Skip to content
Videolekcie Zubajovci
Chcete hrať ako Zubajovci z Východnej? Prinášame videolekcie: do krutu, do skoku, cindruška, odzemok, verbunk.

Východná je jednou z najznámejších folklórnych obcí horného Liptova – regiónu, ktorý je známy bohatou piesňovou a tanečnou tradíciou. V prostredí tejto obce vznikla a pôsobila aj sláčiková ľudová hudba Zubajovcov – muzikantský rod, ktorý si počas niekoľkých desaťročí vytvoril osobitý štýl a stal sa dôležitým nositeľom miestnej hudobnej tradície.

Rodinná muzika vznikla v 50. rokoch 20. storočia a jej hlavnou postavou bol predník Jozef Čonka-Zubaj. Hoci s rôznymi obmenami, muzika aktívne fungovala až do 80. rokov. Hudobné tradície v rodine však siahajú hlbšie. Medzi predkami Jozefa Čonku bol napríklad aj muzikant Andrej Čonka-Zubaj, ktorý bol známy už v medzivojnovom období.

Zubajovcov poznali nielen vo Východnej, ale aj v širšom okolí – hrávali na zábavách, svadbách a tanečných príležitostiach v obciach ako Važec, Štrba či Liptovská Teplička. Išlo o typickú sláčikovú ľudovú hudbu, zloženú z huslí, husľovej alebo violovej kontry a basy.

Piesňový repertoár

Repertoár muziky Zubajovcov z Východnej bol úzko spätý s funkčným prostredím spoločenských podujatí, predovšetkým svadieb a tanečných zábav. Jadrom repertoáru boli piesne s tanečnou funkciou, pričom najčastejšie interpretovanými typmi boli tance do krutu (v miernom i rýchlom tempe), tance do skokuverbunkodzemok a cindruška – ako ženský variant odzemku. Tieto tanečné formy boli sprevádzané ustálenými sprievodnými modelmi, ktoré sa líšili podľa tempa a tanečného charakteru. Repertoár čerpal jednak z miestneho piesňového fondu obce Východná, jednak zo širšieho hornoliptovského prostredia.

Z hľadiska žánrového členenia boli v repertoári zastúpené obradové piesne (napríklad svadobné), pastierske motívyzbojnícke piesnevojenské piesne, ako aj nápevy lyrickéhožartovného a reflektívneho charakteru

V repertoári muziky Zubajovcov z Východnej boli zastúpené piesne pochádzajúce z rôznych štýlových vrstiev slovenskej ľudovej hudby. Významné zastúpenie mali najmä pastiersko-valašské piesne, ktoré sa viazali na viaceré typy tancov – predovšetkým na odzemokcindrušku, ale aj na tance do krutu a do skoku. Tieto nápevy vykazujú znaky staršej piesňovej vrstvy, najmä po stránke melodickej a rytmickej. Novšiu vrstvu tvorili predovšetkým novouhorské piesne, často spojené s tancom verbunk, ktoré sa vyznačujú zmenenou harmóniou a modernejším tóninovým spracovaním. Obe vrstvy sa odlišujú aj spôsobom frázovania a tempovým charakterom a boli bežnou súčasťou živého repertoáru muziky Zubajovcov.

Variačná technika Jozefa Čonku-Zubaja

Husľová hra predníka Jozefa Čonku-Zubaja je jedným z charakteristických prvkov, ktoré určujú celkový zvuk muziky Zubajovcov z Východnej.
Spôsob, akým viedol a ozdoboval melódiu, výrazne odzrkadľuje hudobnú prax celej kapely, ktorá bola vo veľkej miere spätá s interpretáciou tanečnej hudby a hraním k tancu.

Charakteristická je používaním drobnej ornamentiky. V priebehu melódie sa pravidelne objavujú melizmatické ozdoby ako prírazypredtaktové ozdoby a akcenty.

Súčasťou jeho herného štýlu je aj glissando, ktoré sa vyskytuje v rôznych dĺžkach – od veľmi krátkych, takmer prechodových, až po výrazne dlhšie v rozsahu kvarty. Tieto glissandá plnia funkciu spojovacích prvkov alebo výrazových prostriedkov v rámci frázy.

V jeho hre sa objavujú aj melodické behy a obaly. Tieto prvky môžeme vnímať ako súčasť variovania melodického priebehu.

Jedným z najvýraznejších znakov Zubajovho štýlu je dvojhlasné vedenie husľového hlasuHra v dvojhmatoch – prevažne v terciách a sextách – je prítomná takmer vo všetkých piesňach a predstavuje jeden z najtypickejších znakov jeho štýlu. Tento spôsob hry podporuje melodický hlas do takej miery, že kapela pôsobí zvukovo plnšie, než by zodpovedalo reálnemu počtu hudobníkov. V produkcii len troch hráčov tak vzniká výsledný zvuk s dojmom päť- až šesťhlasnej harmonickej štruktúry.

Zubajovci Obrázok1

Dvojhmaty

Zubajova husľová interpretácia predstavuje kombináciu funkčného prístupu (k tanečnej hudbe) a individuálneho štýlového prejavu, s dôrazom na variáciu, vedenie melódie a jej ozdobnosť v rámci hudobného štýlu horného Liptova.

Hra sprievodných nástrojov v hudbe Zubajovcov

Herný štýl Jozefa ČonkuZubaja z Východnej je súčasťou hornoliptovského hudobného nárečia. Hru rómskych hudieb v tomto subregióne spája viacero spoločných štýlových znakov, či už hovoríme o hre primášov, kontrášov, alebo basistov. Teda mnohé z toho, čo budeme hovoriť v súvislosti so Zubajovcami, platí aj pre hru muzík z Važca, Štrby či Šuňavy. Pre horný Liptov boli typické sláčikové hudby, kde – až do príchodu akordeónu – obstarávali rytmický sprievod hráči na kontrabase a kontre, ktorá mohla byť husľová (mala kontra, maličkie kontri) alebo violová (brač, viola); prípadne hrali kontráši dvaja. Husľový kontráš hral na strunách g-d1 (prípadne pri akordoch D dur a A dur mohla znieť súčasne aj prázdna a1 struna). Ak hral sám kontráš na viole, mohol hrať na c-g alebo na g-d strunách, prípadne polohy striedal (ako to bude vidno na videách).

Metrorytmická funkcia sprievodných nástrojov

Vo Východnej sa stretávame s viacerými typmi rytmického sprievodu. Príznačná je u nich väzba k jednotlivým typom tanca (prípadne netanečným situáciám):

  • neviazaný smyk v osminových hodnotách [1] – veľmi ostro interpretovaný, hraný najčastejšie spôsobom „čo tón, to smyk“ (k tancu odzemok a odzemkovej časti tancu cindruška),
  • viazaný smyk (duvaj)
    • v osminových hodnotách (dvojitý duvaj) [2] – tento smyk má u kontráša Ondreja Zubaja pomerne variabilnú podobu v závislosti od väzby na hernú príležitosť (k tancu do krutu, k spevu),
    • v štvrťových hodnotách (jednoduchý duvaj) [3] – tento typ má na hornom Liptove výrazne akcentovaný charakter (k tancu verbunk a čardaš),
    • priznávkový smyk (es-tam) – smyk môže mať v kontre podobu krátkych ostrých osmín [4a] alebo široko hranej priznávky [4b]. Môže sa hrať v rýchlom tempe (k tancu do skoku) alebo miernom tempe (ku kročnej časť tanca cindruška, k tancu foks, k svadobnému pochodu).

Rytmická hra kontrabasistu nemusí byť zhodná s kontrášovou. Najčastejším spôsobom je akcentovaná neviazaná hra v štvrťových hodnotách [3, 4], využívaná pri hre es-tam alebo k tancu verbunk (kontra hrá duvaj). Konkrétne predvedenie vybraných typov metrorytmického sprievodu vidno vo videách.

Zubajovci Obrázok2

Ukážky rytmických sprievodov

Harmonizácia sprievodných nástrojov

Na harmonizáciu a používanú akordiku má vplyv hudobná povaha herného repertoáru a výber zaužívaných tónin. V piesňovom repertoári výrazne dominujú melódie s veľkou terciou, teda durové a lýdické (so zvýšeným 4. stupňom); preto sa v tomto texte zameriame na harmonizáciu tohto typu melódií.

Práve častý výskyt lýdickej tóniny spôsobuje, že okrem základných harmonických funkcií – teda akordu na I. stupni (tonika), V. stupni (dominanta) a IV. stupni (subdominanta) – patrí k základnej akordickej výbave aj durový akord na II. stupni. Vzhľadom na to, že dominuje tónina D dur (resp. D lýdická), ide o akordy D dur, A dur, G dur a E dur. Napriek tomu, že lýdické gis sa žiada harmonizovať práve akordom E dur, neraz sa stretávame s tým, že bol harmonizovaný dominantou A dur (čo je v oblasti severozápadného Slovenska bežný jav).

Zubajovci Obrázok3

V súvislosti so spomínaným durovým akordom na II. stupni (E dur) ešte spomeňme charakteristický harmonický postup G – E – A spolu s chromatickým postupom v base (ggis a). Tento nebol obľúbený len vo východnianskej hudbe, ale nachádzame ho aj v hre iných muzík na hornom Liptove. Ako znie v konkrétnych piesňach, možno počuť a vidieť na viacerých videách.

Zubajovci Obrázok4

Septakord východniansky kontráš využíva len pri dominantnej funkcii (A7), inak hrá len obraty kvintakordov. Z ďalších akordov používaných v tónine D dur/lyd možno spomenúť akord na VI. stupni (H dur/h mol) a jeho mimotonálnu dominantu Fis dur. K súhre sprievodných nástrojov ešte dodajme, že hráči radi improvizovali a hra kontráša a basistu sa tak neraz harmonicky rozchádzala. Zároveň do výslednej harmónie prispieval aj primáš svojou dvojhlasnou hrou. Kontrabasista tiež rád svoj part melodizoval, pridržiavajúc sa základnej melódie (pozri napríklad  sprievod k odzemku alebo verbunku). Toto všetko prispievalo k veľmi živému dynamickému prejavu výsledného zvuku, kde aj použitím len niekoľkých akordov vzniká bohaté harmonické dianie a zaujímavé súzvuky.

Do krutu

Spoločná ukážka „do krutu“
Husle „do krutu“
Sprievodné nástroje „do krutu“
Cvičebný podklad „do krutu“ pre kontrabas
Cvičebný podklad „do krutu“ pre husle
Cvičebný podklad „do krutu“ pre kontru

Do skoku

Spoločná ukážka „do skoku“
Husle „do skoku“
Sprievodné nástroje „do skoku“
Cvičebný podklad „do skoku“ pre kontru
Cvičebný podklad „do skoku“ pre husle
Cvičebný podklad „do skoku“ pre kontrabas

Cindruška

Spoločná ukážka „cindruška“
Husle „cindruška“
Sprievodné nástroje „cindruška“
Cvičebný podklad „cindruška“ pre kontru
Cvičebný podklad „cindruška“ pre husle
Cvičebný podklad „cindruška“ pre kontrabas

Odzemok

Spoločná ukážka „odzemok“
Husle „odzemok“
Sprievodné nástroje „odzemok“
Cvičebný podklad „odzemok“ pre kontru
Cvičebný podklad „odzemok“ pre husle
Cvičebný podklad „odzemok“ pre kontrabas

Verbunk

Spoločná ukážka „verbunk“
Husle „verbunk“
Sprievodné nástroje „verbunk“
Cvičebný podklad „verbunk“ pre kontru
Cvičebný podklad „verbunk“ pre husle
Cvičebný podklad „verbunk“ pre kontrabas

Námet, dramaturgia, réžia: Michal Noga
Scenár: Michal Noga, Peter Obuch
Lektori: Michal Noga, Peter Obuch
Účinkujú: Michal Noga, Peter Obuch, Ivan Hanula
Kamera: Jakub Jančo, Debora Pastirčáková, Peter Zákuťanský
Zvuk: Pavel Smejkal, Ivan Hanula
Zvuková postprodukcia: Pavel Smejkal
Strih: Peter Zákuťanský
Produkcia: Lucia Ditmarová, Michal Noga

© Národné osvetové centrum

Všetky videolekcie:
https://www.youtube.com/@nockaba/

Tento článok bol zverejnený 14. 4. 2025 a naposledy aktualizovaný 22. 5. 2025.

Technická podpora

Našli ste chybu na tejto stránke? Napíšte nám to prostredníctvom tohoto formulára.