Ľubomír Mati (druhý zľava) počas výtvarného workshopu s účastníkmi súťaže Výtvarné spektrum. (Zdroj: Jakub Jančo)

V decembri minulého roka sme pre účastníkov súťaže Výtvarné spektrum pripravili workshop s lektorom Ľubomírom Matim. Na úvod si neprofesionálni výtvarníci vypočuli prednášku z oblasti teórie a dejín umenia a hneď po nej si mali možnosť vyskúšať dva rôzne spôsoby tvorby. Prvým zadaním bola tvorba zátišia, ktorého súčasťou boli menej tradičné predmety s výraznými farbami, čo vytvorilo predpoklady pre uvoľnenejšiu, experimentálnejšiu maľbu. Druhou témou bola kresba portrétu podľa živého modelu so zameraním na správne proporčné zobrazenie. Účastníci workshopu mali tiež možnosť počas celého dňa konzultovať s lektorom svoje domáce práce a zároveň ich odprezentovať ostatným.
Po skončení podujatia sme sa o kreslení a neprofesionálnom umení rozprávali s mladým výtvarníkom a lektorom workshopu Ľubomírom Matim.

Ako hodnotíte dnešný workshop?

Páčil sa mi. Je veľmi príjemné byť s ľuďmi, ktorí sú zanietení pre tvorbu, a sledovať ich nadšenie pri maľbe alebo aj kresbe. Navyše vždy kladú zaujímavé otázky, na ktoré vôbec nie sú jednoduché odpovede.

Prečo sa podľa vás ľudia túžia naučiť kresliť?

Myslím si, že je to sčasti aj prirodzená vec. Už malé deti si veľmi rady kreslia, pričom niektorým táto záľuba vydrží až do dospelosti a môže prerásť v ich profesiu. Veľa ľudí chce vedieť kresliť aj preto, lebo ich fascinuje, že dokážu zaznamenať niečo z reálneho sveta na papier. Je to tak radosť zo spoznávania vecí, ich detailov, tvarov. Pri kresbe človek často zistí, že aj bežné veci majú až prekvapivé a nesmierne zaujímavé detaily.

(Zdroj: Jakub Jančo)

Hovorí sa, že kresliť sa naučí každý. Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že na základe určitých postupov a častým pozorovaním sa naozaj do určitej miery dokáže naučiť kresliť každý. Ak chce, samozrejme. Myslím si však tiež, že pre ten vyšší a najvyšší level kresby treba mať aj nejaký vrodený predpoklad, talent.

V čom má podľa vás neprofesionálny výtvarník výhodu/nevýhodu pri svojej tvorbe v porovnaní s profesionálnym umelcom?

Neprofesionálny výtvarník sa profesionálne svojou tvorbou neživí, teda nerobí veci na zákazky, pre peniaze, ale robí ich viac pre seba, pre svoje potešenie. Umenie je tak pre neho stále oddychom a robí veci, ktoré chce. U profesionála sa v mnohých prípadoch stáva z jeho záľuby v umení práca. A vieme, ako to s prácou býva. Nie vždy nám musí vyhovovať, odkladáme ju a podobne. Môže sa tak z toho vytratiť dôležitá vášeň pre vec a zanietenie. Neplatí to, samozrejme, vždy a je veľa profesionálov, ktorí práve zákazky berú ako výzvu a majú ich radi. Medzi profesionálom a neprofesionálom je však deliaca hranica veľmi tenká a nikde nie je napísané, že neprofesionál nemôže byť lepším výtvarníkom ako profesionál.

(Zdroj: Jakub Jančo)

Zúčastnili ste sa niekedy aj vy na súťaži pre neprofesionálnych výtvarníkov? Ak áno, čo vám dala táto skúsenosť?

Áno, zúčastnil som sa na Výtvarnom spektre, keď som ešte chodil na strednú školu. Skúsenosť to bola výborná, určite by som odporučil viacerým mladým ľuďom, ktorí radi tvoria, aby sa zapojili do takýchto súťaží. Myslím si, že aj tam si môžu vyskúšať, ako obstoja v konkurencii, a zároveň tam môžu spoznať veľa ľudí, ktorí tvoria so zanietením a s veľkou chuťou.

Je niečo, čo by ste možno chceli odkázať tým, čo doma vo voľnom čase tvoria?

Nech tvoria s radosťou, nech sú vnímaví voči svojmu okoliu a nech sa neboja možno aj trocha experimentovať.