Študoval slovenčinu a francúzštinu na filozofickej fakulte v Bratislave, následne pracoval v rozhlase ako redaktor. V roku 1970 musel z rozhlasu nútene odísť, pracoval vo Zväze slovenských spisovateľov a vystriedal niekoľko zamestnaní v knižnej kultúre a ako redaktor. Na základe dlhodobej metodicko-výskumnej práce v rozhlase vydal knihy Umenie živého slova (1980), publikácie Umelecký prednes (1978), Súborový prednes detí (1981), Prednes umeleckého slova (1985). Venoval sa percepcii literatúry a spoluvytváral teoretickú bázu umeleckého prednesu, medzi iným aj typológiu prednesu. V systéme kôl recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín sa venoval prednesu dospelých aj detí ako porotca, ale aj ako lektor viacerých vzdelávacích prednášok a seminárov. Po roku 1989 sústredil pozornosť na oblasť duchovnej literatúry a samizdatu (Listy z podzemia, Spätné zrkadlá).
