Po štúdiu na VŠMU nastúpila ako herečka do Divadla Jonáša Záborského v Prešove, neskôr hosťovala v brnianskom divadle Husa na provázku a stala sa členkou Slováckeho divadla v Uherskom Hradišti (Česko), kde hrala aj Hanku v Hviezdoslavovej Hájnikovej žene. V roku 1968 patrila medzi víťazov československej recitačnej súťaže Neumannove Poděbrady. Po príchode do Bratislavy bolo jej meno na Hviezdoslavovom Kubíne späté s vynikajúcou pedagogickou a metodickou prácou v umeleckom prednese. Okrem svojich dvoch dcér pripravila celý rad recitátorov, niekoľkých špičkových (L. Hurajová, L. Kolláriková, D. Frank). Bola tiež pedagogičkou detského divadla, tvorivej dramatiky, zakladateľkou, režisérkou a vedúcou detského divadelného súboru LaNo pri ZUŠ Jozefa Kresánka v Bratislave, s ktorým pripravila množstvo vynikajúcich inscenácií divadla detí (Malá bosorka, Ronja, Od desiatich do dvanástej, Brémski muzikanti) a divadla poézie (Kvadakum hadakum, Piesne z Kalevaly). V roku 1987 dostal súbor Cenu za tvorivý čin roka na Scénickej žatve za inscenáciu Rozprávka zo smetiska v jej réžii. Ako pedagogička javiskovej reči, prednesu a dramatickej výchovy pôsobila aj na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU a na Konzervatóriu v Bratislave. Podieľala sa na tvorbe učebných osnov a metodických príručiek pre literárno-dramatické odbory ZUŠ. Vychovala veľký počet recitátorov a hercov, z ktorých mnohí pokračovali na profesionálnej umeleckej dráhe.
