Vyštudovala spev na bratislavskom Konzervatóriu a slovenský jazyk a estetiku na FiF UK. V čase štúdií sa aktívne venovala recitovaniu (v roku 1973 zvíťazila na Akademickom Prešove). Bola členkou študentských divadiel poézie (divadlo Slovo, Divadlo D13), neskôr s gitaristami J. Spieglom a A. Illým založili Tzv. Lyrické divadlo, ktoré malo ambíciu spájať až prestupovať hudobnú a slovnú zložku básnických textov. Na Hviezdoslavovom Kubíne vystúpili „Lyrici“ s pásmom Brehuľa, zostavenom z poézie L. Vadkerti-Gavorníkovej, ktoré bolo ocenené na Akademickom Prešove. S pásmom R. Jeffersa Vtáci získalo Lyrické divadlo na HK hlavnú cenu. Krátko pôsobila aj v Radošinskom naivnom divadle (1974 – 1976). Od roku 1983 do roku 2004 bola hlasovou pedagogičkou v Slovenskom rozhlase, kde pripravovala začínajúcich redaktorov a moderátorov v oblasti hlasovej a rečovej techniky, interpretácie a jazykovej kultúry. Od roku 1990 pôsobí na VŠMU, kde prednášala teóriu javiskovej reči, neskôr aj techniku javiskovej reči a po odchode J. Čajkovej do NOC učí na VŠMU aj umelecký prednes. S pásmami poézie, ktoré vytvorili so študentmi VŠMU v rámci hodín prednesu, sa viackrát zúčastnili na Poděbradských dňoch poézie v programe Vizitky (CH. Morgenstern – Šibeničné piesne, D. Hevier – Elektrónkový klaun, A. Birot – Vreckové básne, R. Jeffers – Prirodzená hudba). Je členkou poradného zboru NOC pre umelecký prednes, viackrát sa zúčastnila na HK ako porotkyňa. Viedla aj tvorivé dielne zamerané na prípravu recitátorov (Hlas a reč – príprava recitátora v Trenčianskych Tepliciach a Možnosti stvárňovania experimentálnej poézie v rámci HK). Je autorkou publikácií Abeceda moderátora a Hlas a reč v hereckej praxi. Jej synom je pedagóg a režisér Matej Čertík.
