Vyrastal v umelecko-intelektuálnom rodinnom prostredí. Už ako stredoškolák sa úspešne etabloval na XXII. a XXIII. ročníku Hviezdoslavovho Kubína v prednese poézie. Ešte pamätnejšie zostáva v spomienkach ako interpret básnika z inscenácie Vladimíra Majakovského: Veľavážení súdruhovia potomci, s ktorou zvíťazilo Malé divadelné štúdio z Košíc na XXIV. Hviezdoslavovom Kubíne v kategórii divadiel poézie (1978). V súbore pokračoval ako režisér (K. Čapek: Biela nemoc). V roku 1984 absolvoval štúdium divadelnej réžie na VŠMU v Bratislave a nastúpil ako profesionálny režisér do činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (Záveje), odkiaľ prešiel do Slovenského komorného divadla v Martine, kde pôsobil v rokoch 1988 až 2004 (Skon Paľa Ročku). Pohostinsky režíroval vo viacerých slovenských divadlách (Prešov, Žilina, Nitra, Košice) aj amatérskych súboroch (Brezno). Od roku 1999 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici v rôznych pozíciách od odborného asistenta až po rektora, dnes ako profesor v odbore režijná tvorba. Pre Slovenskú televíziu vytvoril niekoľko dokumentárnych filmov a publicistických relácií (Storočie divadla v Černove, Aurel Stodola, Slovenské rody: po stopách Turzovcov). Je autorom monografických prác z oblasti divadla, venuje sa aj fotografii, mal niekoľko výstav.
