V detskom veku patril do slávnej Detskej rozhlasovej dramatickej družiny, navštevoval dramatický krúžok v Pionierskom dome, recitoval, hral divadlo. Po skončení divadelnej réžie na VŠMU pôsobil v Slovenskom národnom divadle spočiatku ako herec, neskôr od roku 1965 až do roku 2010 ako interný režisér, aj umelecký šéf a riaditeľ (1991 – 1997). Režíroval náročnú dramatickú tvorbu 20. storočia, ale aj svetovú a slovenskú klasiku a komédie. Patril aj k tvorcom Divadla na korze, písal a upravoval scenáre (s Lasicom a Satinským, filmové), režíroval množstvo televíznych inscenácií a filmov, seriál o štúrovcoch, ktoré rozširovali obzor i literárno-dramatické vzdelanie divákov. Prienik do vzťahov postáv, odhaľovanie a vyjadrenie nielen ich javovej, ale najmä skrytej, vnútornej existencie boli zážitkom i novým poznaním. Dlhé roky spolupracoval s dvojicou L+S, predstavenia Milana Lasicu a Júliusa Satinského režíroval už v bratislavskej Tatra Revue, neskôr aj v Divadelnom štúdiu (Divadle na korze) a Štúdiu S. Skúsený umelecký tvorca bol pedagógom aj dekanom na Vysokej škole múzických umení, dostal viaceré ocenenia (Literárneho fondu, Zlatá medaila VŠMU), najvyššie od prezidentky – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry (2022). Hviezdoslavov Kubín, kde sa stal jedným z víťazov druhého ročníka (1955), bol začínajúcou umeleckou platformou tohto významného tvorcu aj prostredím vzniku priateľsko-umeleckej spolupráce s dvojicou L+S.
