Po štúdiách žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval ako redaktor či šéfredaktor viacerých umenovedných či kultúrnych periodík (Cieľ, Čitateľ, Smena, Nové slovo, Dialóg a i.). V rokoch 1974 – 1983 bol šéfredaktorom časopisu Javisko, pod jeho vedením sa z Javiska stala významná divadelná platforma.
Ako jeden z najaktívnejších predstaviteľov slovenských divadelných kritikov 2. pol. 20. storočia patrí k popredným historikom dejín profesionálneho i ochotníckeho divadla na Slovensku. Orientuje sa však aj na portréty umeleckých osobností. Dlhé roky spolupracoval s Osvetovým ústavom v Bratislave (dnešné Národné osvetové centrum) a podieľal sa na myšlienke obnoviť riadny systém ochotníckych súťaží a festivalov. Z tohto úsilia nakoniec vznikla Scénická žatva (1970).
Je autorom desiatok teatrologických kníh, z oblasti ochotníckeho divadla spomeňme Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Slovenské ochotnícke bábkové divadlo, Slovenské ochotnícke divadlo 1830 – 1980 či Premeny slovenského ochotníckeho divadla a mnohé ďalšie. Bol pravidelným lektorom, ale hlavne členom alebo predsedom porôt na Scénickej žatve či Jiráskovom Hronove. V rokoch 1997 – 2018 pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení.
V roku 2002 mu Národné osvetové centrum udelilo Medailu Daniela Gabriela Licharda za výrazné celoživotné tvorivé, publikačné, výchovné a kultúrne aktivity v oblasti amatérskeho divadla v SR a významný podiel na jeho propagácii v zahraničí.
Čo profesora Štefka natrvalo pritiahlo k divadlu? To sa dozviete tu:
