Úvod » Vzdelávanie » Profesijné vzdelávanie » Obezita a chudoba – psychosociálne aspekty vzniku a riešenia obezity

Obezita a chudoba – psychosociálne aspekty vzniku a riešenia obezity

NOC: Radosť z tvorivosti
Autorka: doc. MUDr. Adela Penesová, PhD., Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava

Obezita a chudoba?

Obezita je Svetovou zdravotníckou organizáciou (SZO) definovaná ako chronické ochorenie charakterizované zvýšenou kumuláciou telesného tuku (https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/obesity-and-overweight). Počet obéznych ľudí celosvetovo sa od roku 1975 zvýšil trojnásobne. V roku 2016 malo nadváhu viac ako 1,9 miliardy dospelých vo veku nad 18 rokov, z nich viac ako 650 miliónov bolo obéznych. Predpokladá sa, že počas pandémie COVID-19 počet dospelých ľudí s nadváhou  stúpol na viac ako 40 % a počet ľudí s  obezitou na viac ako 15 %. Preto SZO v roku 1997 vyhlásila obezitu za pandémiu a čoraz častejšie hovoríme o „globezite“. Väčšina svetovej populácie žije v krajinách, kde nadváha a obezita zabíjajú viac ľudí ako podvýživa, ktorou podľa SZO trpí 855 miliónov ľudí (https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/obesity-and-overweight). V roku 2020 malo 39 miliónov detí mladších ako päť rokov nadváhu alebo obezitu. Obezita je komplexný, multifaktoriálny stav, ktorému sa dá predchádzať a ktorý je výsledkom kombinácie determinantov na individuálnej, sociálnej, komunitnej a spoločenskej úrovni (Craig a spol. 2016).

Ľudia sa stávajú obéznymi nielen preto, že sú bohatší, ako to vidíme napr. v Rumunsku (Mocanu 2013). Paradox vzťahu obezity a chudoby pozorujeme najmä vo vyspelých aj v rozvojových krajinách (Żukiewicz-Sobczak a spol 2014). Obezita je na vzostupe aj v rozvojových krajinách. Je to aj „westernalizáciou“, to znamená, že stúpa ponuka potravín, najmä tých lacnejších, spracovaných a ultraspracovaných potravín a fastfoodov a vysoko prevyšuje potreby nášho tela. Navyše, chudoba dnes neznamená nedostatok peňazí (Rogers a spol. 2015). V prvom rade má chudoba sociálny rozmer – vyššia nezamestnanosť, nižšia úroveň vzdelania a nepravidelné stravovanie, nízka fyzická aktivita (u chudobných sa spája s nedostatkom peňazí na športové vybavenie), nedostatok voľnočasových aktivít (Sjöros a spol. 2020) a masívny marketing globálnych predajcov potravín a reťazcov s rýchlym občerstvením. Paradox vzťahu obezity a chudoby pozorujeme najmä vo vyspelých, ale aj v rozvojových krajinách. V rozvojových krajinách spolu s ekonomickým rozvojom a rastom príjmov narastá počet ľudí s nadváhou a obezitou (Popkin BM, Slining 2018). Tento paradox súvisí s ľahkou dostupnosťou a nízkou cenou vysokospracovaných potravín obsahujúcich „prázdne kalórie“ a bez nutričnej hodnoty. K dnešnému dňu bol tento paradox opísaný v Spojených štátoch (Rogers a spol. 2015) a Spojenom kráľovstve (Noonan 2018), hoci mnohé európske krajiny tiež zažívajú vysoké percentá obéznych ľudí. Medzi dôvody rastúcej obezity v populácii chudobných ľudí patrí vyššia nezamestnanosť, nižšia úroveň vzdelania, vyššia miera sedavosti a nepravidelné stravovanie (Pavela a spol. 2016). Ďalšou príčinou obezity je nízka fyzická aktivita, ktorá sa u chudobných spája s nedostatkom peňazí na športové vybavenie (Rogers a spol. 2015). Chudoba je spojená s nedostatkom, hladom a podvýživou. Lenže toto je stereotyp. Najviac ľudí s obezitou nájdeme v rodinách s nižším než priemerným príjmom, sú to mnohopočetné rodiny, neúplné rodiny, nezamestnaní, ale aj dôchodcovia (Popkin a spol. 2013). Posledné štúdie ukazujú, že v Afrike je na vzostupe nadváha a obezita, hoci sa Afrika k regiónom postihnutých obezitou dostala len nedávno, tento problém rastie veľmi rýchlo (Lartey a spol. 2019, Nglazi MD, Ataguba 2022). Za rýchly vzostup nadváhy a obezity môžu podľa expertov dva faktory. Prvým je rast strednej triedy, ktorá je najmä v bohatších krajinách na severe a juhu Afriky. Tu je aj najväčší podiel ľudí s obezitou, ktorá postihuje hlavne Afričanov s vyšším vzdelaním a ženy. Druhým faktorom je takzvaná supermarketizácia Afriky. Stredná trieda čoraz viac podlieha pohodlnému spôsobu života. Prieskumy nákupného správania v supermarketoch ukazujú, že zákazníci v nich preferujú skôr spracované potraviny, ktoré sú bohaté na obsah tukov, cukrov a takzvaných prázdnych kalórií. Čerstvé potraviny zostávajú na okraji záujmu.

Obezita sa nielenže nevyhýba nízkopríjmovým skupinám, ba dokonca v chudobnejších rodinách je často viac doma ako v tých bohatých. Profesor epidemiológie Adam Drewnowski, riaditeľ Centra výživy a verejného zdravia Washingtonskej univerzity, múdro povedal, že „ľudia nie sú chudobní dobrovoľne a obéznymi sa stanú najmä preto, že sú chudobní“.

Situácia na Slovensku

Podľa údajov z obdobia pred pandémiou COVID-19 v Slovenskej republike abdominálnou obezitou trpelo viac ako 48 % dospelých mužov a 54 % žien (Ostrihoňová a spol. 2017). Na Slovensku stúpa prevalencia obezity, zdravotné poisťovne v tomto roku uverejnili informácie, že pandémia a vlna „dištančného vzdelávania“ síce viedla k nižšiemu počtu úrazov a zlomenín, ale zdá sa, že obezitou trpí čím ďalej, tým viac detí a adolescentov – 9,5 percenta chlapcov a takmer deväť percent dievčat. Je to viac ako 70-tisíc mladých ľudí mladších ako 19 rokov (https://dennikn.sk/minuta/2507680/ a TASR 18 august 2021). Zatiaľ čo v roku 1975 bolo obéznych menej ako 1 % detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov.

Chudoba

Na Slovensku je oficiálne definovaná hranica chudoby, ak mesačný príjem je nižší alebo rovný 373 eur. Pri domácnosti s dvomi dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov je to príjem menej ako 853 eur mesačne. Podľa ústredia Štatistického úradu (ŠÚ) SR z roku 2021 je až 12 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou (https://slovak.statistics.sk/). Najviac ohrozuje nezamestnaných (56,1 % osôb) a potom viacdetné úplné rodiny s tromi a viac závislými deťmi (37,1 % osôb). Podobne chudoba ohrozovala aj neúplné rodiny, teda domácnosti osamelých rodičov s jedným či viacerými závislými deťmi (33,9 % osôb). Na dávky v hmotnej núdzi bolo vo februári tohto roka (2022) po zohľadnení ostatných členov rodiny celkovo odkázaných 121 500 osôb, čo je 2,2 % z celkového počtu obyvateľov SR. Najviac sú chudobou ohrození ľudia v Banskobystrickom, Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji, kde je úroveň chudoby do 20 %. Najmenej sú chudobou ohrození ľudia v Bratislavskom kraji (7,9 %). Pod celoslovenským priemerom sú regióny Nitrianskeho kraja s 13,1 %, Trnavského kraja s 11,2 % a Trenčianskeho kraja s 10,6 % (ŠÚ SR).

„Pracujúca chudoba“

Chudobný pracujúci človek je opakom človeka strednej triedy, ktorý má istú ekonomickú istotu, stabilitu, je schopný zabezpečiť si bývanie, vzdelanie sebe a svojim deťom a je schopný si aj šetriť. Takisto je schopný akumulovať osobné bohatstvo, hoci aj skromné, môže sa rozhodnúť míňať peniaze aj na iné ako nevyhnutné výdavky, napr. na dovolenku. Mzdový medián je však na Slovensku 721 eur v čistom. Medián rozdeľuje pracujúcich na dve polovice – polovica zarába do a druhá nad 721 eur. Z toho teda vyplýva, že takmer polovica Slovákov (čo je približne milión ľudí ) je chudobných, pretože s príjmom do 721 eur nemôžete veľa ušetriť. Podľa prieskumov na Slovensku sa človek už necíti chudobný, ak je jeho príjem zhruba 1 000 eur v čistom, ak odhliadneme od regionálnych rozdielov. Vtedy už prestáva človek cítiť existenčný stres. V Českej republike po niekoľko-mesačnej analýze vyrátali veľmi podobné číslo. Okolo 1 000 eur alebo viac však zarába iba 20 % zamestnancov v SR, a tak je chudobných pracujúcich takmer 80 % zamestnancov na Slovensku (https://www.aktuality.sk/clanok/799531/pracujuca-chudoba-tvori-80-slovenskych-zamestnancov-rozhovor/). Preto sa čoraz častejšie skloňuje termín „pracujúca chudoba“.  

Nedávno realizovala Slovenská poľnohospodárska univerzita spotrebiteľský prieskum, v ktorom vyše 86 % účastníkov deklarovalo, že má záujem stravovať sa zdravo. A pritom viac ako tretina – v niektorých vekových kategóriách takmer polovica ľudí na Slovensku – je obézna. A najväčšiu skupinu obéznych (takmer 38 %!) stretnete v nízkopríjmovej skupine (s príjmom do 700 eur mesačne).

Etnické skupiny, chudoba a obezita

Ďalším faktorom je aj etnická štruktúra obyvateľstva. V štúdii Dr. Vozárovej de Courten a spol. (2003) sledovali Rómov aj Nerómov zo Zlatých Klasov a z Gbiel, ako aj rómske a nerómske ženy z Prešovského kraja. Zistili, že nižšie vzdelanie, nižšia úroveň príjmov a vyššia úroveň fyzickej inaktivity boli asociované s vyšším indexom telesnej hmotnosti (BMI), po adjustovaní na vek, pohlavie, konzumáciu alkoholu, príjem v rómskej komunite v porovnaní s majoritným etnikom (31 verzus 28 kg/m2, P = 0,0001). Nedávno publikovali štúdiu chuťových preferencií u rómskeho etnika v Maďarsku a zistili, že Rómovia majú výrazne menej častú konzumáciu čerstvého ovocia a zeleniny ako majoritná populácia. Zástupcovia maďarskej rómskej populácie uviedli, že do skonzumovaných potravín a nápojov pridávali viac cukru a uprednostňovali sladké pochutiny v porovnaní so slanými a mali vyššie preferencie sladkých jedál. Menej uprednostňovali horkú chuť napr. surového kalerábu, grapefruitu, čiernej kávy a pod. Rómska strava môže súvisieť s chuťovými preferenciami predisponujúcimi na nezdravé stravovacie návyky. Tento predpoklad si vyžaduje ďalšie štúdie. Aby bolo možné navrhnúť potenciálne efektívne intervenčné programy zamerané na rómsku populáciu, je nevyhnutné identifikovať individuálne, environmentálne, sociálne,   kultúrne a behaviorálne faktory, ako aj ich komplexnú súhru, ktorá môže ovplyvniť príjem potravy a správanie.

Obezitogénne prostredie a obezitogénna éra

Naša súčasnosť je obezitogénna, podnety, ktorá v nás vyvolávajú túžbu po jedle, vidíme denne. Nákup potravín je dostupný 24 hodín sedem dní v týždni. Na druhej strane je to chýbanie podnetov a podpory fyzickej aktivity, ako je nedostatok cyklotrás, ekologickej prepravy a pod. Zdravý životný štýl radi deklarujeme, ale v skutočnosti väčšina našej populácie trpí sedavosťou. Sedavosť je definovaná ako čas strávený v pokoji, ak jedinec urobí menej ako 5 000 krokov denne alebo ako akékoľvek správanie po prebudení charakterizované energetickým výdajom ≤ 1,5 metabolického ekvivalentu (MET) v polohe v sede alebo v ľahu (Bernstein a spol. 1999). Okrem nízkej fyzickej aktivity je sedavosť asociovaná s rizikom vzniku obezity a ďalších ochorení (González-Gross a Meléndez 2013, De Bourdeaudhuij a spol. 2013, Lavie a spol. 2019).

Pre vysokú mieru úmrtí spôsobených chorobami priamo spojenými s obezitou vlády mnohých krajín implementujú programy prevencie nadváhy a obezity. Tieto programy sú založené predovšetkým na vzdelávaní verejnosti o zdravom životnom štýle založenom na zdravom stravovaní, každodennej fyzickej aktivite a vyhýbaní sa alkoholu a cigaretám.

Je potrebné navrhnúť epidemiologické štúdie príčin obezity, rozvinúť pochopenie názorov adolescentov i dospelých na obezitu. Sociálna kognitívna teória (SCT) je jednou z teórií, ktorá sa používa na pochopenie správania a zmeny správania s cieľom plánovať a hodnotiť intervencie (Sallis JF, Owen 2008). Používa sa pri plánovaní rôznych intervencií ako napríklad zdravé vzťahy, intervencia, ktorá je špecificky navrhnutá tak, aby oslovila čo najviac osôb žijúcich v danom socio-ekonomickom prostredí. Nedávna štúdia analyzovala názory vidieckych juhoafrických adolescentov na obezitu, ktoré odrážajú komplexný a multikauzálny obraz, ktorý v konečnom dôsledku vedie k nepriaznivým účinkom na jednotlivcov. Adolescenti identifikovali stravu ako významnú príčinu obezity, pričom diskutovali o tom, čo považujú za zdravé a nezdravé výbery potravín a ako rozhodnutia o potravinách súvisia s obezitou. Účastníci navrhli ako intervenciu zatvorenie reštaurácií rýchleho občerstvenia, ktoré predávajú nezdravé jedlo. Účastníci externalizovali zodpovednosť za obezitu na predaj potravín vo svojej komunite, a nie na svoje vlastné rozhodnutia a postupy. Ako problematické označili najmä reštaurácie rýchleho občerstvenia patriace iným etnickým skupinám (Seabi a spol. 2021).

Agresívny marketing

Posledné dva roky pandémie COVID-19 ukázali taktiež, že obezita je významným rizikovým faktorom ťažkého priebehu, hospitalizácie aj úmrtnosti na toto infekčné ochorenie (K Y a spol. 2021, Kristensen a spol. 2022). Obezita je spojená až so 7-krát vyšším rizikom závažných následkov COVID-19, najmä u pacientov mladších ako 40 rokov (Gao a spol. 2021). Doslova máme dvojitý problém: pandémiu obezity a pandémiu COVID-19 („Double trouble: A pandemic of obesity and COVID-19“). V BMJ publikovali editoriál s titulkom: Potravinársky priemysel musí znášať vinu za pandémiu obezity, ako aj závažnosť ochorenia COVID-19. Výskumníci z Queen Mary University of London tvrdia, že koronavírus spôsobil, že boj proti pandémii obezity je ešte naliehavejší, a vyzývajú potravinársky priemysel na celom svete, aby okamžite prestal propagovať svoje výrobky, a vlády, aby vynútili preformulovanie nezdravých jedál a nápojov.

Marketing reštaurácií s rýchlym občerstvením a nezdravej stravy je neskutočne agresívny. Celosvetovo známy reťazec reštaurácií rýchleho občerstvenia McDonald’s minul v roku 2021 celosvetovo približne 459,9 milióna amerických dolárov na reklamu, čo je pokles o 195 miliónov oproti predchádzajúcemu roku. Náklady na reklamu boli rozdelené do dvoch kategórií: príspevky reklamným kooperáciám a náklady na výrobu rozhlasovej a televíznej reklamy (https://www.statista.com/statistics/286541/mcdonald-s-advertising-spending-worldwide/). Na druhej strane však rastie popularita reťazcov rýchleho občerstvenia na sociálnych sieťach. Podľa rebríčka obľúbenosti produktov má najviac fanúšikov na sociálnych sieťach na treťom mieste Coca-Cola a na piatom mieste McDonald’s (prieskum z júna 2020; https://www.statista.com/statistics/265657/leading-product-brands-with-the-most-fans-on-facebook/). Napriek tomu, že táto spoločnosť postupne znižuje náklady na reklamy, do prevencie sa ani zďaleka nevynakladá toľko prostriedkov.

Koľko vlastne investujeme do prevencie? Je veľmi dobre známy fakt, že ak investujeme jedno euro do prevencie, za 10 rokov sa nám vrátia štyri eurá. Realita je však taká, že Česká republika vynakladá na prevenciu 0,3 % z hrubého domáceho produktu (HDP), kým Slovensko len 0,04 % (https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=472885). Dokonca najmenej zo všetkých krajín EÚ, kde sa vynakladá na prevenciu priemerne 2,8 % HDP. Prevencia sa má týkať intervencii a propagácii zdravého životného štýlu, edukácie, preventívnych programov, legislatívnych zmien (napr. vyššej DPH (40 %) na sladené nápoje, ako je to v 52 krajinách sveta) a pod.

Vyriešme chudobu, vyriešime aj obezitu?

V roku 2017 bolo na Slovensku 16,3 % populácie ohrozenej chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo je pod priemerom krajín EÚ (22,5 %). Celkové verejné výdavky v roku 2017 na sociálne začleňovanie ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, okrem ľudí so zdravotným znevýhodnením, sa odhadujú na úrovni 435,6 milióna eur, čo predstavuje 0,51 % HDP a 1,27 % celkových verejných výdavkov. Sociálne znevýhodnenie v školstve však zapríčiňuje, že hlavné nástroje podpory pokrývajú len menej ako polovicu detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Sociálne znevýhodnené skupiny trpia horším zdravotným stavom, čo môže znižovať ich šance uspieť vo vzdelávaní aj na trhu práce. Ľudia v systéme pomoci v hmotnej núdzi sa dožívajú priemerne iba 69 rokov, čo je o sedem rokov menej, ako je celoslovenský priemer (https://www.minedu.sk/data/att/14208.pdf).

Problém nie je nedostatok zdravotnej starostlivosti, výdavky na zdravotníctvo v Slovenskej republike na úrovni 7 % HDP sú porovnateľné so susednými krajinami, aj keď nižšie ako vo väčšine ostatných krajín OECD (https://www.oecd.org/policy-briefs/Slovakia-Policy-Brief-Health-SK.pdf). Miera odvrátiteľnej úmrtnosti je na Slovensku dvojnásobne vyššia ako priemer Európskej únie (EÚ) a výrazne vyššia ako v Poľsku a Českej republike. Očakávaná dĺžka života pri narodení má v SR hodnotu 76,5 roka, čo je jedna z najnižších úrovní v rámci krajín OECD.

Nutričná gramotnosť

Príčinou obezity je aj nedostatok nutričnej gramotnosti, skrátka nevieme si vybrať zdravé a nutrične hodnotné potraviny. Nezaujímame sa o informácie o zložení potravín na obale, aj keď ich tam výrobca uvádza. Často sú však tieto informácie veľmi malým písmom, čo je pre väčšinu spotrebiteľov nečitateľné. Európska únia sa už dlhšie snaží nájsť vhodný spôsob, ako budovať návyky lepšej životosprávy a znižovať epidémiu obezity. Cieľom tohto európskeho projektu je zaviesť jednotný systém nutričného označovania potravín, ktorý má poskytnúť transparentné informácie o výživovej hodnote výrobkov zjednodušenou formou. Vo Francúzsku, v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku a v iných európskych krajinách už funguje tzv. nutri-score. Tento systém zrozumiteľne označuje výživové hodnoty potravín na prednej strane („Front of pack labeling“ – FOPL). Spotrebiteľ hneď na prednej strane obalu vidí na farebnej škále podobnej „energetickému certifikátu“ písmeno, ktoré znázorňuje, akú má potravina výživovú kvalitu. Tak sa môže spotrebiteľ pri každom nákupe rozhodnúť pre zdravší životný štýl.  

Pandémia obezity patrí medzi výzvy verejného zdravotníctva už tri desaťročia a ak ju nezastavíme, máme a budeme mať čoraz viac vážnych problémov. Zbierka ochorení, ktoré sú spojené s obezitou, je vskutku rozsiahla, je ich viac 230. Patria k nim kardiovaskulárne ochorenia, diabetes mellitus, ale aj 13 druhov onkologických ochorení, ako aj ochorení gastrointestinálneho traktu, dýchacieho traktu (vrátane zvýšeného rizika ťažkého priebehu ochorenia COVID-19), neplodnosti či psychických porúch, ako je depresia či poruchy príjmu potravy (Field a spol. 2001, Wilson a spol. 2002, Kearns a spol. 2014). A následky bude znášať celá spoločnosť. Sú to nielen zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, ale aj náklady spojené s práceneschopnosťou a invalidizáciou. Nehovoriac o dosahu na sociálne a ekonomické parametre, čím sa uzatvára bludný kruh. Podpora vzdelávania a zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie je jednou z ciest, ako danú situáciu zlepšiť a tak predísť následkom obezity na mnohé aspekty nášho bytia.

Literatúra

Bernstein MS, Morabia A, Sloutskis D. Definition and prevalence of sedentarism in an urban population. Am J Public Health. 1999 Jun; 89(6):862-7. doi: 10.2105/ajph.89.6.862.

Catalán V, Avilés-Olmos I, Rodríguez A, Becerril S, Fernández-Formoso JA, Kiortsis D, Portincasa P, Gómez-Ambrosi J, Frühbeck G. Time to Consider the „Exposome Hypothesis“ in the Development of the Obesity Pandemic. Nutrients. 2022 Apr 12;14(8):1597. doi: 10.3390/nu14081597.

Craig E, Reilly JJ, Bland R. Risk factors for overweight and overfatness in rural South African children and adolescents. J Public Health (Oxf). 2016 Mar; 38: 24–33.

De Bourdeaudhuij I, Verloigne M, Maes L, Van Lippevelde W, Chinapaw MJ, Te Velde SJ, Manios Y, Androutsos O, Kovacs E, Dössegger A, Brug J. Associations of physical activity and sedentary time with weight and weight status among 10- to 12-year-old boys and girls in Europe: a cluster analysis within the ENERGY project. Pediatr Obes. 2013;8(5):367-75. doi: 10.1111/j.2047-6310.2012.00117.x.

Devaux M, Sassi F. Social inequalities in obesity and overweight in 11 OECD countries. Eur J Public Health. 2013 Jun;23 (3):464-9. doi: 10.1093/eurpub/ckr058.

Field AE, Coakley EH, Must A, Spadano JL, Laird N, Dietz WH, Rimm E, Colditz GA. Impact of overweight on the risk of developing common chronic diseases during a 10-year period. Arch Intern Med. 2001 Jul 9; 161(13):1581-6. doi: 10.1001/archinte.161.13.1581.

Gao M, Piernas C, Astbury NM, Hippisley-Cox J, O’Rahilly S, Aveyard P, Jebb SA. Associations between body-mass index and COVID-19 severity in 6.9 million people in England: a prospective, community-based, cohort study. Lancet Diabetes Endocrinol. 2021;9:350–359.

González-Gross M, Meléndez A. Sedentarism, active lifestyle and sport: Impact on health and obesity prevention. Nutr Hosp. 2013 Sep; 28 Suppl 5:89-98. doi: 10.3305/nh.2013.28.sup5.6923.

Hruschka DJ. Do economic constraints on food choice make people fat? A critical review of two hypotheses for the poverty-obesity paradox. Am J Hum Biol. 2012 May-Jun; 24(3):277-85. doi: 10.1002/ajhb.22231.

K Y SK, R Bhat PK, Sorake CJ. Double trouble: a pandemic of obesity and COVID-19. Lancet Gastroenterol Hepatol. 2021 Aug; 6(8):608. doi: 10.1016/S2468-1253(21)00190-4.

Kakinami L, Séguin L, Lambert M, Gauvin L, Nikiema B, Paradis G. Poverty’s latent effect on adiposity during childhood: evidence from a Québec birth cohort. J Epidemiol Community Health. 2014 Mar; 68(3):239-45. doi: 10.1136/jech-2012-201881.

Kearns K, Dee A, Fitzgerald AP, Doherty E, Perry IJ. Chronic disease burden associated with overweight and obesity in Ireland: the effects of a small BMI reduction at population level. BMC Public Health. 2014 Feb 10; 14:143. doi: 10.1186/1471-2458-14-143.

Kristensen NM, Gribsholt SB, Andersen AL, Richelsen B, Bruun JM. Obesity augments the disease burden in COVID-19: Updated data from an umbrella review. Clin Obes. 2022 Feb 8:e12508. doi: 10.1111/cob.12508.

Lartey ST, Magnussen CG, Si L, Boateng GO, de Graaff B, Biritwum RB, Minicuci N, Kowal P, Blizzard L, Palmer AJ. Rapidly increasing prevalence of overweight and obesity in older Ghanaian adults from 2007-2015: Evidence from WHO-SAGE Waves 1 & 2. PLoS One. 2019 Aug 19; 14(8):e0215045. doi: 10.1371/journal.pone.0215045.

Lavie CJ, Ozemek C, Carbone S, Katzmarzyk PT, Blair SN. Sedentary Behavior, Exercise, and Cardiovascular Health. Circ Res. 2019 Mar; 124(5):799-815. doi: 10.1161/CIRCRESAHA.118.312669.

Levine JA. Poverty and Obesity in the U.S. Diabetes. 2011 Nov; 60(11): 2667–2668.

Mocanu V. Prevalence of overweight and obesity in urban elementary school children in northeastern Romania: its relationship with socioeconomic status and associated dietary and lifestyle factors. Biomed Res Int. 2013;2013:537451. doi: 10.1155/2013/537451

Nglazi MD, Ataguba JE. Overweight and obesity in non-pregnant women of childbearing age in South Africa: subgroup regression analyses of survey data from 1998 to 2017. BMC Public Health. 2022 Feb 25; 22(1):395. doi: 10.1186/s12889-022-12601-6. PMID: 35216565; PMCID: PMC8874296.

Noonan RJ. Poverty, Weight Status, and Dietary Intake among UK Adolescents. Int J Environ Res Public Health. 2018 Jun 10; 15(6):1224. doi: 10.3390/ijerph15061224.

Pavela, G., Lewis, D.W., Locher, J. et al. Socioeconomic Status, Risk of Obesity, and the Importance of Albert J. Stunkard. Curr Obes Rep 2016; 5, 132–139.

Popkin BM, Slining MM. New dynamics in global obesity facing low-and middle-income countries. Obes Rev. 2013 Nov;14 Suppl 2(0 2):11-20. doi: 10.1111/obr.12102. PMID: 24102717; PMCID: PMC4074506.

Rogers R, Eagle TF, Sheetz A, Woodward A, Leibowitz R, Song M, Sylvester R, Corriveau N, Kline-Rogers E, Jiang Q, Jackson EA, Eagle KA. The Relationship between Childhood Obesity, Low Socioeconomic Status, and Race/Ethnicity: Lessons from Massachusetts. Child Obes. 2015 Dec;11 (6):691-5. doi: 10.1089/chi.2015.0029. Epub 2015 Nov 12. PMID: 26562758; PMCID: PMC4939441.

Sallis JF, Owen NFE. Social and Behavioral Theories. Heal Behav Heal Educ Theory, Res Pract. 2008;4th:465–486.

Seabi TM, Wagner RG, Norris SA, Tollman SM, Twine R, Dunger DB, Kahn K. Adolescents‘ understanding of obesity: a qualitative study from rural South Africa. Glob Health Action. 2021 Jan 1;14(1):1968598. doi: 10.1080/16549716.2021.

Sjöros T, Vähä-Ypyä H, Laine S, Garthwaite T, Lahesmaa M, Laurila SM, Latva-Rasku A, Savolainen A, Miikkulainen A, Löyttyniemi E, Sievänen H, Kalliokoski KK, Knuuti J, Vasankari T, Heinonen IHA. Both sedentary time and physical activity are associated with cardiometabolic health in overweight adults in a 1 month accelerometer measurement. Sci Rep. 2020 Nov 25;10(1):20578. doi: 10.1038/s41598-020-77637-3.

Vozarova de Courten B, de Courten M, Hanson RL, Zahorakova A, Egyenes HP, Tataranni PA, Bennett PH, Vozar J. Higher prevalence of type 2 diabetes, metabolic syndrome and cardiovascular diseases in gypsies than in non-gypsies in Slovakia. Diabetes Res Clin Pract. 2003 Nov;62(2):95-103. doi: 10.1016/s0168-8227(03)00162-1.

Wilson PW, D’Agostino RB, Sullivan L, Parise H, Kannel WB. Overweight and obesity as determinants of cardiovascular risk: the Framingham experience. Arch Intern Med. 2002 Sep 9;162(16):1867-72. doi: 10.1001/archinte.162.16.

Żukiewicz-Sobczak W, Wróblewska P, Zwoliński J, Chmielewska-Badora J, Adamczuk P, Krasowska E, Zagórski J, Oniszczuk A, Piątek J, Silny W. Obesity and poverty paradox in developed countries. Ann Agric Environ Med. 2014;21(3):590-4. doi: 10.5604/12321966.1120608. PMID: 25292135.

https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/obesity-and-overweight

https://www.aktuality.sk/clanok/799531/pracujuca-chudoba-tvori-80-slovenskych-zamestnancov-rozhovor/

https://dennikn.sk/minuta/2507680/

https://www.statista.com/statistics/286541/mcdonald-s-advertising-spending-worldwide/

https://www.statista.com/statistics/265657/leading-product-brands-with-the-most-fans-on-facebook/

https://www.oecd.org/policy-briefs/Slovakia-Policy-Brief-Health-SK.pdf

https://www.minedu.sk/data/att/14208.pdf

https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=472885

https://slovak.statistics.sk/

Tento článok bol zverejnený 10. 5. 2022 a naposledy aktualizovaný 31. 5. 2022.

Technická podpora

Našli ste chybu na tejto stránke? Napíšte nám to prostredníctvom tohoto formulára.