Videolekcie Zubajovci
Chcete hrať ako Zubajovci z Východnej? Ponúkame prvé dve videolekcie: Dvojhmaty a Ukážky rytmických sprievodov.

Východná je jednou z najznámejších folklórnych obcí horného Liptova – regiónu, ktorý je známy bohatou piesňovou a tanečnou tradíciou. V prostredí tejto obce vznikla a pôsobila aj sláčiková ľudová hudba Zubajovcov – muzikantský rod, ktorý si počas niekoľkých desaťročí vytvoril osobitý štýl a stal sa dôležitým nositeľom miestnej hudobnej tradície.

Rodinná muzika vznikla v 50. rokoch 20. storočia a jej hlavnou postavou bol predník Jozef Čonka-Zubaj. Hoci s rôznymi obmenami, muzika aktívne fungovala až do 80. rokov. Hudobné tradície v rodine však siahajú hlbšie. Medzi predkami Jozefa Čonku bol napríklad aj muzikant Andrej Čonka-Zubaj, ktorý bol známy už v medzivojnovom období.

Zubajovcov poznali nielen vo Východnej, ale aj v širšom okolí – hrávali na zábavách, svadbách a tanečných príležitostiach v obciach ako Važec, Štrba či Liptovská Teplička. Išlo o typickú sláčikovú ľudovú hudbu, zloženú z huslí, husľovej alebo violovej kontry a basy.

Piesňový repertoár

Repertoár muziky Zubajovcov z Východnej bol úzko spätý s funkčným prostredím spoločenských podujatí, predovšetkým svadieb a tanečných zábav. Jadrom repertoáru boli piesne s tanečnou funkciou, pričom najčastejšie interpretovanými typmi boli tance do krutu (v miernom i rýchlom tempe), tance do skokuverbunkodzemok a cindruška – ako ženský variant odzemku. Tieto tanečné formy boli sprevádzané ustálenými sprievodnými modelmi, ktoré sa líšili podľa tempa a tanečného charakteru. Repertoár čerpal jednak z miestneho piesňového fondu obce Východná, jednak zo širšieho hornoliptovského prostredia.

Z hľadiska žánrového členenia boli v repertoári zastúpené obradové piesne (napríklad svadobné), pastierske motívyzbojnícke piesnevojenské piesne, ako aj nápevy lyrickéhožartovného a reflektívneho charakteru

V repertoári muziky Zubajovcov z Východnej boli zastúpené piesne pochádzajúce z rôznych štýlových vrstiev slovenskej ľudovej hudby. Významné zastúpenie mali najmä pastiersko-valašské piesne, ktoré sa viazali na viaceré typy tancov – predovšetkým na odzemokcindrušku, ale aj na tance do krutu a do skoku. Tieto nápevy vykazujú znaky staršej piesňovej vrstvy, najmä po stránke melodickej a rytmickej. Novšiu vrstvu tvorili predovšetkým novouhorské piesne, často spojené s tancom verbunk, ktoré sa vyznačujú zmenenou harmóniou a modernejším tóninovým spracovaním. Obe vrstvy sa odlišujú aj spôsobom frázovania a tempovým charakterom a boli bežnou súčasťou živého repertoáru muziky Zubajovcov.

Variačná technika Jozefa Čonku-Zubaja

Husľová hra predníka Jozefa Čonku-Zubaja je jedným z charakteristických prvkov, ktoré určujú celkový zvuk muziky Zubajovcov z Východnej.
Spôsob, akým viedol a ozdoboval melódiu, výrazne odzrkadľuje hudobnú prax celej kapely, ktorá bola vo veľkej miere spätá s interpretáciou tanečnej hudby a hraním k tancu.

Charakteristická je používaním drobnej ornamentiky. V priebehu melódie sa pravidelne objavujú melizmatické ozdoby ako prírazypredtaktové ozdoby a akcenty.

Súčasťou jeho herného štýlu je aj glissando, ktoré sa vyskytuje v rôznych dĺžkach – od veľmi krátkych, takmer prechodových, až po výrazne dlhšie v rozsahu kvarty. Tieto glissandá plnia funkciu spojovacích prvkov alebo výrazových prostriedkov v rámci frázy.

V jeho hre sa objavujú aj melodické behy a obaly. Tieto prvky môžeme vnímať ako súčasť variovania melodického priebehu.

Jedným z najvýraznejších znakov Zubajovho štýlu je dvojhlasné vedenie husľového hlasuHra v dvojhmatoch – prevažne v terciách a sextách – je prítomná takmer vo všetkých piesňach a predstavuje jeden z najtypickejších znakov jeho štýlu. Tento spôsob hry podporuje melodický hlas do takej miery, že kapela pôsobí zvukovo plnšie, než by zodpovedalo reálnemu počtu hudobníkov. V produkcii len troch hráčov tak vzniká výsledný zvuk s dojmom päť- až šesťhlasnej harmonickej štruktúry.

Zubajovci Obrázok1

Dvojhmaty

Zubajova husľová interpretácia predstavuje kombináciu funkčného prístupu (k tanečnej hudbe) a individuálneho štýlového prejavu, s dôrazom na variáciu, vedenie melódie a jej ozdobnosť v rámci hudobného štýlu horného Liptova.

Hra sprievodných nástrojov v hudbe Zubajovcov

Herný štýl Jozefa ČonkuZubaja z Východnej je súčasťou hornoliptovského hudobného nárečia. Hru rómskych hudieb v tomto subregióne spája viacero spoločných štýlových znakov, či už hovoríme o hre primášov, kontrášov, alebo basistov. Teda mnohé z toho, čo budeme hovoriť v súvislosti so Zubajovcami, platí aj pre hru muzík z Važca, Štrby či Šuňavy. Pre horný Liptov boli typické sláčikové hudby, kde – až do príchodu akordeónu – obstarávali rytmický sprievod hráči na kontrabase a kontre, ktorá mohla byť husľová (mala kontra, maličkie kontri) alebo violová (brač, viola); prípadne hrali kontráši dvaja. Husľový kontráš hral na strunách g-d1 (prípadne pri akordoch D dur a A dur mohla znieť súčasne aj prázdna a1 struna). Ak hral sám kontráš na viole, mohol hrať na c-g alebo na g-d strunách, prípadne polohy striedal (ako to bude vidno na videách).

Metrorytmická funkcia sprievodných nástrojov

Vo Východnej sa stretávame s viacerými typmi rytmického sprievodu. Príznačná je u nich väzba k jednotlivým typom tanca (prípadne netanečným situáciám):

  • neviazaný smyk v osminových hodnotách [1] – veľmi ostro interpretovaný, hraný najčastejšie spôsobom „čo tón, to smyk“ (k tancu odzemok a odzemkovej časti tancu cindruška),
  • viazaný smyk (duvaj)
    • v osminových hodnotách (dvojitý duvaj) [2] – tento smyk má u kontráša Ondreja Zubaja pomerne variabilnú podobu v závislosti od väzby na hernú príležitosť (k tancu do krutu, k spevu),
    • v štvrťových hodnotách (jednoduchý duvaj) [3] – tento typ má na hornom Liptove výrazne akcentovaný charakter (k tancu verbunk a čardaš),
    • priznávkový smyk (es-tam) – smyk môže mať v kontre podobu krátkych ostrých osmín [4a] alebo široko hranej priznávky [4b]. Môže sa hrať v rýchlom tempe (k tancu do skoku) alebo miernom tempe (ku kročnej časť tanca cindruška, k tancu foks, k svadobnému pochodu).

Rytmická hra kontrabasistu nemusí byť zhodná s kontrášovou. Najčastejším spôsobom je akcentovaná neviazaná hra v štvrťových hodnotách [3, 4], využívaná pri hre es-tam alebo k tancu verbunk (kontra hrá duvaj). Konkrétne predvedenie vybraných typov metrorytmického sprievodu vidno vo videách.

Zubajovci Obrázok2

Ukážky rytmických sprievodov

Harmonizácia sprievodných nástrojov

Na harmonizáciu a používanú akordiku má vplyv hudobná povaha herného repertoáru a výber zaužívaných tónin. V piesňovom repertoári výrazne dominujú melódie s veľkou terciou, teda durové a lýdické (so zvýšeným 4. stupňom); preto sa v tomto texte zameriame na harmonizáciu tohto typu melódií.

Práve častý výskyt lýdickej tóniny spôsobuje, že okrem základných harmonických funkcií – teda akordu na I. stupni (tonika), V. stupni (dominanta) a IV. stupni (subdominanta) – patrí k základnej akordickej výbave aj durový akord na II. stupni. Vzhľadom na to, že dominuje tónina D dur (resp. D lýdická), ide o akordy D dur, A dur, G dur a E dur. Napriek tomu, že lýdické gis sa žiada harmonizovať práve akordom E dur, neraz sa stretávame s tým, že bol harmonizovaný dominantou A dur (čo je v oblasti severozápadného Slovenska bežný jav).

Zubajovci Obrázok3

V súvislosti so spomínaným durovým akordom na II. stupni (E dur) ešte spomeňme charakteristický harmonický postup G – E – A spolu s chromatickým postupom v base (ggis a). Tento nebol obľúbený len vo východnianskej hudbe, ale nachádzame ho aj v hre iných muzík na hornom Liptove. Ako znie v konkrétnych piesňach, možno počuť a vidieť na viacerých videách.

Zubajovci Obrázok4

Septakord východniansky kontráš využíva len pri dominantnej funkcii (A7), inak hrá len obraty kvintakordov. Z ďalších akordov používaných v tónine D dur/lyd možno spomenúť akord na VI. stupni (H dur/h mol) a jeho mimotonálnu dominantu Fis dur. K súhre sprievodných nástrojov ešte dodajme, že hráči radi improvizovali a hra kontráša a basistu sa tak neraz harmonicky rozchádzala. Zároveň do výslednej harmónie prispieval aj primáš svojou dvojhlasnou hrou. Kontrabasista tiež rád svoj part melodizoval, pridržiavajúc sa základnej melódie (pozri napríklad  sprievod k odzemku alebo verbunku). Toto všetko prispievalo k veľmi živému dynamickému prejavu výsledného zvuku, kde aj použitím len niekoľkých akordov vzniká bohaté harmonické dianie a zaujímavé súzvuky.

do krutu

Námet, dramaturgia, réžia: Michal Noga
Scenár: Michal Noga, Peter Obuch
Lektori: Michal Noga, Peter Obuch, Ivan Hanula
Kamera: Jakub Jančo, Debora Pastirčáková, Peter Zákuťanský
Zvuk: Pavel Smejkal, Ivan Hanula
Zvuková postprodukcia: Pavel Smejkal
Strih: Peter Zákuťanský
Produkcia: Lucia Ditmarová, Michal Noga

© Národné osvetové centrum

Všetky videolekcie:
https://www.youtube.com/@nockaba/

Tento článok bol zverejnený 14. 4. 2025 a naposledy aktualizovaný 24. 4. 2025.

Technická podpora

Našli ste chybu na tejto stránke? Napíšte nám to prostredníctvom tohoto formulára.

Skip to content