Archeológovia J. Bátora a P. Tóth preberajú úspešné monografie Devičany a Starý Hrádok od J. Bátovskej.

Dnes je aj pre najmenšie obce samozrejmé mať vlastnú monografiu. Informácie z jednotlivých kapitol monografie využívajú starostovia a pracovníci obecného úradu pri bežnej činnosti úradu,  pri spolupráci s oblastnými oddeleniami cestovného ruchu pri tvorbe nových produktov turizmu či pri kultúrno-osvetovej práci.[1] Monografiu využívajú aj učitelia dejepisu pri výučbe regionálnych dejín.

Tvorba monografie (obecnej, mestskej) je zložitý proces. Aby bol výsledok úspešný, zadávateľ (obec, mesto) a vykonávateľ (kolektív autorov na čele so zostavovateľom) musia spolupracovať. V príspevku uvádzam vlastné skúsenosti a poznatky, s ktorými som sa stretla pri tvorbe monografií. Pripraviť a vydať monografiu môže aj jeden autor, ale mne sa v praxi osvedčil autorský kolektív a spolupráca odborníkov z rôznych oblastí.

Samospráva

K rozhodnutiu vypracovať monografiu obce dospeje väčšinou starosta s podporou časti poslancov a miestnych nadšencov, ktorí sa zaujímajú o dejiny obce. Veľkým obohatením monografie je aj využitie rodákov s výtvarným talentom.

Archeológ Daniel Bešina prispel k monografii rodnej obce Žemberovce svojou odbornosťou, jeho výtvarný talent bol využitý v kapitole Ľudové staviteľstvo.

Predstavitelia samosprávy hľadajú inštitúcie a spolupracovníkov, ktorí by im pomohli pri tvorbe monografie. V tejto etape je rozhodujúce nájsť zostavovateľa monografie. Ak má skúsenosti s tvorbou monografií niektorý z rodákov, obec uprednostní toto riešenie, v opačnom prípade väčšinou oslovia pracovníkov múzea. V niektorých regiónoch sa presadili pracovníci archívov.

Zostavovateľ

Zostavovateľ zodpovedá za dodržanie dohodnutého termínu vydania monografie. Zostavovateľ rokuje so starostom (príp. pracovným tímom vytvoreným na úrade) o štruktúre a členení monografie, o zabezpečení fotografa a o zabezpečení dokumentov, dobových fotografií a predmetov od obyvateľov obce. Zostavovateľ nesie zodpovednosť za zostavenie kvalitného autorského kolektívu a so starostom rokuje o autorských odmenách. Odmena autorom za jednu normostranu textu je uvedená v zmluve, ktorú uzatvára obec s každým členom autorského kolektívu.[2] Odmena za jednu normostranu sa môže líšiť vzhľadom na jazykovú náročnosť skúmaných dokumentov. V starších dejinách. je potrebné zohľadniť potrebu bádania v zahraničných archívoch a s tým spojené náklady na cestovanie a predloženie dokumentov, ak nie sú prístupné v digitálnej podobe na internete. Niektoré dôležité dokumenty z maďarských archívov sú dostupné aj v Slovenskom národnom archíve. Po odovzdaní textov zostavovateľ kontroluje obsahovú sýtosť (náplň) a kvalitu odovzdaných textov, konzultuje s autormi prípadné úpravy alebo doplnenia textov a takisto obrázkovú prílohu, tabuľky a grafické vypracovanie danej kapitoly.

Finančné zabezpečenie

Finančné náklady na monografiu v plnej miere zabezpečuje obec. Zostavovateľ spolu so starostom určia (približný) počet strán monografie, celkový náklad a vykonajú prieskum grafického spracovania a tlače monografie. Uvedené údaje sú potrebné pri predstavení projektu monografie na zasadnutí obecného zastupiteľstva, príp. i finančnej komisie. Pri určení nákladu je dôležité upozorniť, že väčšie množstvo výtlačkov znižuje cenu za kus. Odporúčam zistiť vopred predbežný záujem občanov o monografiu, treba vyčleniť určený počet kníh pre potreby obce a úradu. Treba pamätať aj na to, aby bola monografia k dispozícii záujemcom minimálne 10 rokov po jej vydaní. Je vhodné, aby pri obhajovaní projektu bol na rokovanie zastupiteľstva pozvaný aj zostavovateľ, aby predstavil poslancom rôzne druhy monografií a našiel medzi nimi spolupracovníkov, ochotných pomáhať pri získavaní kontaktov na najstarších občanov obce a pri získavaní fotografií zachovaných v rodinách.

Na obálke monografie obce Žemberovce bola použitá spona z ľudového odevu zo začiatku 20. storočia a makovice, typická plodina pre túto obec. Návrh obálky Euroart Banská Bystrica.

Kvalitná monografia v pevnej väzbe s množstvom obrázkov predstavuje veľkú finančnú záťaž najmä pre menšie obce, preto je možné naplánovať jej tvorbu na viac rokov, zostaviť finančný plán a dohodnúť sa s autormi na harmonograme odovzdávania textov v priebehu viacerých rokov.

Autorský kolektív

Zostavenie autorského kolektívu je náročná úloha, každý zostavovateľ chce mať v kolektíve najlepších odborníkov, to však často naráža na ich pracovné vyťaženie. Vytvoriť dobrý kolektív si vyžaduje veľa diplomacie, zároveň si treba overiť, či oslovený autor dodržiava dohodnuté termíny a či kvôli nemu nemešká niektorá monografia aj viac rokov. Zostavovateľ musí komunikovať s autormi, sledovať postup práce, aby zabezpečil dodržanie termínu odovzdania textov. Nie všetci autori pochádzajú z dotknutého regiónu, a preto je vhodné zorganizovať stretnutia autorov, aby sa zoznámili s prostredím a s možnosťami, ktoré ponúka samospráva, ako sú kroniky, mapy, fotografie. Pri takýchto stretnutiach starostovia odporučia  vhodných informátorov, napr. najstarších obyvateľov pre kapitolu o ľudovej kultúre. Stretnutia sú obohatením pre celý autorský kolektív a prispievajú aj k riešeniu nevyjasnených otázok. Tak to bolo v prípade Bátoviec, keď geológ vysvetlil problém najstaršej histórie obce. Najstaršie zmienky ju spomínajú ako banskú osadu, hoci sa v jej chotári nezachovali žiadne banské diela. Autor časti o geológii vysvetlil spoluautorom, že osada vznikla na veľkom zlatonosnom nánose rieky Sikenica, ťažilo sa ryžovaním a po vyčerpaní zásob sa ťažiari presunuli do neďalekého Pukanca a Devičian.

Autori pripravovanej monografie obce Bátovce nad hraničným kameňom.

Odmeňovanie autorov, termín odovzdania, počet dohodnutých strán sa uvedie v dohode o vykonaní práce, prípadne v zmluve o diele, a to podľa toho, či bude dane a odvody za autorov platiť obec alebo si túto povinnosť splnia jednotliví autori.

Keďže obec/mesto nevydáva monografiu každý rok, už pri plánovaní monografie je potrebné dohodnúť tematické/obsahové členenie a štruktúru knihy. Ako príklad uvádzam členenie: príroda, dejiny – archeológia, stredovek, novovek, prvá svetová vojna, medzivojnové obdobie, druhá svetová vojna, obdobie komunizmu, obdobie po roku 1990. Rozsiahlu časť o histórii je možné členiť podľa požiadaviek autorov, príp. zadávateľa. Ďalej nasledujú tematické kapitoly (hospodárske dejiny, školstvo, cirkev, spoločenský život, šport atď.), ľudová kultúra, architektonický vývoj, demografický vývoj, významné udalosti a osobnosti obce/mesta, súpisy obyvateľstva, tabuľky, grafy, povesti, piesne, básne, osobitná obrazová príloha.

Autor poverený kapitolou o prírode sa často stáva zostavovateľom tejto rozsiahlej kapitoly. Všetky vedné odbory (od geológie, hydrológie, pôdnych pomerov až po rastlinstvo a živočíšstvo) väčšinou nie je schopný obsiahnuť jeden autor, a tak, ak je to možné, sú oslovení odborníci z týchto vedných oblastí. V kapitole o prírode je dôležité rozlíšiť, či sa autori zaviažu, že absolvujú aj terénny výskum alebo kapitolu vypracujú len na základe už publikovaných poznatkov. Väčšina obcí má záujem, aby monografia priniesla nové fakty, ale zohnať v súčasnosti napr. geológa, ktorý by bol ochotný kvôli obecnej monografii tráviť celé dni v teréne, sa rovná malému zázraku. Kapitola o prírode sa pri spätnej väzbe od  občanov v súčasnosti ukazuje ako veľmi dôležitá, ekológiu a ochranu prírody považujú občania za mimoriadne dôležitú. Dobre vypracovanú kapitolu doplnenú o obrázky prírody často považujú za najzaujímavejšiu časť monografie najmä deti a mladí ľudia.

Kapitola o archeológii je zvyčajne vypracovaná na základe publikovaných výskumov. Vhodné je osloviť archeológa, ktorý realizoval archeologický výskum v obci, inak je možné, že sa iný autor k výsledkom archeologického výskumu nedostane. Archeológovia často meškajú s publikovaním výsledkov výskumu aj dlhé roky a systém autorských práv, ktoré používajú, je pre iné vedné odbory nepredstaviteľný. Ak má autor kapitoly platnú licenciu, môže obohatiť kapitolu aspoň povrchovým zberom. Realizovať finančne náročný archeologický výskum zároveň s tvorbou monografie je pre väčšinu obcí neuskutočniteľné. Výhodu majú obce, kde bol pri veľkých stavbách pamiatkovým úradom nariadený archeologický výskum a jeho výsledky boli spracované a publikované.

Rozsiahla kapitola o histórii je väčšinou dielom niekoľkých autorov. Oslovia sa odborníci na  dejiny stredoveku a novoveku. Štúdium prameňov k starším dejinám je jazykovo náročné, vyžaduje si znalosť latinčiny, nemčiny a maďarčiny. Časť archívnych dokumentov z maďarských a rakúskych archívov je možné študovať na internete, niektoré sa dajú študovať len prezenčne. Archívne dokumenty sú na internete zverejnené v malom rozlíšení, v prípade, že je záujem použiť dokument ako ilustračný obrázok, je potrebné požiadať o kvalitnú kópiu a zaplatiť poplatok príslušnému archívu. V novovekých dejinách rastie množstvo archívnych dokumentov. Táto kapitola sa potom delí podľa dôležitých medzníkov (rok 1711, 1848/1849,  1918, najnovšie dejiny). Niektorí starostovia požadujú, aby sa kapitola o histórii končila aktuálnym volebným obdobím. Jednotlivé časti je vhodné rozdeliť na podkapitoly, aby čitateľ na jednej strane nemal údaje k všetkým udalostiam. Do samostatných podkapitol sa môžu vyčleniť hospodárske dejiny, cirkevné dejiny a dejiny školstva. Vypracovaniu dejín spolkov, kultúry a športového života obce sa často ujmú rodáci s využitím obecnej kroniky. Úlohou zostavovateľa je dbať na to, aby autori využili všetky dostupné informácie. Napr. pri zozname padlých v prvej svetovej vojne sa informácie často rozchádzajú. Iné mená bývajú na pomníku padlých v 1. svetovej vojne, iné sú uvedené v obecnej kronike, iné v archívnom fonde notárskeho úradu a iné vo vojenských databázach padlých. Autor musí pre čo najpresnejšie údaje využiť databázy padlých prístupné na internete, matričnú agendu a tzv. starú pozemkovú knihu, kde sa nachádzajú vyhlásenia za mŕtveho vojakov, ktorí zahynuli v 1. svetovej vojne až do začiatku druhej svetovej vojny. Dejiny 20. storočia sú charakteristické turbulentnými obdobiami, keď tzv. vysoká politika v rozsiahlej miere zasahovala do osudov ľudí. Veľmi citlivou sa stáva ochrana osobných údajov a následky postojov a vykonaných skutkov v minulosti. Po roku 1930 narážajú autori na problém s interpretáciou zákona na ochranu osobných údajov. Od autorov obecnej monografie často starostovia požadujú jednotiaci a zmierlivý postoj, vzniká problém s obdobím prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945), s uverejnením zoznamu arizátorov, veliteľov Hlinkovej gardy, neskôr s obdobím po roku 1948 (do roku 1990), s uverejňovaním mien vedúcich predstaviteľov komunistickej strany, členov ŠTB, hoci mnohé tieto údaje sú už prístupné na stránkach Ústavu pamäti národa. Pri dejinách po roku 1945 je vhodné osloviť skupinu aktívnych občanov – pamätníkov, ktorí vedia doplniť údaje, ktoré nie sú obsiahnuté v oficiálnych dokumentoch z obdobia socializmu, podrobnosti z čias kolektivizácie, vzniku JRD, osudy rodín, ktoré boli považované za kulakov, vysťahovaných do českého pohraničia, v národnostne zmiešaných obciach najmä priebeh výmeny obyvateľstva a i. Podobne citlivo a obozretne je potrebné spracovať aj obdobie po roku 1990 až po súčasnosť.

Ľudová kultúra

Autor kapitoly o ľudovej kultúre najviac využíva spoluprácu s miestnou samosprávou. Na základe odporučenia starostu kontaktuje najstarších pamätníkov, ktorí si pamätajú časy, keď dožívali tradície ľudovej kultúry. Výhodu majú obce, ktoré patria do oblastí, kde bola v minulosti spracovaná a publikovaná ľudová kultúra, väčšinou sú to oblasti na severe a východe Slovenska (na juhu je to Hont), často sa čerpá z diela K. Plicku, veľmi zaujímavé sú aj opisy ľudovej kultúry v dielach B. Němcovej, ktoré napísala pri svojich pobytoch na Slovensku, teda v čase, keď boli tieto tradície ešte živé. Vynikajúcim zdrojom informácií sú aj podklady pre pripravovaný, ale nerealizovaný Vlastivedný zborník, ktorý mal vyjsť k 10. výročiu vzniku ČSR. Údaje k nemu, ktoré vypracovali učitelia v rokoch 1926, 1927, sú väčšinou uložené v príslušných múzeách. V tejto kapitole je dôležitá aj spolupráca s regionálnymi múzeami, pracovníci múzeí sa venovali ľudovej kultúre väčšinou už od ich vzniku a uverejnili množstvo odborných článkov k hmotnej kultúre, rodinným či kalendárnym zvykom. V depozitároch múzeí sa nachádza množstvo zbierkových predmetov, ktorých fotografie sú obohatením kapitoly. V súčasnosti je dobrým zdrojom informácií časopis Slovenský národopis, elektronická databáza Etnologického ústavu SAV a ÚĽUV-u.

Významnú úlohu pri tvorbe monografie majú fotografie (prírody, historických udalostí, pečatí, dokumentov, osôb, budov, nástrojov a pod.), skeny dôležitých listín a dokumentov, rôzne tabuľky a grafy, maľby a skice. Monografie sú určené predovšetkým obyvateľom obce a jej rodákom, ktorí hľadajú na fotografiách známe tváre, pripomínajú si už neexistujúce stavby, porovnávajú charakter a výzor dediny v minulosti a v súčasnosti.

Jazyková korektúra, grafika a tlač

Po odovzdaní textov jednotlivých kapitol nasleduje jazyková korektúra a niekoľkonásobná kontrola textov z gramatickej stránky. Záverečná jazyková korektúra je posledná kontrola všetkých textov, nadpisov, textov pod obrázkami a pod.

Pre celkový a konečný dojem z monografie je dôležité grafické spracovanie. Obec na základe výberového konania vyberie firmu na grafické spracovanie a neskôr aj firmu na tlač monografie. Hlavným kritériom by nemala byť cena, ale kvalita publikácií, ktoré dané grafické štúdio už realizovalo. Monografie väčšinou obsahujú stovky obrázkov, niektoré grafické štúdiá účtujú zvlášť úpravu každého obrázka, preto je vhodnejšie dohodnúť sa na cene za celkový počet strán. Grafické štúdio alebo obec požiada Slovenskú národnú knižnicu v Martine o pridelenie čísla ISBN.

Predel kapitoly z monografie mesta Levice, návrh Harmony, Banská Bystrica.

Slávnostnou udalosťou na záver tvorby monografie je jej predstavenie obyvateľom obce, ktoré je často spojené s oslavou prvej písomnej zmienky o obci.

TEXT: Jarmila Bátovská

[1] Príkladom takéhoto využitia monografie je obec Bánov. Tu každoročne usporadúvajú súťaž, na ktorej sa zúčastňuje niekoľko družstiev (dôchodcovia, učitelia na základnej škole, materskej škole, spoločenské organizácie) za účasti žiakov druhého stupňa základnej školy. Okrem toho, že sa preveria znalosti obyvateľov o vlastnej obci obsiahnuté v monografii, prezentujú sa na tejto akcii aj odborné  školy z regiónu z oblasti gastronómie s cieľom získať študentov pre svoj odbor. Vzniká tak vydarená akcia za účasti stoviek účastníkov, kde je hlavnou témou obecná monografia.

 

[2] Normostrana je štandardizovaná strana s 1 800 znakmi.