Úvod » Vzdelávanie » Občianske vzdelávanie » Psychosociálne následky obezity v populácii

Psychosociálne následky obezity v populácii

NOC: Radosť z tvorivosti
Príspevok z odborného seminára: Prevencia vybraných sociálnopatologických javov, ktorý sa konal 24. 3. 2023 v BMC SAV v Bratislave.

Obezita je chronické ochorenie charakterizované zvýšením zásob telesného tuku.

Podľa MKCH 10 má diagnóza obezity kód E.66.

Jedno z 5 úmrtí padá na vrub nadváhy a/alebo obezity a v dôsledku extrémnej obezity ročne zomrú na svete takmer 3 milióny ľudí (zdroj: SZO). Až 236 ochorení je asociovaných s obezitou. Patria k nim srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka (diabetes mellitus 2. typu – DM 2), 13 druhov onkologických ochorení (napríklad rakovina hrubého čreva a konečníka, pečene, pankreasu, prsníka, prostaty a podobne), ochorenia tráviaceho traktu, dýchacieho traktu (vrátane zvýšeného rizika ťažkého priebehu respiračných ochorení), neplodnosť či psychické poruchy, ako sú depresia, úzkosť (Field a spol. 2001, Wilson a spol. 2002, Kearns a spol. 2014). Následky obezity bude znášať celá spoločnosť. Ide o vplyv na zdravie, psychiku, sociálne a ekonomické faktory, ako aj na životné prostredie.

Obezita zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť a nepriamo zvyšuje náklady spojené s práceneschopnosťou a invalidizáciou. Obezita u detí zvyšuje pravdepodobnosť, že si obezitu „prenesú“ do dospelosti. A to znamená aj zvýšené riziko chorobnosti už v adolescentnom a skorom dospelom veku.

Vplyv na ekonomiku zahŕňa priame aj nepriame účinky. Podľa štatistických údajov v roku 2019 predstavovali náklady na liečbu ochorení asociovaných s nadváhou a obezitou 39 % všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť (www.worldobesity.org). Krajiny OECD minú každý rok približne 311 miliárd US dolárov na liečbu chorôb spôsobených nadváhou a obezitou. V krajinách OECD až 8,4 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo ide na liečbu ochorení asociovaných s obezitou. Spojené štáty vynaložia na obezitu a nadváhu až takmer 14 % svojho rozpočtu na zdravotníctvo, Estónsko minie menej ako 5 %. Toto nákladové zaťaženie je spôsobené najmä nákladmi na liečbu cukrovky, kardiovaskulárnych chorôb (CVS), demencie a rakoviny, pričom 70 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo, ktoré sú vynaložené na cukrovku, je spôsobených nadváhou a obezitou (https://www.oecd-ilibrary.org/sites/6cc2aacc-en/index.html?itemId=/content/component/6cc2aacc-en). Obezita znižuje mieru zamestnanosti a zvyšuje predčasný odchod do dôchodku, invalidizáciu. V dôsledku toho sa počet zamestnancov v 52 krajinách zníži o 54 miliónov pracovníkov na plný úväzok. Keď sa tieto efekty premenia na stratu produktivity na trhu práce pomocou priemerných miezd, krajiny OECD stratia v priemere 863 US dolárov na obyvateľa za rok.

Ekologické následky obezity

Obézni ľudia konzumujú väčšie množstvo potravín a nápojov, ktoré je potrebné vyrobiť a dopraviť, čo zvyšuje produkciu skleníkových plynov. Preprava ľudí s nadváhou a obezitou si vyžaduje väčšiu spotrebu fosílnych palív. Za posledných 30 rokov stúpla spotreba palív v letectve o 50 %, pretože pasažieri oťaželi (Dannenberg a spol. 2004). Vedci odhadli, že obezita prispieva k ďalším 700 megatonám emisií CO2 ročne na celom svete, čo predstavuje asi 1,6 % všetkých emisií spôsobených človekom. Podľa štúdie Magkosa a spol. (Obesity 2020) je celkovo obezita asociovaná s asi o 20 % väčšími emisiami skleníkových plynov (CO2, metánu a NO2) ako u ľudí s normálnou hmotnosťou.

Psychosociálne faktory – príčina či následok?

Dobre známa aj diskutovaná je asociácia medzi stresom a závislosťou od jedla („foodaddiction“; Lennerz a Lennerz 2018). V podskupine vulnerabilných jedincov niektoré nutričné faktory, napríklad potraviny s vysokým glykemickým indexom, vyvolávajú v CNS neurochemické a behaviorálne reakcie podobné závislosti. Mnohé štúdie odhaľujú najmä existenciu subkortikálnych nervových dráh medzi telom a mozgom, ktoré spájajú senzory gastrointestinálnych živín s oblasťami odmeňovania mozgu. Vedome vnímateľné hedonické pocity zohrávajú relevantnú, aj keď väčšinou prechodnú úlohu pri posilňovaní a podmieňovaní hedonických aspektov z potravy. K psychologickým rizikovým faktorom nesporne patrí aj tzv. hedonické jedenie, t. j. jedenie pre potešenie (de Araujo a spol. 2020). Žiaľ, pre mnohých je toto potešenie z jedla jediné, ktoré v živote majú. Tým sa dostávajú do bludného kruhu a nevedia sa z neho bez odbornej pomoci vymaniť.

K psychologickým rizikovým faktorom pre vznik obezity patria nezvládanie stresu, narušená psychologická celistvosť,  nevšímavosť nezdravá sebaláska, nízka sebaúcta, emocionálna nestabilita, posmievanie zo strany rodiny či okolia („teasing“). Patrí sem aj zneužívanie a zanedbávanie detí, ktoré ako psychotraumy môžu byť spúšťačom porúch príjmu potravy (PPP) či prejedania, alebo emočného jedenia. Ďalej je to „diétovanie, expozícia a konfrontácia s obsahom v digitálnym médiách, nespokojnosť s výzorom vlastného tela“ („self body dissatisfaction“).

Digitálne médiá, sedavosť a obezita

Zo štúdií vyplýva, že niektoré deti trávia veľa času pred obrazovkou televízora, počítača, s mobilom v ruke („screentime“), až 7 až 8 hodín denne. Ukázalo sa, že viac ako 2 hodiny denného času tráveného pred obrazovkami bolo asociovaných so zvýšeným rizikom nadváhy/obezity až o 67 % (Fang a spol. 2019). Významne sa tým skracuje čas strávený hrou v prírode, učením a spánkom. Sociálne siete prinášajú nesmierne nebezpečenstvo v súvislosti s nárastom obezity.

Ľudia sa stávajú obéznymi nielen preto, že sú bohatší, ako to vidíme napríklad v Číne. Paradox vzťahu obezity a chudoby pozorujeme najmä vo vyspelých, ale aj v rozvojových krajinách (Kakinami a spol. 2014).Obezita je na vzostupe aj v rozvojových krajinách. Je to spôsobené aj „westernalizáciou“, to znamená, že stúpa ponuka potravín, najmä tých lacnejších, spracovaných a ultra spracovaných potravín a „fast foodov“, ktorá vysoko prevyšuje potreby nášho tela. Tento paradox bol opísaný v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve, hoci mnohé európske krajiny tiež majú vysoké percentá obéznych ľudí. Medzi dôvody rastúcej obezity v populácii chudobných ľudí patria vyššia nezamestnanosť, nižšia úroveň vzdelania, vyššia miera sedavosti a nepravidelné stravovanie. Ďalšou príčinou obezity je nízka fyzická aktivita, ktorá sa u chudobných spája s nedostatkom peňazí na športové vybavenie (Rogers a spol. 2015). Aj na Slovensku sa čoraz častejšie skloňuje termín „pracujúca chudoba“, k čomu prispieva aj posledný rok trvajúca energetická kríza súvisiaca so sankciami proti Rusku pre jeho agresívnu „vojenskú operáciu“ na Ukrajine.

Naša doba je obezitogénna, podnety, ktoré v nás vyvolávajú túžbu po jedle, vidíme denne. Pri reklamách na jedlo 51 % tvoria reklamy na sladené a alkoholické nápoje, cereálie, pochutiny s vysokým obsahom cukru, soli, tuku, 40 % predstavujú reklamy na fast food a len menej ako 1 % je reklama na ovocie a zeleninu (https://www.obesityaction.org/resources/food-marketing-to-children-a-wolf-in-sheeps-clothing/). Od roku 2014 na Slovensku platí tzv. bufetový zákon, ktorý hovorí o tom, čo sa môže predávať v bufetoch na školách. No jeho dodržiavanie ani súčasná aktualizácia situáciu nijak nezlepšujú. Zákon sa obchádza napríklad aj medzerami, ako je povolenie slaných pochutín ako čipsy, ak nepredstavujú viac ako polovicu sortimentu bufetu. Školy a školské prostredie majú byť ukážku toho, čo je správne, a majú deťom ukazovať správny a zdravý životný štýl. Ďalším faktorom je agresívny marketing potravinárskeho priemyslu a fast foodov. V boji proti pandémii obezity by potravinársky priemysel na celom svete mal prestať propagovať svoje výrobky a vlády jednotlivých krajín by mali prijímať také opatrenia, ktoré by si vynútili preformulovanie nezdravých jedál a nápojov na zdravšie.

Základné determinanty ovplyvňujúce zdravie človeka

Kľúčovým determinantom nášho zdravia je životný štýl a správanie (50 – 60 %), t. j. individuálna zodpovednosť, 25 % predstavujú životné a sociálno-ekonomické faktory. Zdravotná starostlivosť zohráva úlohu len v 10 – 15 %, genetika tiež len v 10 – 15 % (HPI – Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku). Obezite by sme mali v prvom rade predchádzať správnou prevenciou na všetkých úrovniach: legislatívnej, socioekonomickej, vzdelávacej, zdravotníckej,  výskumnej atď. Tento rok napríklad knižne vyšli prvé slovenské odporúčania pre stravovanie dospelých (Minárik a kol. 2023).

Cieľom je podpora kampane zameranej špecificky na prevenciu obezity detí, dospelých i seniorov: podpora legislatívnych zmien (napríklad obmedzenie marketingu a reklamy deťom a mládeži, povinné označovanie potravín a podobne), podpora systematického výskumu obezity a s ňou spojených komorbidít, podpora zdravotnej a potravinovej gramotnosti (výchovy a vzdelávania k zdravému životnému štýlu). V neposlednom rade je to aj o architektonickej výstavbe miest, satelitov miest a obcí s cieľom vytvárať antiobezitogénne prostredie, t. j. prostredie podporujúce fyzickú aktivitu (cyklotrasy, chodníky pre peších, pešie zóny), dôležitá je podpora športu v školách (na viac ako 400 školách nie sú vybudované telocvične alebo nemajú dostatočnú kapacitu), podpora rekreačného športu aj na pracoviskách a podobne. Nutne potrebujeme zlepšiť nutričnú gramotnosť, skrátka, vedieť si správne vybrať zdravé a nutrične hodnotné potraviny. Faktom je, že sa nezaujímame o informácie o zložení potravín na obale, aj keď ich tam výrobca uvádza. Často sú však tieto informácie veľmi malým písmom, čo je pre väčšinu spotrebiteľov nečitateľné. Na druhej strane v mnohých krajinách sú na výrobkoch obsahujúcich karcinogény upozornenia o škodlivosti, napríklad v Austrálii je piktogram oznamujúci „Alcohol can trigger cancer“ – alkohol spôsobuje rakovinu, alebo varovanie, že alkohol škodí plodu, ak ho pije tehotná žena (https://fare.org.au/labelling-campaign/).

Najdôležitejšia je edukácia a programy zamerané na zmenu životného štýlu, ktorá má byť trvalá a udržateľná, nie jednorazové jednostranné a neoverené diéty.

text: Doc. MUDr. Adela Penesová, PhD. – Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, v. v. i., Slovenská akadémia vied,  Bratislava

Literatúra

de Araujo IE, Schatzker M, Small DM. Rethinking Food Reward. Annu Rev Psychol. 2020 Jan 4;71:139-164. doi: 10.1146/annurev-psych-122216-011643

Dannenberg AL, Burton DC, Jackson RJ. Economic and environmental costs of obesity: the impact on airlines. Am J Prev Med. 2004 Oct;27(3):264. doi: 10.1016/j.amepre.2004.06.004. Erratum in: Am J Prev Med. 2005 Jan;28(1):145

Devaux M, Sassi F. Social inequalities in obesity and overweight in 11 OECD countries. Eur J Public Health. 2013 Jun;23(3):464-9. doi: 10.1093/eurpub/ckr058

https://www.aktuality.sk/clanok/799531/pracujuca-chudoba-tvori-80-slovenskych-zamestnancov-rozhovor/

https://www.obesityaction.org/resources/food-marketing-to-children-a-wolf-in-sheeps-clothing/

https://www.oecd.org/policy-briefs/Slovakia-Policy-Brief-Health-SK.pdf

https://www.statista.com/statistics/265657/leading-product-brands-with-the-most-fans-on-facebook/

https://www.who.int/europe/news/item/03-05-2022-new-who-report–europe-can-reverse-its-obesity–epidemic

Magkos F, Tetens I, Bügel SG, Felby C, Schacht SR, Hill JO, Ravussin E, Astrup A. The Environmental Foodprint of Obesity. Obesity (Silver Spring). 2020 Jan;28(1):73-79. doi: 10.1002/oby.22657

Minárik P, Mináriková D, Golian J,  Penesová A, Babjaková J. Odporúčania pre stravovanie a výživu u dospelých. Kniha. Vydavateľstvo Raabe SK. ISBN: 978 80 814 800-7, (216 strán) 2023

Pavela, G., Lewis, D.W., Locher, J. et al. Socioeconomic Status, Risk of Obesity, and the Importance of Albert J. Stunkard. Curr Obes Rep 2016; 5, 132–139

Popkin BM, Slining MM. New dynamics in global obesity facing low- and middle-income countries. Obes Rev. 2013 Nov;14 Suppl 2(0 2):11-20. doi: 10.1111/obr.12102. PMID: 24102717; PMCID: PMC4074506. Tremmel M, Gerdtham UG, Nilsson PM, Saha S. Economic Burden of Obesity: A Systematic Literature Review. Int J Environ Res PublicHealth. 2017 Apr 19;14(4):435.

Doc. MUDr. Adela Penesová, PhD.

Lekárka a vedecká pracovníčka v Biomedicínskom centre SAV. Pracovala  v Národnom inštitúte zdravia (NIH)  vo Phoenixe, AZ, USA na výskume obezity a diabetu. Je jednou zo zakladajúcich členov a prezidentkou Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu (SAVP). Je autorkou min. 75 odborných článkov (evidovaných v Scopuse; 740 citácií, h- index 16) a na Lekárskej fakulte SZU v Bratislave učí patologickú fyziológiu. Je odbornou garantkou diabetologickej a obezitologickej ambulancie v BMC SAV.

Tento článok bol zverejnený 5. 4. 2023.

Technická podpora

Našli ste chybu na tejto stránke? Napíšte nám to prostredníctvom tohoto formulára.