Hľadanie krajiny  detstva.

Divadlo dospelých hrajúcich pre deti odkrylo aj na malej vzorke, ktorým smerom sa uberá jeho inscenačná podoba, aké témy zaujali tvorcov a následne zvolili aj  realizačnú šablónu. Videli sme inscenácie presne adresované  rôznym vekovým skupinám príjemcov – detí a podľa toho vyberali divadelné prostriedky.

V oblasti témy súbory vychádzali zo známych rozprávkových predlôh, ktoré si prispôsobili schopnostiam členov súboru. Ale aj tohto roku sa objavili témy – hľadanie sebaidentifikácie, podobenstvá medzi svetom zvierat a ľudí, či autorské predlohy vychádzajúce z konzultácií členov súboru s režisérmi či vedúcimi. Prirodzene dramaturgický projekt s režijnou víziou  je jedna vec, iné je však konkrétne javiskové dielo. Divák nehľadá stopy projektu, ale sa sústreďuje na javiskový objekt.

Tvorcovia  využili skutočnosť upriamiť pozornosť na príbehovú os ukotvenú väčšinou v humorných segmentoch hry. Putovanie alebo predvádzanie pointovali v kratších epizódach uvedomujúc si, že pozornosť detského publika počas predstavenia kolíše. Niekto groteskne zveličil kostýmovanie (DS  Zelienka, Zvolen), iní sa sústredili na čierno – biely sivý svet bezvýznamnej masovej komunity, ktorá však ľudsky vie spolupracovať a pomôcť blížnemu prostredníctvom plochých bábok a bezprostredného kontaktu s divákom (DS GONG z Bratislavy). Iní zas využili speváka na pretlmočenie známeho rozprávkového príbehu, kde si pomohli jednofarebným bielym kostýmom a z tela interpreta sa stali priestorové objekty, ale aj postavy príbehu (Sociálne divadlo Hopi hope, Košice). No objavili aj vlastné autorsky spracované témy na javisku interpretované scénickým „minimalizmom“, ale zato s prepracovanými hereckými kreáciami (DS Modré divadlo, Vráble).

Vo všetkých divadelných produkciách na DaD-e prevládalo hľadačstvo primeraných divadelných prostriedkov na zviditeľnenie skrytých polôh predlohy alebo zdôraznenie vizualizácie obrazu. Niekedy obraznosť s estetickým nábojom prekrývala samotný príbeh. Vo všetkých produkciách sa humor, nadsádzka, grotesknosť či absurdnosť situácii niesla v znamení odovzdania naliehavého posolstva. Tvorcovia si uvedomujú zodpovednosť za svoje dielo, ale súčasne sa usilujú aktualizovať známe predlohy či objavovať nové (DS Z.N.A.K., Revúca). Cirkusové prostredie, manéž života či sociálny aspekt inscenácie (Divadlo „A“ a Divadlo Shanti o.z. , Prievidza) mali jeden ciel: priblížiť detskému divákovi nie len racionálnu a praxou preverenú skutočnosť, ale aj svet predstáv a imaginácie.

Aj keď bola tohtoročná súťažná prehliadka divadla dospelých hrajúcich pre deti počtom súborov nižšia (niektoré pozvané sa z objektívnych príčin nemohli súťaže zúčastniť), inscenácie poukázali, že počet nerozhoduje. Dôležitá je adresnosť predstavenia a jeho umelecko – estetické zobrazenie. Treba konštatovať, že je silný nadpriemerný stredný prúd, no objavili sa aj prekvapujúce inscenácie, napríklad súbor Hopi hope z Košíc a jeho interpreti so zdravotným postihom.

Výrazným prvkom vo všetkých produkciách bola hudba. Od melodickej až po zvukové efekty, vytvárala charakter situácie alebo charakterizovala postavy. V sociálnom divadle Hopi hope spevácka dvojica „rozprávala“ príbeh a ostatní členovia divadelnej skupiny ju svojim telo znázorňovali. Je už tradíciou, že sa na súťažnej prehliadke Divadlo a deti Rimavská Sobota  2017 objavujú aj súbory s hendikepovanými interpretmi. No vystúpenia týchto komunít vedľa súborov v tradičnom usporiadaní vôbec umelecky nezaostávajú. Skôr naopak. Ich bezprostredné, autentické herectvo je príkladným obrazom ako sa prihovoriť detskému publiku. Predloha Daniila Charmsa Cirkus Šardam interpretovaný mladými hercami zaujal groteskným až absurdným stvárnením jeho predlohy. To, čo predstaveniu chýbalo, bolo tempo a rytmus. Ten ostatne sprevádzal aj iných interpretov.

Tohtoročná súťažná prehliadka Divadlo a deti Rimavská Sobota 2017 obnažila neduhy v spoločenskom živote rôznych komunít bez ohľadu na to, či ide o rozprávkovú krajinu, alebo realitu. Dôležité bolo úsilie tvorcov hľadať spôsob akým deťom priblížiť pretvárku, lož a pokrytectvo v živote spoločnosti, ale nezabudli ani na nádej či prísľub do budúcnosti v tom, že dieťa vťahovali do príbehu jemu vlastnými predstavami a divadelnými prostriedkami. Dospelí interpreti nachádzali estetický, umelecký ale aj sociálny mostík medzi divadelným tvarom na javisku a oslovením publika. Ešte sa síce niektoré produkcie uchyľujú k ilustratívnosti, ilúzii a opisnosti, ale je to skôr úsilie zaujať detskú pozornosť než nejaké divadelné nedorozumenie.

Prehliadka obhájila svoju opodstatnenosť najmä tým, že tvorcovia mohli vzájomne uvidieť svoje produkcie a vypočuť detskú porotu i interpretačnú analýzu odbornej poroty.

Tradične súčasťou podujatia sú aj tematické semináre či tvorivé dielne. Scénograf Dušan Krnáč oboznámil divadelníkov so základnými prvkami scénografie v divadle dospelých pre deti a lektori Ľubo Piktor a Katarína Aulitisová viedli praktický workshop s názvom Divadlo objektu. Okrem toho v priestoroch átria Čierny orol vystúpili ako hostia divadelníci Divadlo Komika z Prešova a Hnubadlo z Hnúšte. Divadlo Piki z Pezinka zase zahralo inscenáciu Pipi.

Hľadanie krajiny detstva poukázalo na potrebu rozvoja detskej fantázie, imaginácie a citového života jednotlivca. To všetko sa v inscenáciách v utajenej alebo exaktnej podobe zjavilo pomocou prostriedkov umenia a divadla. Didaktika či pedagogika ako ruka so zdvihnutým prstom sa z divadla dospelých už dávno vytratila. Divadlo ukázalo ako je dôležité isté hodnoty a mravné posolstvá chrániť pred ich relativizáciou. Lebo ak sa to stane, bezbrehosť a zľahčovanie hodnôt povedie k izolácii jednotlivcov. A najmä deti vo svete mediálneho ohlupovania môžu podľahnúť skôr obrazom ako pravde. Preto je divadlo dospelých pre deti neodmysliteľným pilierom národnej divadelnej kultúry.

 

PhDr. Ľubomír Šárik

predseda poroty