Úvod » Vzdelávanie » Profesijné vzdelávanie » Aktuálne trendy v sociálnej prevencii

Aktuálne trendy v sociálnej prevencii

ilustračný obrázok: Sociálna práca
V posledných rokoch v súvislosti s deinštitucionalizáciou sociálnych služieb a sociálnej pomoci sa čoraz viac podporujú a rozvíjajú intervencie pre klientov a klientky priamo v teréne.

V posledných rokoch v súvislosti s deinštitucionalizáciou sociálnych služieb a sociálnej pomoci sa čoraz viac podporujú a rozvíjajú intervencie pre klientov a klientky priamo v teréne.

Terénna sociálna práca spočíva v pomoci jednotlivcom, skupinám, rodinám a rôznym komunitám v neštandardných podmienkach.

Terénna sociálna práca je špecifická tým, že terénny sociálny pracovník vykonáva svoju prácu v externom prostredí, kde vyhľadáva a kontaktuje sa s klientom, ktorý potrebuje pomoc. Názov terénnej sociálnej práce pochádza z doslovného prekladu anglického termínu „outreach work“. V preklade to znamená práca mimo inštitúcie, práca v teréne, práca vonku.

„Terénna sociálna práca je činností̌, ktorá je zameraná na rizikových jedincov ohrozených sociálno-patologickými javmi, na osoby v sociálnej núdzi a na osoby v aktuálnej krízovej situácii, ktorá je prevádzaná v ich prirodzenom prostredí. Súčasťou terénnej sociálnej práce je depistáž, nadväzovanie kontaktov, poskytovanie sociálnej pomoci, mapovanie lokality z hľadiska výskytu sociálno-patologických javov, vrátane zberu, analýzy a sumarizácie poznaných informácií o príčinách, charaktere a intenzite nepriaznivej situácie“ (Levická, 2006, s. 249).

„Terénna sociálna práca je vykonávaná sociálnym pracovníkom v prirodzenom prostredí klienta. Úlohou terénneho sociálneho pracovníka je prediskutovať a vyjednať s klientom spôsob riešenia jeho problému, dôležité je, aby klient súhlasil. V istých prípadoch odporúča klienta ďalším inštitúciám, odborníkom“ (Roman Csikos, 2009, s. 43).

Klenovský (2006) hovorí, že je ťažké definovať terénnu sociálnu prácu. Hoci sa často označuje ako streetwork, čo znamená prácu na ulici, okrem terénu sa týka primárnej prevencie (ako napríklad prednášky na školách), sekundárnej prevencie (práca s rizikovou a ohrozenou mládežou) i terciárnej prevencie (napríklad práca s drogovo závislými).

Terénna sociálna práca sa môže realizovať vo viacerých prostrediach (napríklad sídlisko, rodiny, škola). Podľa miesta pôsobenia terénnej sociálnej práce rozlišujeme typy terénnej sociálnej práce. Rhodes (Levická, 2006) hovorí o troch hlavných typoch terénnej sociálnej práce, a to:

  • terénna práca v domácnostiach,
  • terénna komunálna práca,
  • nezávislá terénna práca.

Terénna práca v domácnostiach

Uskutočňuje sa v rodinnom prostredí, je to práca zameraná na rodinu alebo klienta v prostredí rodiny, domova. Samotná práca terénneho sociálneho pracovníka spočíva v poznávaní členov rodiny, prostredia a podmienok bývania, kde klient žije. Dochádza k pravidelnejším návštevám a častej komunikácii, aby pracovník zistil problémy a mohol ich následne začať riešiť.

Terénna komunálna práca

Uskutočňuje sa v rôznych organizáciách, inštitúciách, školách, komunitných a nízkoprahových centrách, vo väzniciach. Zriaďuje ich obec.

K stretnutiu klienta a terénneho sociálneho pracovníka dochádza v inštitúcii alebo na pracovisku (klienta), teda v prostredí, v ktorom terénny sociálny pracovník nie je v žiadnom pracovnom pomere.

Nezávislá práca v teréne (streetwork)

Táto práca sa uskutočňuje v teréne vo verejných priestranstvách, nízkoprahových zariadeniach, kluboch a baroch, kde sa cieľová skupina najčastejšie zdržiava. Slovo streetwork je prevzaté z angličtiny a doslovne v preklade znamená prácu na ulici. Toto prostredie nie je nijako inštitucionalizované, ide najmä o otvorené plochy, parky, ihriská, obchody, prostredie medzi domami, pešie zóny, garáže, pivnice, reštaurácie, bary, ale aj rôzne opustené priestory (chátrajúce obydlia), priestory v kanáloch.

Pri tejto terénnej práci (streetwork) ide o presne vymedzenú pouličnú terénnu sociálnu prácu, ktorú vykonávajú tzv. streetworkeri. Sú to sociálni pracovníci, ktorí sú priamo zameraní na túto činnosť.

Metódy terénnej sociálnej práce

Metóda je podľa Žilovej (2000, s. 81) „určitá cesta za niečím, ide o návod, postup a spôsob jednania, ktorý možno využiť pre vopred stanovený cieľ.“

Pri terénnej sociálnej práci musí sociálny pracovník ovládať všetky potrebné metódy a techniky.

Bežné metodické postupy:

spoznávanie klienta, skupiny, rodiny – oboznamovanie sa s ich prostredím a lokalitou, v ktorej žijú; rozhovory a diskusie, spolupráca s rôznymi centrami pre pomoc terénnym klientom.

Špecifické metódy, spôsoby a techniky profesionálneho konania:

konfrontácia, mediácia, facilitácia, interpretácia, reflexia, abreakcia, negociácia a pod.

Metódy orientované na podporu a povzbudzovanie:

nácvik sociálnych zručností, relaxačné techniky, komunikačný tréning, monitorovanie rodinného prostredia, rôzne svojpomocné a terapeutické skupiny.

Delenie metód využívaných v terénnej sociálnej práci podľa vzťahu k procesu s klientom:

  • metódy priamej práce s klientom,
  • metódy nepriamej práce,
  • metódy zmiešanej alebo presahujúcej práce (Bednářová, Pelech, 2003).

Priama práca s klientom

Zahrnuje všetky činnosti vykonávané s klientmi alebo cieľovými skupinami. Súčasťou je vyhľadávanie, monitorovanie, samotný kontakt.

Nepriama práca s klientom

K nepriamej práci s klientom môžeme zaradiť plánovanú činnosť streetworkera, spracovanie koncepcie, komunikáciu s inštitúciami, administratívu.

Presahujúca práca

V presahujúcej práci sú podstatne začlenené prvky z priamej a nepriamej práce s klientom či skupinami. Formu tejto práce charakterizuje profesijné vzdelávanie, metodické vedenie a supervízia.

Základom kvalitnej terénnej sociálnej práce je spolupráca s inými profesiami a organizáciami pri pomoci klientovi.

Spolupráca s kultúrno-osvetovými pracovníkmi pri jednotlivých metódach terénnej práce, najmä nepriamej práce s klientom, je a bude prínosom pre všetkých zúčastnených na procese pomoci klientovi.

PhDr. Barbora Kuchárová, PhD, MBA, MPH.
klinická psychologička, psychoterapeutka, supervízorka, výkonná riaditeľka Prima, o. z.

Zoznam použitej a citovanej literatúry je k dispozícii u autorky.

Tento článok bol zverejnený 28. 7. 2022.

Technická podpora

Našli ste chybu na tejto stránke? Napíšte nám to prostredníctvom tohoto formulára.