S hlbokou úctou a zármutkom sa lúčime

s významným slovenským choreografom, tanečníkom, režisérom, spoluzakladateľom Lúčnice, dlhoročným umeleckým vedúcim a profilujúcou umeleckou osobnosťou SĽUK-u

Mgr. art. Jurajom Kubánkom (* 31. 10. 1928 – † 19. 7. 2021)

Legendárny choreograf a priekopník scénického ľudového tanca mal v roku 2020 otvoriť Folklórny festival Východná, ktorý sa nakoniec nekonal. Poddukelský umelecký ľudový súbor mal na Veľkej scéne vystúpiť s Nesmrteľným tanečníkom, autobiografickým dielom Juraja Kubánku, k jeho 90. narodeninám. Ako námet pre program mu poslúžil vlastný životný príbeh, plný dramatických situácií, balansujúcich na hranici života a smrti. Z nemocnice ho v maminom náručí poslali domov zomrieť, za okupácie mu nad hlavou svišťali guľky, ako zázrakom prežil aj španielsku chrípku. „Francúzsky básnik François Villon povedal, že keby mal voliť medzi pravdou a krásou, zvolí si krásu, aj keď pravda v nej obsiahnutá býva niekedy krutá,“ povedal Juraj Kubánka. A tak je to aj v jeho Nesmrteľnom tanečníkovi: „Vždy, keď si tanečníka príde zobrať smrtka, múza tanca ho od neho odoženie a na konci smrť utancuje. Tanečník zbadá múzu tanca na vlastné oči a umiera na krásu.

Juraj Kubánka patril k najväčším osobnostiam javiskovej choreografie ľudového tanca na Slovensku. Začínal ako tanečník v Liptovských Sliačoch. V rokoch 1947 – 1949 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr absolvoval štúdium choreografie tanca na VŠMU v Bratislave (1957; pedagógovia J. Reimoser, I. V. Psota, R. Braun). Ako vysokoškolák založil a viedol skupinu Odzemkári (1948 – 1949), ktorá sa stala mužskou tanečnou zložkou Lúčnice. V októbri 1949 prešiel do SĽUK-u. Jeho umelecká dráha bola najdlhšia spojená práve so SĽUK-om, v ktorom pôsobil ako tanečník, choreograf, neskôr i umelecký vedúci tanca a režisér až do odchodu dôchodku (1993) a vytvoril preň viac ako 110 diel. Súčasne v rokoch 1971 – 1976 pôsobil ako choreograf v Štátnom súbore pre srbskú ľudovú kultúru (SLA) v nemeckom Bautzene. Súbor Lužických Srbov získal pod jeho vedením vysokú umeleckú úroveň.

Jeho umelecká tvorba zahŕňa asi 250 tanečných diel. Základné prvky ľudového tanca spojil s moderným náhľadom na tanec a jeho vyjadrovacie možnosti. Jeho choreografický rukopis charakterizuje nebývalá priestorová kresba, prehodnotenie a značná miera štylizácie pôvodného materiálu a bohatosť tanečných motívov.

Spolupracoval aj s Lúčnicou, PUĽS-om, Československým štátnym súborom piesní a tancov Prahe, s poľským súborom Śląsk (Šlonsk) a nemeckými súbormi. V Slovenskom národnom divadle v Bratislave a Štátnom divadle v Košiciach bol choreografom tanečných častí Suchoňovej Krútňavy, choreograficky spolupracoval s Divadlom Romathan v Košiciach i Divadlom bratov Mrštíkovcov v Brne. Spolupracoval aj filmom a televíziou. Vytvoril choreografie pre film Rodná zem (Myjavský tanec, Cepíkový tanec, Východoslovenský tanec), tiež pre filmovú adaptáciu Cikkerovej opery Jánošík (tanečná časť), pre Slovenskú televíziu (Tanečné miniatúry, Harmonia pastoralis), prispel aj pre prvý program Laterny magiky.

V roku 2005 vyšla vo vydavateľstve Perfekt jeho spomienková kniha Návraty do nenávratna.

V roku 1966 mu udelili titul zaslúžilý umelec – spolu s Hedou Melicherovou ako prvým v oblasti scénického ľudového tanca. V roku 2003 mu generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil Medailu D. G. Licharda. V roku 2007 získal cenu „Animus Silesiae“ pri príležitosti výročia založenia poľského súboru Śląsk. V roku 2008 mu prezident republiky udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej ľudovej kultúry a umenia. V roku 2018 dostal Cenu ministerky kultúry SR za rok 2017 za celoživotné umelecké pôsobenie a výrazný podiel na rozvoji slovenských profesionálnych folklórnych súborov SĽUK a Lúčnica, osobitne za výnimočnú choreografickú tvorbu s nezameniteľným tanečným rukopisom. V roku 2021 si od veľvyslanca Poľskej republiky v SR prevzal Zlatý kríž za zásluhy, ktorý mu udelil prezident Poľskej republiky za záslužnú prácu v oblasti kultúry a rozvoj poľsko-slovenskej spolupráce.

Česť jeho pamiatke!