Vyštudoval učiteľský ústav, ako učiteľ prešiel viacerými obcami na Slovensku. V Blahove na Žitnom ostrove založil slovenskú základnú školu, školský rozhlas, pre ktorý písal besiedky, programy a rozprávkové hry. V roku 1932 ho preložili do Podunajských Biskupíc, kde viedol aj zbor Slovenskej ligy, ktorá podporovala slovenské školstvo na národnostne zmiešanom území. Bol osvetovým pracovníkom Matice slovenskej v Bratislave, odkiaľ prešiel do novovznikajúceho Slovenského ústredia ľudovej umeleckej tvorivosti, kde k referátu malých javiskových foriem od 1. 1. 1955 dostal aj „sólovú a zborovú recitáciu, umelecké čítanie, ľudové rozprávanie, konferovanie“. Pôsobil tu do konca existencie Slovenského domu ĽUT 30. 6. 1958, čím sa stal jedným z organizátorov a členov poroty prvých Hviezdoslavových Kubínov. Bol aj členom redakčnej rady a autorom článkov časopisu Ľudová tvorivosť (neskôr Umelecké slovo). Písal a zostavoval zborníky humorných a satirických scénok, skečov, textov aj rôznych agitačných foriem. Po odchode zo SD ĽUT sa vrátil do Matice slovenskej. Jeho pozostatky sú v urnovom háji bratislavského Krematória.
