S hlbokým zármutkom oznamujeme, že náš kolega Maroš M. Bančej (* 4. 9. 1960 Michalovce) nás opustil po dlhej a ťažkej chorobe v stredu 17. 7. 2019.

Básnik, textár, spisovateľ, publicista, esejista, literárny kritik, novinár a redaktor pracoval v Národnom osvetovom centre od 1. 3. 2012 do 17. 7. 2019, keď zomrel. Spočiatku pracoval ako odborný pracovník pre literárne aktivity, neskôr ako redaktor mediálnych výstupov a referent pre dokumentáciu a styk s verejnosťou. Bol tiež porotcom súťaže Literárny Zvolen, organizovanej Národným osvetovým centrom.

Posledná rozlúčka bude vo štvrtok 25. júla 2019 o 13:15 hod. v obradnej sieni bratislavského krematória.

 

CODA

 

Telo ktoré bolo

prebolelo a

uletelo…

 

Uletí azda do prázdna

pravdepodobne za nikým

Tá s kosou

tá sa nemazná

prv než ti siahne po tepe

kým s tvojím srdcom zatrepe

píšeš si tieto veršíky

na ceste nikam

za nikým:

 

Tak ostali len lásky platonické

ľahučké ako srdce z papiera

vášeň a neha obe identické

a jedna druhú ticho popiera

 

Kde boli bozky ostal perí závan

tuhý stisk ňadra dotyk nahradil

ten rozpačito hľadá svoje práva

či aspoň dlaň ti občas naladí

 

Objatia dlane putujúce telom

hľadajúc jeho tajné zákutia

spletené nohy srdce ktoré chcelo

nech sa v tej jazde múry nezrútia

 

to všetko zmizlo skrátka je to pasé

dolce far niente telo na telo

Mám teraz ticho platonicky zmeniť

vášeň za cudný súcit priateľov?

 

Ostala láska v platonickom mode

Ani si na ňu tuším nezvykaj

Tá čo si ľúbil lieta po slobode

a zubatá si sedlá poníka

 

To bolo plánov kedy kde a ako

budeš sa túliť spredu zozadu

Za oknom chorál čudných čiernych vtákov

ti teraz skúša zdvihnúť náladu

 

Telo ktoré bolo

prebolelo a

uletí

Zvyšok je rozprávka

príbeh pre deti

O prvom milovaní

a o tých stovkách ďalších

výbuchov srdca

vášní

falší

To čo si nekúpil

už ťažko predáš

Tá rukolapná bieda

a strach z bolesti

je batožina čo sa nevmestí

do vlaku s čerstvým pachom hliny

Bože ak si

tak odpusť moje viny…

 

Maroš M. Bančej