Pri prístupe k téme sme zvažovali úroveň súčasného poznania voľného času mladých ľudí a poznatkov o ich vzťahu k rôznym formám závislostí. Rozhodli sme sa toto poznanie rozšíriť tým, že sme sa pokúsili dať do súvislosti spôsoby trávenia voľného času a skúsenosti s látkovými a nelátkovými závislosťami. Aj keď sme predpokladali, že tu istá súvislosť bude, chceli sme ju overiť a bližšie pomenovať, čo od čoho závisí a akým spôsobom. Za schodný a zatiaľ nerealizovaný postup sme považovali vytvorenie typov mladých ľudí na základe frekvencie aktivít, ktorým sa venujú vo voľnom čase. Takto vytvorené typy sme pomenovali a skúmali, v akom sú vzťahu k látkovým a nelátkovým závislostiam, či sú medzi typmi rozdiely, či je niektorý typ viac a iný menej náchylný k niektorej zo závislostí. Zaujímal nás aj pohľad cez typy na účinnosť preventívnych programov, na zdroje informácií o závislostiach. Aby sme mohli takto postupovať, potrebovali sme vytvoriť základnú informačnú bázu o voľno-časových aktivitách a s nimi spojenými ďalšími postojmi mladých ľudí z výberového súboru, ako aj základný prehľad o tom, aké majú skúsenosti s látkovými a nelátkovými závislosťami. Miestna kultúra by mala byť súčasťou náplne voľného času, preto sme jej venovali zvýšenú pozornosť. Predpokladali sme, že u mladých ľudí o ňu nie je mimoriadny záujem, ale chceli sme vedieť, čo je príčinou ich postoja. Na tento problém sme sa pozreli nielen cez celý výberový súbor, ale aj cez jednotlivé voľno−časové typy. Predpokladali sme, že výber voľno−časových aktivít je podmienený možnosťami, ktoré mladí ľudia majú, ale aj hodnotami, ktoré určujú ich postoje. Pokúsili sme sa na ich základe vytvoriť hodnotové typy mladých ľudí a podobne ako pri voľno−časových sme skúmali, ako sa správajú vo vzťahu k voľnému času, aké sú ich skúsenosti s látkovými i nelátkovými závislosťami. Podobne ako pri voľno−časových typoch analyzovali sme prostredníctvom hodnotových typov postoje a záujem mládeže o aktivity v rámci miestnej kultúry. Výskum priniesol viacero zaujímavých výsledkov, za najpodstatnejšie však považujeme tie, ktoré súvisia s voľno−časovou a hodnotovou typológiou mládeže. Podarilo sa preukázať, že bez ohľadu na typ školy či región sa dajú na základe frekvencie voľno−časových aktivít vygenerovať štyri voľno−časové typy. Rozdiel medzi nimi a skúsenosťami s drogami je štatisticky signifikantný. Naopak, nepotvrdila sa táto závislosť k fajčeniu a alkoholu. Prvý typ, ktorý sme nazvali ”umiernený” charakterizuje, že takto pristupuje aj k voľno−časovým aktivitám. Venuje sa síce všeličomu, ale na druhej strane nie je u neho výrazná ”dychtivosť” po všetko novom. Je zastúpený viac dievčatami, je to prevažne mestský typ. Zdá sa, že pre svoju umiernenosť je najmenej ohrozený závislosťami od drog. Z preventívnych programov považuje za najúčinnejšie represívne − zvýšenie trestov za dílerstvo či užívanie drog. Umiernený je postoj tohto typu aj k miestnej kultúre − ani sa o ňu veľmi nezaujíma, ani ju úplne neodmieta. Druhý typ, ”aktívny,
dynamický”, sa do všetkého púšťa s nadšením, o všetko má záujem, živo komunikuje so svojím okolím. Má dobré vzťahy s rodičmi, trávi s nimi a súrodencami dosť času. Zvýšená aktivita ho vedie aj k skúsenostiam s drogami. Všetko chce vyskúšať, ale svoje správanie vie ovplyvniť na základe dominantných hodnôt a tak ohrozenie od závislostí tu síce je, no zároveň aj predpoklad, že ”pochybenie” bude vzápätí oľutované. Vzhľadom na jeho aktivitu, môže byť skôr ohrozený závislosťou od mobilu, internetu či však neustálej činnosti. Stavia sa pozitívne aj k mediálnej prevencii rôznych závislostí, ale najviac verí, že pomôcť môžu rodičia zvýšenou starostlivosťou o voľný čas detí. Ak má informácie a príležitosť, zúčastní sa na mnohých akciách aj v rámci miestnej kultúry. Tretí, ”umelecký” typ, sa mnohým aktivitám venuje len okrajovo, dominantne ho zaujíma umelecká tvorba a všetko, čo s ňou súvisí. Je to mestský typ, je v ňom viac chlapcov ako dievčat Najviac je ohrozený drogami, hlavne marihuanou, prihovára sa za povolenie
”mäkkých” drog a z preventívnych programov považuje za zmysluplné rozširovanie zdravotnej starostlivosti pre drogovo závislých. V porovnaní s ostatnými ho miestna kultúra zaujíma najmenej. Štvrtý, ”osamelý” typ, trávi častejšie voľný čas na dedine, menej sa venuje komunikačným aktivitám, viac manuálnej práci, starostlivosti o zvieratá. Je najmenej spokojný s tým, ako trávi voľný čas. Riziku závislostí od ”klasických” drog − cigarety, alkohol je vystavený viac ako od nelegálnych. K preventívnym programom sa stavia skôr skepticky, neverí veľmi v ich účinnosť. Miestna kultúra by ho možno aj zaujímala, ale nemá dosť príležitostí v mieste bydliska. Podobne sme na základe hodnotovej preferencie mladých ľudí vytvorili tri hodnotové typy. Rozdiely medzi nimi sú štatisticky významné a to ako v postoji k fajčeniu i k drogám. Prvý, “sebecký” typ, trávi voľný čas hlavne v meste. Je sústredený na seba, je aktívny, dynamický, orientovaný hlavne na svoj prospech a majetok. Najviac je ohrozený rôznymi závislosťami − cigaretami, marihuanou, internetom, ale aj gamblerstvom. Má síce široké záujmy, aj umelecké, ale jeho hodnotový rebríček je dosť nevyvážený, zo všetkých typov je najspokojnejší s tým, ako trávi voľný čas. Tento typ si myslí, že “mäkké” drogy by mohli byť povolené. Z miestnej kultúry ho zaujíma to, čo sa týka umenia. Najpočetnejší je typ “harmonický”, trochu pripomínajúci “dynamický” voľno−časový typ. Okrem majetku vo všetkých hodnotách má najvyššie priečky. Je najmenej ohrozený závislosťami, priemerne je spokojný s tým, ako trávi voľný čas, pre spokojnosť mu chýba viac príležitostí. Je úzko naviazaný na rodinu, rodičia podľa neho by sa mali starať o to, ako trávia ich deti voľný čas a tak predchádzať závislostiam od drog. Je to aj typ dynamický, z miestnej kultúry ho lákajú najmä zábavy a vystúpenia kapiel. “Rezignovaný” typ, je skôr utiahnutý, menej je v kontakte s ostatnými, je nespokojný s tým, ako žije. Celkovo je o niečo viac ohrozený závislosťami ako druhý typ, ale menej ako prvý. Pri narastajúcej nespokojnosti môže byť pre neho riešením alkohol či drogy. K preventívnym programom je skeptický, viac preferuje tresty ako výchovu. Z miestnej kultúry ho oslovuje folklór a ochotnícke divadlo. Domnievame sa, že prístup cez typológiu mládeže môže byť určitým prínosom, ale aj podkladom pre ďalšie skúmania, ktoré by mohli ísť viac do hĺbky. Táto práca by mohla byť v tomto smere prvým krokom.
Doc. PhDr. Elena Hradiská, CSc., november 2003