„Hviezdoslavov Kubín bol pre mňa ako umelca medzníkom mojej budúcej umeleckej kariéry.“ Všetky jeho tri vystúpenia v rokoch 1956 až 1959 boli ocenené, patril medzi obľúbených účastníkov súťaže. Už v tom čase si ho všimli filmári (Dáždnik svätého Petra). Jeho umelecká dráha pokračovala na VŠMU a po jej skončení sa veľmi aktívne uplatňoval ako divadelný herec na Novej scéne (od roku 1966), pokračoval v množstve filmových (Slnko v sieti, Smrť chodí po horách) a televíznych postáv, dabingu, rozhlase. Patril k najobsadzovanejším hercom aj pre svoj príjemný hlas a zjav. Po Nežnej revolúcii 1989 sa stal riaditeľom Novej scény, vstúpil do politiky, zastával v nej významnejšie funkcie a načas sa stal aj ministrom kultúry (1994). Vystúpil aj v spomienkovom programe 50. Hviezdoslavovho Kubína Zo živého albumu.