Spočiatku pôsobil ako učiteľ, neskôr bol pracovníkom aj riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach. Po presťahovaní do Bratislavy pôsobil vo funkcii šéfredaktora aj riaditeľa vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, pracoval aj v Slovenskom ústredí knižnej kultúry. Jeho tvorba bola blízka nadrealizmu. Debutoval zbierkou básní Zradné vody spodné, v ktorej reagoval na vojnové udalosti. Tejto téme zostal verný i vo viacerých ďalších zbierkach. K jeho umeleckým vrcholom patrí skladba Vysoké letné nebe, inšpirovaná matkinou smrťou. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z poľskej, perzskej, ruskej a bulharskej poézie. Na Hviezdoslavovom Kubíne bol porotcom na 5. ročníku, bol aj členom delegácie spisovateľov, ktorí prichádzali na Hviezdoslavov Kubín na tvorivé besedy s účastníkmi.