Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nastúpil do rozhlasu ako redaktor na oddelenie rozhlasovej publicistiky, bol autorom mnohých reportáží, kontaktných programov (Na modrej vlne, Nočné dialógy) a fíčrov. V 90. rokoch bol programovým námestníkom riaditeľa Slovenského rozhlasu, zaviedol náboženské vysielanie, neskôr prešiel do Kancelárie prezidenta SR ako vedúci oddelenia vnútornej politiky. Na dôchodku pracoval ako redaktor v časopise NR SR Parlamentný kuriér. Bol aktívnym členom poradného zboru Osvetového ústavu pre umelecký prednes od jeho začiatku. Pravidelne hodnotil recitátorov, neskôr divadlá poézie v 60. – 80. rokoch na Hviezdoslavovom Kubíne ako porotca, o čom zanechal v spravodajcoch podujatia podrobné svedectvá. Pravidelne aktívne propagoval a kriticky reflektoval dianie v amatérskom prednese a divadlách v časopise Javisko, ale aj v odbornej tlači pre pedagógov. Napísal esejisticko-metodické publikácie (Divadlo poézie. Úvahy – typológia – prax, 1975, Magično divadla poézie, 1976), zostavil viacero ročníkov Zápisníka Hviezdoslavovho Kubína. Bol človekom s vyhranenými umeleckými názormi, s dôrazom na etické hodnoty, na čo upozorňoval nielen v písomnom prejave, ale aj v priamom kontakte s účastníkmi podujatí.
