Úvod » Vzdelávanie » Občianske vzdelávanie » Podpora bezpečnosti: Minimalizácia zločinnosti z pohľadu architekta

Podpora bezpečnosti: Minimalizácia zločinnosti z pohľadu architekta

NOC: Radosť z tvorivosti
Príspevok z odborného seminára: Prevencia vybraných sociálnopatologických javov, ktorý sa konal 24. 3. 2023 v BMC SAV v Bratislave.

Štatistika kriminality v SR ročne eviduje vyše 50 000 zistených trestných činov a škody ňou spôsobené sa pohybujú v stovkách miliónov eur (Štatistický úrad SR, 2022). Latencia je vysoká a odhaduje sa, že spáchaných trestných činov je niekoľkonásobne viac. Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone 300/2005 Z.z. Ten je štandardne definovaný aj výškou finančnej škody (aktuálne min. 266 eur), ale nefinančné škody bývajú často podstatne závažnejšie a mimo tohto zákona existujú aj iné konflikty a prejavy protispoločenského správania, ktoré v predmetných štatistikách nefigurujú.

Faktory podporujúce zločin sú fyzické, chemické a sociálne (v poradí od najmenšieho vplyvu po najväčší). Prevencia kriminality sa vo všeobecnosti snaží pôsobiť na rôznorodé príčiny kriminality, ktorými sú: nezamestnanosť, pokles a zlyhávanie sociálnej kontroly, sociálne výluky, anonymita života a vzťahov, rodinné problémy, strata identity, prevrátenie náboženských a morálnych hodnôt, negatívny vplyv mediálneho násilia, nepriaznivé sociálno-fyziognomické a funkčné charakteristiky priestoru, monotónne alebo spustnuté životné prostredie atď.

Význam prevencie zločinného správania je veľký, pretože prevencia je osvedčene účinnejšia ako represívne prostriedky trestného práva, prináša značné finančné úspory a je humánnejšia v porovnaní s následnými trestnými postihmi. Pre architektov je hlavné sústrediť sa na architektonické prostriedky riešenia tohto javu a zaujímať sa o prostredie, v ktorom sa to stalo či deje.

Podmienky, ktoré napomáhajú vzniku a existencii zločinnosti, výrazne ovplyvňujú aj architektonické návrhy (od širšej situácie až po jednotlivé stavebné prvky). Kriminalita je vo veľkej miere podmienená prostredím, v ktorom vzniká, rozširuje sa atď., „nepriaznivé sociálno-fyziognomické a funkčné charakteristiky urbanistického priestoru sú významnými faktormi determinujúcimi vysokú úroveň a nárast zločinnosti v mestách“ (Michálek, 2001, 2009).

Štúdie delikvencie a kriminality Chicagskej univerzity odhalili vzťah mestskej výstavby, využitia územia a rozmiestnenia zločinu (Burgess, 1925). Architektúra a stavebné techniky boli označené ako prvá priama preventívna stratégia pri znižovaní príležitostí  na páchanie trestného činu (klasifikácia preventívnych stratégií 7. kongresu OSN v Miláne, 1985). Niektoré návrhové prvky v istých situáciách zhoršujú miestne problémy so zločinnosťou (Croucher, Stollard, 1991).

„Keďže sa na probléme podieľajú veľmi rôznorodé faktory, musí byť prevencia kriminality spoločnou zodpovednosťou rôznych sektorov spoločnosti. Políciu a súdy nemožno považovať za jedinú odpoveď (…)“ (CLRAE, 2002). „Na dnešnej úrovni poznávania podstaty trestného činu nemožno vystačiť s izolovaným, jednoodborovým pohľadom na riešenie tohto javu“ (Turayová, Čič, 2009). Akákoľvek vlastná ochrana bude najúspešnejšia ako súčasť širšej stratégie zameranej na redukciu zločinu (Croucher, Stollard, 1991). Viacvrstvové opatrenia pritom zvyčajne prinášajú najlepšie výsledky.

Kriminológia rozlišuje sociálnu prevenciu, situačnú prevenciu a prevenciu viktimácie. Sociálna prevencia kriminality je všeobecnou prevenciou všetkých prejavov kriminality a iných protispoločenských činov. Súčasná prevencia kriminality už v mnohých krajinách zahŕňa okrem sociálnej prevencie a systému dodržiavania zákona aj komplexné projektovanie na účely eliminácie trestnej činnosti a strachu z nej a následne aj patričnú správu daného prostredia.

Environmentálna kriminológia – teória rutinných činností (Clarke, Eck, 2010) sa zaoberá príležitosťami na spáchanie kriminality. Vychádza z tézy, že pre výskyt kriminality je rozhodujúce spojenie 3 prvkov: prítomnosť motivovaných páchateľov, vhodných cieľov a neprítomnosť schopných obrancov, resp. strážcov. Každé prostredie či stavba majú pritom špecifickú situáciu a potenciálne rôzne problémy, ktoré potenciálne vyžadujú iné riešenia.

Situačná prevencia kriminality je špecificky orientovaná na riešenie kriminality, ochranu verejného poriadku, zdravia, života a majetku objektov prevencie. Aktivity vychádzajú z predpokladu, že určité druhy kriminality sa objavujú v určitej dobe, na určitých miestach a za určitých okolností. Prostredníctvom opatrení režimovej, fyzickej a technickej ochrany sa snažia kriminogénne podmienky minimalizovať. Najefektívnejšie pôsobia pri obmedzovaní majetkovej trestnej činnosti, ktorá je u nás najpočetnejším druhom zistenej kriminality (cca 30 %).

Najmä v niektorých krajinách v zahraničí sa stavia na spolupráci polície, kriminológie, sociológie, psychológie, architektúry, urbanizmu a politiky. K hlavným stratégiám patria: dohľad, kontrola prístupu/vstupu, posilnenie teritoriality, údržba, podpora vhodných aktivít, sťaženie cieľa (všetko prednostne prirodzeným spôsobom, bez budovania „pevností“), sociálna súdržnosť, spojenie, komunitná kultúra a hraničná kapacita prostredia.

Ministerstvo vnútra SR vydáva Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v SR. V poradí druhá priorita v najnovšej z nich je zvyšovanie bezpečnosti miest a obcí, ktorá najviac súvisí s architektúrou. Zameriava sa najmä na začleňovanie prevencie kriminality do koncepcií rozvoja krajov a obcí; vytvorenie komplexného prístupu k bezpečnosti v sociálne vylúčených a iných rizikových lokalitách; zvyšovanie pocitu bezpečia obyvateľov a návštevníkov.

Architekti vytvárajú prostredia, ktoré by mali byť v bezpečí pred počasím aj nevítanými návštevníkmi. V súvislosti prevencie zločinu majú dnes k dispozícii viacero európskych noriem (odporúčaní) a riešia najmä tzv. funkčno- alebo dispozično-prevádzkový návrh, výhľady či vstupy. Okrem toho myslia aj na to, aby sa ľudia vedeli v prostredí ľahko orientovať, aké majú užívatelia daného priestoru alebo budovy potreby, ktoré podporujú teritoriálne správanie, aké stavebné prvky použiť a podobne. Samozrejmosťou je snaha o vytvorenie estetického prostredia, ktoré mnohými ďalšími kvalitami podporí čo najdlhšie zotrvanie v ňom aj z hľadiska podpory prirodzeného dohľadu.

text: Mgr. Ing. arch. Lucia Benkovičová, PhD. – Fakulta architektúry a dizajnu STU, Bratislava

Literatúra

Benkovičová, Lucia (2015): Obmedzovanie zločinnosti architektonickými prostriedkami. Nakladateľstvo STU, Bratislava. 275 s. ISBN 978-80-227-4349-5.

Clarke, Ronald – Eck, John (2010): Analýza kriminality v 60 krocích. Otevřená společnost, Praha. 141 s. ISBN 978-80-87110-22-5.

Croucher, Karen – Stollard, Paul (1991): Crime prevention through housing design. E. and F. N. Spon, Londýn, 95 s. ISBN 0-419-15370-5.

Michálek, Anton (2001): Geografická systematizácia, jej pozícia, význam a možné aplikácie pre prevenciu kriminality. In: Aktuálne problémy prevencie kriminality: zborník vedeckovýskumných a odborných prác, Trnava, 258 s. ISBN 80-968075-2-8.

Michálek, Anton (2009): Zločinnosť na Slovensku a v jeho regiónoch. In: Sociálna prevencia – prevencia kriminality, roč. 4, č. 1. ISSN 1336-9679.

Štatistický úrad SR (2022): Kriminalita a súdnictvo. In: Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2022. Dostupné online tu.

Turayová, Yvetta – Čič, Milan (2009): Spoločnosť proti zločinu, VEDA, Bratislava, 232 s. ISBN 978-80-224-1021-2.

Zahm, Diane (2005): Learning, translating, and implementing CPTED. In: Journal of Architectural and Planning Research, roč. 22, č. 4. ISSN 0738-0895.

Mgr. Ing. arch. Lucia Benkovičová, PhD.

Je výskumnou pracovníčkou FAD STU v Bratislave a externou hodnotiteľkou výskumných zámerov v rámci programov financovania výskumu a inovácií Horizon Europe a APVV. Je absolventkou architektúry a aplikovanej informatiky s niekoľkoročnou praxou v oboch odboroch. Študovala v 6 krajinách. Venuje sa eliminácii zločinnosti architektonickými prostriedkami, virtuálnej realite, vzdelávaniu, publikovaniu a etike. Je autorkou a editorkou mnohých vedeckých a odborných publikácií v slovenčine a angličtine.

Tento článok bol zverejnený 5. 4. 2023.

Technická podpora

Našli ste chybu na tejto stránke? Napíšte nám to prostredníctvom tohoto formulára.