Na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia patrila medzi popredné recitátorské osobnosti na Slovensku. Je štvornásobnou víťazkou Hviezdoslavovho Kubína (1978 – 1981). Absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1984 ako odborná pracovníčka Osvetového ústavu prebrala riadenie celej oblasti amatérskeho umeleckého prednesu vrátane Hviezdoslavovho Kubína. V 90. rokoch pôsobila ako vysokoškolská pedagogička na VŠMU v Bratislave. Po návrate do NOC sa znova venovala umeleckému prednesu a pôsobila aj ako šéfredaktorka Javiska. Je autorkou odborných článkov zameraných na umelecký prednes a divadlo, publikácie Recitátor a tvorba, zostavila niekoľko Zápisníkov Hviezdoslavovho Kubína. Je editorkou zborníka Estetika a štruktúra malých javiskových foriem (1986), autorkou publikácií Od umeleckého prednesu k divadlu (2013), Ako formovať umelecký prednes (2013) a Hviezdoslavov Kubín, história sedemdesiatich rokov súťaže (2024). Pre Národné osvetové centrum nahrala oral history, kde rozpráva o vývojových etapách Hviezdoslavovho Kubína a umeleckého prednesu na Slovensku. V roku 2022 dostala Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo. Je manželkou Jána Kamenistého.
