Piaty rok (od roku 2021) Hviezdoslavov Kubín sleduje jednotnú vizuálnu identitu. Pre 72. ročník Hviezdoslavovho Kubína vytvorila vizuálnu identitu Laura Morovská a vychádza z básne Tristanova vyčítanka od Ivana Štrpku. Ivan Štrpka (1944) je súčasný slovenský básnik, prozaik, dramaturg a textár, člen básnickej skupiny Osamelí bežci, je nositeľom mnohých ocenení a v roku 2025 sa stal víťazom Zlatého venca na Večeroch poézie Struga. Počas štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor slovenčina – španielčina, pôsobil ako redaktor v literárnych časopisoch (Mladá tvorba, Kultúrny život). V rokoch 1971 – 1973 bol redaktorom vydavateľstva Tatran, od roku 1973 redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Bol dramaturgom vysielania pre deti a mládež v Slovenskej televízii v Bratislave, v druhej polovici 80. rokov bol šéfredaktorom časopisu Mladé rozlety, zástupcom šéfredaktora novovzniknutého periodika Literárny týždenník, 1990 – 1993 šéfredaktorom časopisu Kultúrny život, neskôr Romboid. V literatúre debutoval v roku 1969 zbierkou básní Krátke detstvo kopijníkov. Báseň Tristanova vyčítanka je z jeho druhej básnickej zbierky Tristan tára z roku 1971, ktorá je typická neodadaistickým jazykom a zrkadlí prázdnotu fráz, plochosť spoločensko-politického jazyka. Tristan Tzara je umelecký pseudonym, ktorým sa preslávil jeden zo zakladateľov dadaizmu, ale aj literárna postava stredovekej (dvornej) rytierskej epiky.
„Zbierka by bola pozoruhodná už aj ako ,roztopašný‘ poetický experiment, zmes absurdna, irónie, humoru, grotesky – ako paródia na slovné pozérstvo, bezobsažný verbalizmus. V skutočnosti však naráža na ,tristné‘ spoločensko-politické pomery po obsadení Československa spojeneckými vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968, na reálnu absurditu mocenských praktík a rétoriky okupačného násilia a nastupujúcej ,normalizácie‘.“
Zoltán Rédey

„Bru-cho-bu-bon-bub-li-na
zre-jú-hla-vy-v-trá-vi-nách
Kto-to-vi-dí-pôj-de-von
stra-tí-ko-žu-na-po-kon“