Prvýkrát sa zúčastnil na Hviezdoslavovom Kubíne ako sedemdesiatpäťročný s básňou svojho chynorianskeho spolurodáka Valentína Beniaka Rodný môj kraj a hneď získal prvé miesto. Dovtedy ho poznali účastníci Slovenského festivalu poézie Beniakove Chynorany najmä ako obetavého organizátora, ale odvtedy na pár rokov bola stolička na pódiu v Kubíne a palička v ruke poznávacím znamením prostého, uvážlivého, životnou múdrosťou naplneného prednesu. Priniesol na kubínske pódium reč v podobe, v akej ju dnes už počujeme zriedka – zvučnú, melodickú, bez náhlenia, viac rozhovor ako prednes. Vďaka bohatej ochotníckej minulosti presne ustriehol tenkú hranicu, za ktorou cítiť v prednese mnohých jeho vrstovníkov falošný pátos a mentorovanie. V roku 2020 si pripravoval na súťaž známu Rázusovu báseň Návšteva, učil sa ju aj v nemocnici, no v jeho podaní sme si ju už nestihli vypočuť.
