Festival Východná 2004 – prieskum publika

Už tretí rok po sebe sa na Folklórnom festivale Východná stalo jeho publikum objektom záujmu sociológov z Ústavu výskumu kultúry Národného osvetového centra. Výsledkom ich práce je kontinuálna informácia určená organizátorom festivalu i širšiemu prostrediu  osvetových pracovníkov zameraná na zistenie štruktúry publika festivalu, hodnotenia  festivalu i ďalších relevantných skutočností.

Prieskum uskutočnili pracovníci a spolupracovníci ÚVK NOC. V sobotu poobede a v nedeľu oslovili celkove 615 návštevníkov. Položili im 9 meritórnych otázok, zameraných na  zistenie informácií k uvedeným okruhom problematiky, ďalších 5 znakov identifikuje  návštevníkov festivalu ako  reprezentantov určitých socio-demografických kategórií.  Poznatky prieskumu prezentujeme v podobe prehľadných tabuliek so stručným komentárom.

Výsledky prieskumu

Tohtoročný festival bol jubilejným podujatím. Ako s každým výročím i s týmto sa spájali rozličné hodnotenia a očakávania. Navyše FF Východná – ako to dokumentujú aj výsledky  reprezentatívnych sociologických výskumov uskutočnených v poslednom období v  ÚVK NOC – je skutočne významným spoločensko-kultúrnym podujatím, hlboko zakoreneným  v kultúrnom povedomí obyvateľov Slovenska. I sociológovia organizujúci a vyhodnocujúci  prieskum, s napätím čakali na prvé výstupy z počítača, vypovedajúce o návštevníkoch  festivalu a ich hodnotiacich stanoviskách.

V posledných dňoch pred uskutočnením jubilejného ročníka festivalu boli k dispozícii  aj výsledky reprezentatívneho sociologického výskumu, ktorého súčasťou boli aj otázky,  týkajúce sa miesta tradičnej ľudovej kultúry a amatérskej umeleckej tvorby v kultúrnom povedomí obyvateľov Slovenska. Tvoria vhodný kontext pre prezentáciu výsledkov prieskumu publika FF Východná v jeho jubilejnom 50. ročníku.

Otázky reprezentatívneho výskumu boli zamerané na zistenie niekoľkých relevantných  skutočností, dotvárajúcich poznanie, mapovanie vzťahu obyvateľstva ku kultúre, jej  jednotlivým sféram vôbec. Nadväzujú takto na výskumy vzťahu obyvateľstva k literatúre  a čítaniu, hudbe, výtvarnému umeniu, divadlu i filmu, ktoré sme v posledných troch  rokoch v ÚVK NOC uskutočnili.

V súvislosti s našou témou sú dôležité nasledovné zistenia.
O tradičnú ľudovú kultúru sa v súčasnosti zaujíma viac ako o iné odvetvia kultúry 12%  dospelej populácie, pričom ďalších 38% sa o túto sféru kultúry zaujíma rovnako ako o ostatné oblasti kultúry. Pre polovicu obyvateľov Slovenska je oblasť tradičnej ľudovej kultúry fenoménom, ktorý patrí k ich životu prinajmenšom tak ako ostatné sféry kultúry,  v mnohých prípadoch i výraznejšie. O tradičnú ľudovú kultúru sa zaujíma menej ako o  ostatné oblasti kultúry 28% populácie, 5% respondentov uviedlo na položenú otázku o  vzťahu k tradičnej ľudovej kultúre rôzne iné odpovede a 16% respondentov nevedelo svoj  vzťah k tejto oblasti kultúry definovať (podrobnejšími výsledkami sa budeme zaoberať pri inej príležitosti).

Súčasťou skúmania vzťahu obyvateľstva k tradičnej ľudovej kultúre bolo aj mapovanie jeho aktívnej dimenzie – respondentom bola položená otázka: „Pôsobili ste alebo  pôsobíte v súbore ľudovej umeleckej tvorivosti, vo folklórnom súbore?“ Základný  výsledok, relevantný v kontexte prezentácie výsledkov prieskumu publika FF Východná  hovorí, že aktívnymi členmi súborov bolo v minulosti, alebo ešte stále je 11% dospelej  populácie Slovenska (aj tento poznatok vyžaduje ešte doplňujúcu analýzu najmä v zmysle  identifikácie prostredí generujúcich taký vysoký počet folkloristov). Jednu doplňujúcu  informáciu však uviesť treba: približne desatinu slovenskej populácie so skúsenosťami  vo folklórnom súbore tvoria najmä tanečníci (7%), speváci (3%) a hudobníci (0,5%).

Tretie zistenie reprezentatívneho výskumu, ktoré považujeme za potrebné v uvedenej  súvislosti uviesť, hovorí o zakotvenosti jednotlivých podujatí tradičnej ľudovej  kultúry v povedomí respondentov. Pýtali sme sa ich, ktoré z podujatí  poznajú do tej miery, že vedia o ich pravidelnom uskutočňovaní. Poradie týchto podujatí (uvádzame len prvých dvanásť lokalít podujatí podľa výšky podielov respondentov, ktorí ich uviedli) je nasledovné:

1.Východná – 46%
2.Detva – 20%
3.Terchová – 9%
4.Myjava – 6%
5.Svidník – 4%
6.Gombasek – 2,5%
7.Červený Kláštor, Zuberec, Heľpa, Hrušov, Michalovce, Raslavice – od 1,3 do 2%.

Respondenti uviedli ešte ďalších 32 podujatí s frekvenciou nižšou ako 1%. Dôležité  je, že konkrétne podujatie vedelo uviesť 56% respondentov. Z nich väčšina medzi  podujatia, ktoré pozná, uviedla aj FF Východná (respondenti mohli uvádzať pochopiteľne  viac podujatí – maximum bolo 5 podujatí uvedených jedným respondentom). Práve tento  poznatok poukazuje vari najviac na význam pozície FF Východná v kultúrnom povedomí
verejnosti.

Ku štruktúre publika festivalu

Aká bola tohtoročná štruktúra publika FF Východná v porovnaní s uplynulými rokmi, o tom vypovedajú dáta tabuľky 1. Zloženie podľa pohlavia je už v treťom prieskume po sebe takmer identické – festival priťahuje rovnako mužov i ženy. Opakovane sa takisto potvrdzuje, že FF Východná je podujatím pre mladších (18 – 29 rokov) a stredné vekové kategórie – vo veku od 18 do 44 rokov boli tri štvrtiny návštevníkov. Takmer tri  štvrtiny návštevníkov však malo aj vyššie vzdelanie – 50% maturitu a 21% vysokú školu, čím sa verifikujú predchádzajúce zistenia vypovedajúce o tom, že FF Východná priťahuje skôr návštevníkov s vyšším vzdelaním. Tohtoročný 50. ročník festivalu bol udalosťou, kvôli ktorej zrejme prišiel do Východnej najvyšší podiel návštevníkov bývajúcich mimo tejto obce – ako vidíme z tabuľky, podiel tejto kategórie z roka na rok narastal. Návštevníci sa grupovali z 57 okresov, najčastejšie, pochopiteľne, z blízkych, susedných okresov.

Organizátorov podujatia z praktických príčin zaujímajú aj otázky spojené s ubytovaním návštevníkov a dĺžky ich prítomnosti na festivale. Zistili sme, že 39% publika sa zúčastní podujatia vo všetkých troch dňoch jeho trvania, 30% pobudne na festivale dva dni, 32% len jeden deň. Najvyšší podiel (27%) respondentov nie je odkázaný na ubytovanie mimo svojho domova, keďže prichádza každý deň z Východnej a blízkeho (dostupného) okolia. Zariadenia cestovného ruchu v okolí na ubytovanie využívalo 26% účastníkov, 19% prenocovalo u rodiny a známych a zvyšný podiel (17%) pod stanom. Medzi inými variantmi ubytovania (11%) môžeme odhaliť najčastejšie auto (karavan) a internát.

Tabuľka 1 :  Štruktúra publika FF Východná (v %)

Takmer rovnaké výsledky priniesol prieskum pri identifikácii zloženia publika podľa vzťahu k aktívnemu pôsobeniu vo folklórnom súbore v súčasnosti alebo v minulosti. Vyše tretina návštevníkov takouto skúsenosťou disponuje. Výsledky celoslovenského reprezentatívneho prieskumu hovoria, ako sme uviedli, že v oblasti folklóru aktívne pôsobilo alebo pôsobí asi 11% dospelej populácie. FF Východná teda priťahuje častejšie k svojim pódiám ľudí, ktorí v oblasti folklóru aj aktívne pôsobili alebo pôsobia. Treba zároveň ale uviesť, že 6,5% respondentov našej ankety patrilo do kategórie aktívne účinkujúcich na festivale.

Publikum FF Východná charakterizujú aj informácie o periodicite návštevnosti podujatia (tabuľka 2) a motivácii návštevy (tabuľka 3). Z údajov tabuľky 2 možno vyčítať, že v porovnaní s rokom 2002 je štruktúra pravidelných a príležitostných návštevníkov mierne odlišná, v dvoch posledných rokoch približne identická. Tabuľka 3 zasa signalizuje, že motívy návštevy podujatia sa frekventovanejšie posúvajú do sféry zábavy a trávenia voľného času, pričom kľúčový motív – záujem o ľudové umenie – je z roka na rok menej frekventovaný. Ako „iné“ motívy boli uvádzané i výlet, zájazd, stretnutie rodákov, práca (usporiadateľ, zabezpečenie občerstvenia) a pod.

Tabuľka 2: Periodicita návštevnosti festivalu (v %)

Tabuľka 3: Motivácia návštevy festivalu (v %)

Hodnotenie festivalu

Azda najprekvapujúcejším výsledkom prieskumu bolo veľmi pozitívne hodnotenie 50. ročníka FF Východná jeho návštevníkmi (tabuľka 4). Je to vysvetliteľné tým, že sa zrejme nesklamali očakávania publika, viažuce sa k tomuto jubileu. Kým  v posledných dvoch rokoch sa presadzoval medzi pozitívnymi hodnoteniami skôr rezervovanejší stupeň hodnotiacej škály, v roku 2004 vyše polovice respondentov (55%) považovalo podujatie (jeho úroveň) za veľmi dobré a 39% za skôr dobré. Ani jeden respondent sa nevyjadril o úrovni festivalu ako o veľmi zlej. V porovnaní s uplynulými rokmi poklesol aj podiel tých, ktorí podujatie (jeho úroveň) hodnotili stupňom „skôr zlá“. Dôvody tohto pozitívneho posunu (okrem toho hlavného, za ktorý považujeme nesklamanie očakávaní spätých s jubileom Východnej) možno identifikovať v tabuľke 5. Zvýšila sa spokojnosť so sortimentom občerstvenia, s jeho cenami, so správaním obecenstva i s možnosťou ubytovania. V tabuľke sú však i údaje, ktoré vypovedajú o možných smeroch ďalšieho zdokonaľovania organizácie festivalu a hľadaní možností, ako v ďalších ročníkoch prilákať do hľadiska i ostatných priestorov FF Východná ešte viac divákov.

Tabuľka 4:Hodnotenie úrovne festivalu (v %)

Tabuľka 5:Hodnotenie dimenzií organizácie festivalu (v %)

Pozitívne hodnotenia celkovej úrovne FF Východná 2004 sú pomerne rovnomerne zastúpené vo všetkých sledovaných socio-demografických kategóriách publika. Festival sa najviac páčil najmladším divákom (pozri tabuľku 6), respondentom so základným ale i vysokoškolským vzdelaním, obyvateľom s menších obcí. Respondenti s aktívnymi skúsenosťami z folklórneho hnutia festival – tak ako v minulosti – hodnotili častejšie ako ostatní respondenti – pozitívne.

Tabuľka 6: Hodnotenie festivalu jednotlivými kategóriami návštevníkov (v %)

V porovnaní s minulými rokmi sa anketa rozšírila. Zisťovala sa aj mienka o možnostiach obohatenia programu festivalu. Respondenti mali možnosť výberu medzi tromi ponúkanými variantmi, navyše mali možnosť sami sformulovať svoj návrh. Z predložených variantov sa najviac respondentov priklonilo k uskutočňovaniu väčšieho množstva sprievodných podujatí v areále (33%), vyššie zastúpenie profesionálnych súborov by privítalo 29% respondentov, vyššie zastúpenie zahraničných folklórnych súborov však len 19% respondentov. Svoj vlastný návrh na obohatenie festivalu sformulovalo 18% (!) respondentov. Medzi návrhmi boli uvedené najmä také, ktoré sú len konkretizáciou predložených variantov, z ostatných možno uviesť námety, ktoré nesúvisia s programovou štruktúrou, ale so sprievodnými okolnosťami – hygiena, parkovanie, propagácia za regióny, rekonštrukcia amfiteátra. Medzi námetmi možno identifikovať aj také ako: priestor pre ľudových rozprávačov, uvedenie opery – napr. Krútňavy, priestor pre talenty z ĽŠÚ, viac detských súborov (uvedené 12x), uvedenie muzikálov (!) a pod. Niekoľko ďalších námetov týkajúcich sa skôr organizácie festivalu, zistených v rozhovoroch s respondentmi uvádzame v plnom znení:

* v budúcnosti by sa mohlo zaviesť diferencované vstupné. Ide najmä o výletníkov, ktorí sa vo Východnej len zastavili. Okrem hlavného programu by mohli prebiehať i ďalšie na malých pódiách pre týchto návštevníkov, ktorí by zaplatili len symbolické vstupné;

* potreba zabezpečiť väčšiu plochu pre parkovanie a  organizovať usmerňovanie parkovania. Malo by byť lacnejšie (napr. v Detve je zadarmo);

* treba zlepšiť informovanosť o podujatiach. Chýba väčší centrálny panel o konkrétnych programoch v jednotlivých dňoch. Do informácií zahrnúť aj časy slúženia svätých omší;

* javisko je už veľmi technické, radšej menej svetiel a lepší zvuk, ktorý bol veľmi skreslený. Je nevyhnutné opraviť najmä prístupy na javisko;

* pre účinkujúcich by bolo vhodné urobiť dlážku v zákulisí, lebo sa musia prezliekať na štrku.

Záver

Prieskum publika FF Východná v jubilejnom roku jeho konania priniesol celý rad zaujímavých poznatkov, ktoré iste zhodnotia predovšetkým organizátori podujatia. Najcennejším zistením je, že sa podarilo udržať vysokú úroveň podujatia, zvýšiť divácky záujem vyjadrený aj v pozitívnych hodnoteniach festivalu. Je to základným predpoklad na to, aby FF Východná bol aj v ďalších rokoch sviatkom slovenskej ľudovej kultúry tak, ako to bolo v uplynulých päťdesiatich rokoch.

PhDr. Ľudovít Šrámek, CSc., júl 2004