Projekt „Pasportizácia Domov kultúry miest a obcí SR“ (ďalej pasportizácia) realizovalo NOC v spolupráci s Asociáciou kultúrnych inštitúcií miest a obcí Slovenska (AKIS) a finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Cieľom projektu pasportizácie bol súpis a aktuálny stav objektov (fyzický, technický) patriacich pod správu miest a obcí alebo VÚC, slúžiacich na kultúrne podujatia a iné aktivity súvisiace s kultúrnou činnosťou. Obsahovo, ale v ďaleko širšom rozsahu, tak nadväzuje na obdobný projekt realizovaný naposledy NOC v roku 2005.

Terénnu fázu zberu dát zabezpečovala agentúra SITCON. Prostredníctvom online dotazníka boli oslovené všetky sídelné jednotky SR, ktorých bolo k 10.4. 2019 registrovaných 2890. Respondenti, ktorí dotazník vypĺňali boli štatutári predmetných jednotiek (starostovia obcí, vedúci oddelenia kultúry na miestnych úradoch, správcovia, riaditelia kultúrnych objektov).

Zber dát začal 27.2. a vrátane hlavnej a dvoch podporných vĺn trval do 17.4.2020. Z terénu sa vrátili dotazníky z 1451 sídelných jednotiek (viac ako 50% návratnosť), v rámci ktorých boli vyplnené dotazníky za 1 489 objektov pasportizácie. Podľa predbežných výsledkov sú dáta výberovej vzorky reprezentatívne podľa krajov a veľkosti sídelných jednotiek SR.

Projekt sa okrem fyzického popisu kultúrnych objektov (vek, plocha priestorov, počet podlaží a miestností), či celkovej funkčnosti sledoval päť základných parametrov vybavenia a ponuky kultúrneho objektu: prevádzkovotechnická vybavenosť, technická vybavenosť priestorov, stavebnotechnické vybavenie objektu, ponuky zariadení pre kultúrne vyžitie a ponuka kultúrnych služieb. Každý parameter sa skladal z niekoľkých ďalších položiek, ktoré tvorili jeho obsahovú náplň. Podľa miery prítomnosti týchto parciálnych položiek sa pre každý parameter vypočítal jeho index pre daný kultúrny objekt.

Celkový index vybavenia a ponuky kultúrneho objektu (1 – 100) bol potom vypočítaný ako priemer jednotlivých indexov parciálnych oblastí: Na základe celkového indexu vyšiel z pohľadu fungovania kultúrnych objektov daného kraja ako najlepší Bratislavský kraj pred Trnavským a Nitrianskym. Bratislavský kraj ťažil najmä z vysokého skóre za technické a stavebnotechnické vybavenie kultúrnych objektov a ponuky kultúrnych služieb. Na konci rebríčka sa umiestnili východoslovenské regióny Košice a Prešov, ktoré zaostávali vo všetkých parametroch, ale najmä v ponuke zariadení pre kultúrne vyžitie (sály, výstavné či spoločenské priestory, ..).

Obdobne bol konštruovaný aj celkový index vybavenia a ponuky kultúrneho objektu za veľkosť sídelnej jednotky. Na základe celkového indexu vyšla z pohľadu fungovania kultúrnych objektov za jednotlivé veľkostné kategórie miest a obcí ako najlepšia kategória miest od 20 do 50 tisíc obyvateľov (väčšinou väčšie pôvodné okresné mesta ešte z čias do roku 1989) pred obcami a mestami od 5 do 20 tisíc obyvateľov. Víťazná kategória bola najlepšia vo všetkých sledovaných oblastiach. Kultúrne objekty v mestách nad 50 tis obyvateľov (krajské mestá a ich mestské časti) sa často odlišovali od objektov v iných typoch sídiel svojou špecifičnosťou (divadlá, galérie, ..) a pri výslednom indexe strácali body vzhľadom k svojej zúženej ponuke kultúrnych služieb alebo v ponuke zariadení pre kultúrne vyžitie.