Vážené pani kronikárky, vážení páni kronikári,

žijeme zvláštny čas a rok 2020 sa do každej kroniky – obecnej, školskej, cirkevnej, firemnej, rodinnej – zapíše ako rok pandemický, ktorý celoplošne, celospoločensky i v osudoch rodín   a každého človeka mení doposiaľ zaužívaný spôsob života. Mení všetko to, na čo sme boli zvyknutí: dochádzku do a zo zamestnania, pohyb v interiéroch i exteriéroch, slobodné cestovanie, spôsob vyučovania na školách, nákupy… Mení náš každodenný život naruby a symbolom či značkou tohto obdobia sa stalo rúško.

Pandémia tak ovplyvnila aj súťaž Slovenská kronika 2020, a to nielen, čo sa účasti týka, ale aj zrušenia tradičného vyhlásenia výsledkov súťaže v Martine. Preto na žiadosť usporiadateľov namiesto osobného príhovoru som spracovala tento písomný elaborát na tému: Ako viesť obecné a iné druhy kroník v súčasnosti.

Pre obecné kronikárstvo, ktoré je v našom štáte zákonnou povinnosťou, sa stal ostatným prelomovým rokom rok 2018. V tomto roku sa totiž udiali dve veci, ktoré majú zásadný vplyv na ďalšiu prácu obecných kronikárov.

V prvom rade došlo k zrušeniu takmer sto rokov platných zákonných ustanovení o „pamätných knihách obecných“, teda o obecných kronikách. Dňa 1. februára 2018 bolo totiž prijaté zrušovacie ustanovenie zákona č. 70/2018 Z. z. účinné s platnosťou od 1. apríla 2018, kde sa paragrafom 31a zrušili:

  1. zákon č. 80/1920 Sb. o pamätných knihách obecných,
  2. vládne nariadenie č. 169/1932 Sb. o pamätných knihách obecných.

 Na Slovensku je teda v súčasnosti jedinou platnou právnou normou záväznou pre obecné kronikárstvo zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení § 4, ods. 3, písm. s): Obec pri výkone samosprávy (…) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.

 Používanie jazyka národnostnej menšiny pri písaní kroník potvrdzuje aj § 3, ods. 3 zákona č.184/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov: Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny. Používanie jazyka národnostnej menšiny upravuje § 2 citovaného zákona: Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.

V týchto troch citovaných vetách sa ukrýva celé súčasné priame zákonodarstvo vo vzťahu k obecným kronikám. To znamená, že obce a obecní kronikári by si to mohli vysvetliť tak, že odteraz majú pri písaní kroník úplne voľnú ruku, lebo povinnosťou obce je len zabezpečiť písanie kroník v úradnom jazyku – alebo v národnostne zmiešaných oblastiach aj v jazyku národnostnej menšiny za konkrétnych podmienok –, všetko ostatné môžu robiť, ako chcú.

No nie je to pravda. Takéto konanie by viedlo ku kronikárskej anarchii. Ako ju nedopustiť? Rozmeňme si tieto fakty na drobné.

Povinnosti obce

Zákonnou povinnosťou obce je zabezpečiť vedenie obecnej kroniky. To znamená, že obec má zabezpečiť kronikára, ktorý je na takej intelektuálnej a svojím spôsobom aj odbornej výške, čo sa týka zhromažďovania a spracovávania údajov a poznatkov, že tieto poznatky dokáže zhromaždiť a na náležitej úrovni spracovať. Kronikár, ktorého obec zabezpečí, by preto mal byť aj človek:

  • zaujímajúci sa o históriu svojej obce a okolia;
  • zodpovedný a zanietený – aby kronikársku prácu nezľahčoval, ale aby ju robil dôsledne so zdravým nadšením, oduševnením;
  • komunikatívny – aby dokázal nadviazať spoluprácu s informátormi, ktorí sú pri kronikárskej práci najmä vo väčších obciach a mestách nevyhnutní;
  • jazykovo zdatný – aby zhromaždený materiál vedel náležite štylisticky, gramaticky a typograficky spracovať s citom pre detailnú opisnosť, lebo obecná kronika, to nie sú obecné noviny, teda píšeme ju nie pre súčasníkov (ktorí všetkých a všetko dnes poznajú), ale pre budúce generácie (ktorým sú mnohé alebo všetky konkrétnosti cudzie a my im ich musíme priblížiť ako neznámu udalosť, miesto, ľudí v napísanom príbehu i na fotografii);
  • objektívny – aby získané informácie nespracovával iba zo svojho subjektívneho politického, subjektívneho náboženského, subjektívneho športového, subjektívneho kultúrneho alebo iného subjektívne zameraného pohľadu, ale aby dokázal objektívne zaznamenať informácie aj o odlišných subjektoch, ktoré sa nezhodujú s jeho politickým, náboženským, športovým, kultúrnym či iným presvedčením (kronikár neskresľuje informácie na „svoj obraz“ a píše bez hanobenia a invektív). Ak sa na problém pozrieme z opačnej strany, kronikár by si mal zároveň vedieť čo najviac uchrániť svoj objektívny pohľad a nenechať sa pritlačiť k múru, ak je zo strany schvaľovacích orgánov pre záznamy do obecnej kroniky pod nátlakom neprimerane glorifikovať alebo neprimerane zatracovať niektorú oblasť života .

Keďže výsledok práce kronikára neslúži len súčasníkom, ale obecná kronika je písaná so zámerom zanechať svedectvo o našej prítomnosti budúcim generáciám, ďalšou povinnosťou obce, ktorá z toho organicky vyplýva, je zabezpečiť čo najkvalitnejší a najaktuálnejší materiál pre kronikárske spracovanie a tiež transformáciu zaznamenaných informácií zo zastaraných médií na súčasné médiá. Pri kronikách totiž bývajú ako sprievodná dokumentácia uchované napríklad staré magnetofónové záznamy spomienok pamätníkov obce, ktoré môžeme stratiť starnutím materiálu alebo tým, že ich už nemáme na čom prehrať, a tak prídeme o cenný zhromaždený materiál (týka sa to aj videokaziet a podobne).

No azda najväčším súčasným problémom mnohých obcí je nájsť dobrého kronikára. Neraz to býva aj z dôvodu, že kronikárska práca, ktorá si vyžaduje celého človeka, nebýva náležite finančne a niekedy ani morálne ohodnotená.

Povinnosti obecného kronikára

Aj keď konkrétne zákonné pravidlá vedenia obecných kroník boli zrušené, lebo v mnohých bodoch oproti minulému storočiu sú neaktuálne, z toho, čo je uvedené v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších úprav, sa dajú vyvodiť nasledujúce najzákladnejšie pravidlá činnosti obecného kronikára.

Ak má byť kronikársky záznam trvácny, musíme ho zabezpečiť tým, čo trvácne je. Ak kronikár ešte píše kroniku rukou, stáročiami overený je dokumentačný atrament; žiaden iný druh atramentu, fixiek a podobne. Ak sa kronika vedie elektronickým spôsobom, je potrebné ju vytlačiť najkvalitnejším druhom tlačiarne, a tými sú v súčasnosti laserové tlačiarne, nie atramentové, resp. zabezpečiť knižnú tlač v tlačiarni vrátane kvalitnej väzby. Nemožno zabudnúť ani na archiváciu CD/DVD nosičov s príslušnými súbormi kronikárskych    záznamov a dokumentačných príloh. Kronikár má zbierať a archivovať tiež dokumentačné prílohy ku kronike (fotografie, tlačený materiál, audio- či videonahrávky).

Či už píšeme text ručne, alebo na počítači, rovnako ako gramatika a štylistika textov je veľmi dôležitá ich typografia. Nie každý kronikár je v týchto smeroch zdatný. Z tohto dôvodu je vhodné, ak kronikár dá spracovaný text prekontrolovať ešte napríklad učiteľovi slovenského jazyka, čo sa týka gramatiky a štylistiky a čo sa týka typografie textu, je v takom prípade vhodné obrátiť sa o pomoc na počítačovo zdatného človeka.

Popri tom všetkom vždy treba dodržiavať číslovanie strán alebo číslovanie listov (podľa toho, ktorý spôsob písania záznamu si kronikár zvolil). Archivári však upozorňujú, že z dôvodu rýchleho zapĺňania archívnych priestorov rýchlo narastajúcimi bežnými metrami archiválií je najlepšie písať aj tlačiť kroniku obojstranne, teda číslovať a písať po stranách, nie po listoch. Takým spôsobom vždy ušetríme 50 % bežných metrov archivovaných kroník.

Údaje o kronikárovi ako súčasť kronikárskych záznamov

Medzi kronikármi sa relatívne často objavuje otázka, či a do akej miery má kronikár na stránkach kroniky písať o sebe. Táto otázka zarezonovala aj medzi členmi poroty súťaže Slovenská kronika 2020. Porotcovia súťaže – Zuzana Kollárová, Martin Lukáč a Agáta Krupová – sa zhodli na tom, že kronikár je dôležitá persóna a je dôležité, aby pre budúcnosť ostala po ňom čo najpresnejšia a podľa možností aj čo najobsiahlejšia informácia. Každý kronikár si stále musí uvedomovať, že všetko, čo píše, bude raz slúžiť generáciám aj po 50, 100 a viac rokoch. Preto je dôležité, aby nielen o obci a živote v obci či meste písal z pohľadu budúcich generácií, ale to isté platí aj vo vzťahu k nemu ako kronikárovi súčasného obdobia. Od tejto filozofie prístupu ku kronikárskym záznamom sa odvíja aj nasledujúca rada:

Ak je kronika vedená v knihe záznamov ručne a dokumentované roky nasledujú jeden za druhým, vtedy stačí, ak kronikár napíše v jednom zväzku kroniky o sebe raz. Ak je však kronika vedená elektronicky a každý rok v obci pribúda nový zväzok kronikárskych záznamov, žiada sa, aby kronikár uviedol informáciu o sebe v každom novom zväzku.

Niektorí kronikári sa tomu vehementne bránia, lebo z tohto dôvodu bývajú vraj dokonca zosmiešňovaní v obecnom zastupiteľstve pri schvaľovaní ročných záznamov. Preto ak nechce kronikár každý rok písať o sebe obsiahlu informáciu v každom novom zväzku, nech ju napíše len raz, na začiatku a každý nasledujúci rok napíše o sebe už len stručnú informáciu, ku ktorej pripíše odkaz, v ktorom zväzku, na ktorej strane sa obsiahla informácia o ňom nachádza. No zároveň sa žiada v príslušnom roku aktualizovať to, čo nové a zásadné sa v živote kronikára stalo. Napríklad: Predtým slobodná kronikárka sa vydá a zmení priezvisko – v takom prípade má byť jasné, že kroniku píše tá istá osoba, ale pod iným priezviskom.

Súčasné zákony, ktoré platia aj pre oblasť kronikárstva

Veľmi aktuálny zvlášť v súčasnosti, keď sa veľa hovorí o probléme plagiátorstva, je autorský zákon č. 185/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

V zmysle toho zákona sa kronikár považuje za autora diela, teda za autora ročného kronikárskeho záznamu. V rámci tohto záznamu však kronikár používa rôzne úradné dokumenty, ktoré charakter autorského diela nemajú, ale aj práce či články iných autorov, ktoré charakter autorského diela majú. Z tohto dôvodu ak kronikár spracováva materiál, ktorý má charakter autorského diela, je povinný v zmysle zákona uviesť, resp. citovať autora a uviesť pramene, odkiaľ informácie získal.

V Praktickej príručke pre kronikárov (2019, s. 19 – 20) Vladimír Pirošík k tejto problematike okrem iného uvádza: „Osobnostnými právami autora je právo na autorstvo k jeho dielu, právo rozhodnúť o zverejnení alebo nezverejnení diela, právo byť označený ako autor (či už pod svojím menom, skratkou, alebo pseudonymom) a právo na nedotknuteľnosť diela…“ Ako však ďalej pokračuje, obecné či školské kroniky sú tzv. zamestnaneckým dielom, ktoré autor vytvoril „na splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu…“, čo znamená, že „pokiaľ kronikár ako honorovaný autor neuzavrie s obcou/školou dohodu o rozsahu majetkových práv, o použití diela (t. j. o jeho vystavení, vypožičaní, rozširovaní originálu, príp. rozmnoženiny, prevode…), rozhoduje samotný zamestnávateľ (t. j. obec, škola…)“. Povedané jednoducho: ak si s obcou (školou, firmou) písomne nedohodnete inak, o použití, rozširovaní či rozmnožovaní kronikárskeho záznamu ako autorského diela konkrétneho (obecného, školského, firemného) kronikára rozhoduje jeho zamestnávateľ.

V súvislosti s napísaným sa preto opäť ešte raz vraciam k problematike obecného kronikára ako autora diela na stránkach obecnej kroniky: Je veľmi dôležité, aby ste autorstvo svojich záznamov na stránkach kroniky zdokumentovali aj informáciou o sebe ako o kronikárovi, lebo vzniknuté dielo je dielom vášho výberu tém a vášho spracovania, aj keď majetkovoprávne prináleží kronika obci. Keby bolo desať kronikárov tej istej obce a toho istého obdobia, každý z nich by kronikársky záznam spracoval inak a v tom spočíva jedinečnosť a originalita autorského diela každého kronikára.

Zákonom, ktorý však najviac robí vrásky kronikárom, je zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Na jednej strane majú kronikári prinášať čo najpresnejšie informácie o opisovaných udalostiach, miestach, kde k udalostiam došlo, a o ľuďoch, ktorých sa tie udalosti dotýkali. Na druhej strane nie vždy je vo fyzických silách kronikára byť aj na podujatí, aj tam všetko fotografovať, aj všetkých fotografovaných obehnúť, aby podpísali súhlas so zverejnením osobných údajov.

Kronikár pri verejných podujatiach môže fotografovať a nenaháňať súhlasy, ak organizátor podujatia, obec/mesto zverejní oznam znenia:

Vážení návštevníci podujatia.

Prevádzkovateľ…………………………………………………………………………………………………………..
so sídlom……………………………………………………………………………………… IČO ………………..…..
si Vás dovoľuje informovať, že v čase konania podujatia…………………………………..…
dôjde na vyhradených miestach k zaznamenávaniu jeho priebehu audiovizuálnou technikou, ktoré bude uskutočňovať prevádzkovateľ. Vaše osobné údaje vo forme obrazových snímok a obrazovo-zvukových záznamov prevádzkovateľ spracúva s cieľom
……………………………………………………………………………………………………………………………………
v súlade s čl. 6 ods. 1 písm. f) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Obrazové snímky a obrazovo-zvukové záznamy z podujatia zverejnené na webovom sídle prevádzkovateľa…………………………………., facebookovej stránke a iných a budú uchovávané počas rokov.

V súvislosti s dodržiavaním zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov kronikárske ročné záznamy neodporúčam zverejňovať na webových stránkach obce.

Odporúčam sprístupniť bádateľovi bádanie v obecnej kronike len osobne a za konkrétnych podmienok, ktorých dodržanie potvrdí vlastnoručným podpisom. Jedno z riešení, ako v takomto prípade možno postupovať, ponúkla na facebookovej stránke Spájame kronikárov Slovenska kronikárka Zuzana Kšenžighová z obce Budimír, okres Košice-okolie. Zverejnila tam bádateľský list k obecnej kronike na spôsob bádateľských listov pri štúdiu v štátnych archívoch SR. Každá obec či mesto si však môže určiť vlastné podmienky nahliadania do obecnej kroniky.

Pre komplexné riešenie problematiky obecného kronikárstva sa však veľmi žiada, aby špecifiká práce obecných kronikárov riešila legislatíva takpovediac šitá na mieru. Určenie presných pravidiel vedenia obecných kroník najmä vo vzťahu ku GDPR špeciálnym kronikárskym zákonom je zatiaľ iba zbožným prianím. Problém si vyžaduje nielen hĺbkovú analýzu a vysokoprofesionálnu prípravu, ale najmä jeho riešenie zo strany kompetentného ministerstva, resp. ministerstiev (kultúry, vnútra).

Školské, firemné, farské, rodinné a iné druhy kroník

Na všetky tieto druhy kroník sa nevzťahuje zákon o povinnosti ich viesť. Týkajú sa ich však ďalšie dva uvedené zákony (autorský zákon a zákon o ochrane osobných údajov). Výnimkou z tohto radu kroník sú rodinné kroniky, ale len v prípade, že nebudú nikde zverejňované, resp. ich obsah nebude rozmnožovaný pre široko rozvetvenú rodinu, kde už kronikár nevie zaručiť, že sa informácie z nej nikde nezverejnia.

Pre tieto druhy kroník možno tiež len odporúčať, aby ste pri ich písaní dodržiavali pravidlá, ktoré sa v priebehu rokov osvedčili pri vedení obecných kroník. Ak ich píšete rukou, píšte ich dokumentačným atramentom. Aj keby sa na kroniku nebodaj rozliala voda, záznam  dokumentačným atramentom ostane neporušený, nerozmaže sa. Z toho istého dôvodu nepoužívajte v kronikách fixky a rôzne farby. Z dôvodu poškodzovania väzby knihy kroniky nevlepujte do nej fotografie ani žiadne iné dokumenty, tlačivá, svadobné oznámenia a oznámenia o jubileách… Na fotografie si zriaďte fotoalbum, podobne všetky dokumenty uchovávajte v euroobaloch a vkladajte do šanónov. Celú dokumentáciu ku kronike tak budete mať pekne prehľadnú.

Kroniky sú naratívnym prameňom. To znamená, že v školách a rôznych organizáciách neprepisujte len štatistické údaje (aj tie sú potrebné), ale v kronikách zanechajte aj stopu po konkrétnych ľuďoch a udalostiach, ktoré sú s nimi spojené a ktoré boli prínosom či doslova požehnaním pre organizáciu. Odchádza niekto do dôchodku po mnohých odpracovaných rokoch v organizácii? Sadnite si s ním, pýtajte sa, aké to bolo, keď začínal, akými zmenami on aj organizácia prechádzali… Tém je mnoho a rozmanitých, len je potrebné mať otvorené oči aj uši.

Došlo aj k ťažkým situáciám? Samozrejme, že áno. V každom kolektíve aj v každej rodine dochádza k problémom. Ako ste ich riešili? Spracovávajte ich citlivo, ale nezamlčujte ich. Kronika nie je miesto, kde sa každý všetkým iba chváli. Kronika je miestom, kde hovoríme aj o rôznych peripetiách a ťažkostiach, ktoré sú tiež súčasťou každodenného života a z ktorých je možné sa pre budúcnosť poučiť.

V každej obecnej kronike sa odzrkadľuje nielen pôsobenie obecných orgánov v obci či meste, ale aj život ďalších inštitúcií, ktoré majú vplyv na kvalitu jeho života v najširšom zmysle slova. Analogicky ani v iných druhoch kroník by nemala chýbať prepojenosť organizácie či rodiny so životom v obci či meste. V minulosti to boli práve školské kroniky či kroniky železníc, z ktorých sa neraz čerpali veľmi cenné informácie o dobe a ľuďoch, aké sa nenašli ani v obecných kronikách.

Záver

Téma obecných a iných druhov kroník je taká obsiahla, že sa nedá celá vtesnať do niekoľkých strán. To ani nebolo mojím zámerom. Dotkla som sa iba toho, čo sa mne javí ako najdôležitejšie nadškrtnúť, pripomenúť či zdôrazniť.

Želám všetkým kronikárom veľa nadšenia, sily a vytrvalosti pri práci, ktorá má šancu priniesť veľkú úrodu informácií o súčasnosti a súčasných ľuďoch budúcim generáciám.

TEXT: Agáta Krupová

FOTOGRAFIE: Archív Národného osvetového centra