S hlbokým zármutkom oznamujeme, že náš kolega Maroš M. Bančej (* 4. 9. 1960 Michalovce) nás opustil po dlhej a ťažkej chorobe v stredu 17. 7. 2019.
Básnik, textár, spisovateľ, publicista, esejista, literárny kritik, novinár a redaktor pracoval v Národnom osvetovom centre od 1. 3. 2012 do 17. 7. 2019, keď zomrel. Spočiatku pracoval ako odborný pracovník pre literárne aktivity, neskôr ako redaktor mediálnych výstupov a referent pre dokumentáciu a styk s verejnosťou. Bol tiež porotcom súťaže Literárny Zvolen, organizovanej Národným osvetovým centrom.
Posledná rozlúčka bude vo štvrtok 25. júla 2019 o 13:15 hod. v obradnej sieni bratislavského krematória.
CODA
Telo ktoré bolo
prebolelo a
uletelo…
Uletí azda do prázdna
pravdepodobne za nikým
Tá s kosou
tá sa nemazná
prv než ti siahne po tepe
kým s tvojím srdcom zatrepe
píšeš si tieto veršíky
na ceste nikam
za nikým:
Tak ostali len lásky platonické
ľahučké ako srdce z papiera
vášeň a neha obe identické
a jedna druhú ticho popiera
Kde boli bozky ostal perí závan
tuhý stisk ňadra dotyk nahradil
ten rozpačito hľadá svoje práva
či aspoň dlaň ti občas naladí
Objatia dlane putujúce telom
hľadajúc jeho tajné zákutia
spletené nohy srdce ktoré chcelo
nech sa v tej jazde múry nezrútia
to všetko zmizlo skrátka je to pasé
dolce far niente telo na telo
Mám teraz ticho platonicky zmeniť
vášeň za cudný súcit priateľov?
Ostala láska v platonickom mode
Ani si na ňu tuším nezvykaj
Tá čo si ľúbil lieta po slobode
a zubatá si sedlá poníka
To bolo plánov kedy kde a ako
budeš sa túliť spredu zozadu
Za oknom chorál čudných čiernych vtákov
ti teraz skúša zdvihnúť náladu
Telo ktoré bolo
prebolelo a
uletí
Zvyšok je rozprávka
príbeh pre deti
O prvom milovaní
a o tých stovkách ďalších
výbuchov srdca
vášní
falší
To čo si nekúpil
už ťažko predáš
Tá rukolapná bieda
a strach z bolesti
je batožina čo sa nevmestí
do vlaku s čerstvým pachom hliny
Bože ak si
tak odpusť moje viny…
Maroš M. Bančej
