vizuál k výstave Za oknom krajina, textový prepis nasleduje pod obrázkom

Za oknom krajina

Výstava oceneného autorstva AMFO a Výtvarné spektrum 2025

  • Vernisáž: 20. marca 2026 o18:00 hod.
  • Trvanie výstavy: od 20. marca do 12. apríla 2026
  • Otvorené: ST – NE 15:00 – 19:00 hod.
  • Kurátorky: Andrea Juneková, Lucia Mináčová
  • Architekt: Jakub Tóth
  • Organizátor: Národné osvetové centrum

V priestoroch Domu umenia je možné vidieť skupinovú výstavu pozostávajúcu z diel neprofesionálnych fotografov a fotografiek, ktorí a ktoré sa prihlásili a uspeli v celoštátnej súťaži AMFO 2025, rovnako tak výtvarné  diela neprofesionálnych umelcov a umelkýň, ktorí  a ktoré uspeli v celoštátnej súťaži  výtvarnej tvorby VÝTVARNÉ SPEKTRUM 2025, konkrétne diela 43 fotografov a fotografiek AMFO a diela 21 účastníkov a účastníčok VÝTVARNÉHO SPEKTRA.

Skupinová výstava Za oknom krajina reflektuje meniacu sa neistú dobu, ktorá ponúka viac otázok ako odpovedí. Názov aj motív výstavy nepriamo nadväzuje na odporúčanú tému AMFO 2025, ktorou bola téma Dom, Domov.

Domov je komplexná téma, ktorá sa v priebehu posledných rokov mení. Mnoho ľudí opúšťa svoje domovy a cestuje krajinami v túžbe usadiť sa inde. Niektorých k tomu motivuje vidina lepšieho uplatnenia, socio-ekonomické dôvody, nomádsky život, no čoraz viac obyvateľstva opúšťa svoje domovy aj z dôvodu klimatickej krízy či vojny. Za oknom krajina reflektuje potrebu definovať tieto krajiny, ktoré nemusia byť len geografickým územím, ale aj vnútorným priestorom, azilom, pocitovým ukotvením v čomsi bezpečnom a známom v čase globálnej neistoty.

AMFO 

V čiernobielych fotografiách Línie 1 – 4 Elie Ivančovej dominuje minimalistická krajina. Krajina je redukovaná na čiernu a odtiene sivej, pôsobí rozľahlo a je takmer zbavená života. Môže v nás evokovať akési pristátie na nehostinnej planéte alebo apokalyptický scenár budúcnosti, ktorý varuje, čo po nás môže zostať, ak túžba po vojne a moci vyhrá nad ľudskosťou a pudom sebazáchovy. Ľudský element na fotografiách však zároveň hovorí aj o nádeji, znovuzrodení a nezničiteľnom kolobehu života.

Diptych Mareka Haringa Konečne doma 1, 2 evokuje vzdialené svety, dezilúziu zo sveta súčasného i utopickú túžbu po „návrate domov“. Súčasný svet v mnohých aktuálne zosilňuje túto túžbu po lepšom mieste, nostalgiu po určitom svete, ktorého prítomnosť sme možno ani nezažili, no kdesi v snoch akoby sme si ho pamätali. Detskí hrdinovia stretávajú ufo, ktoré by ich azda mohlo prinavrátiť kamsi „domov“, bližšie k tomuto svetu.

V kategórii experiment Kristián Cingeľ svojím dielom Dobrú noc, prízemie, kaplnka, nrem3 zachytáva hranice medzi vnútorným a vonkajším, intímnym a univerzálnym. Miesto postáv vidíme len svetelné kontúry dvojice či jednotlivca. Títo „duchovia“ bez tváre a mena, zasadení do prostredia domova či vonkajšej krajiny, sa stávajú akýmisi univerzálnymi nositeľmi príbehov, ktoré autor v jednotlivých prostrediach rozohráva a s ktorými sa vieme ľahko stotožniť.

Fotografický objekt Emy Valientovej Epilóg sa stáva vnútornou krajinou krehkých vnemov a pocitov mladej ženy v priestore dospievania, v čase meniaceho sa JA, ktoré hľadá a nachádza svoje rôzne možné podoby. Prostredníctvom fotografií autoportrétov máme možnosť nahliadnuť do tichých obsahov vnútornej krajiny dospievajúcej autorky.

Hlavnú cenu AMFO 2025 získala Zuzana Kolejáková za dielo zložené z dvoch častí – Elektroodpad12. Prvou častou diela je vizuálny 3D fotoobjekt, v ktorom sa prelína vrstvenie významov a obsahových aj vizuálnych rovín výpovedí autorky. Druhou časťou je čiernobiela fotografia s názvom 12. Môžeme vidieť 12 sklonených mužských – chlapčenských chrbtov. Fotografia asociuje mnohé, tajomstvo aj isté znepokojenie, nabáda k voľnej interpretácii. Diváctvo tak môže pracovať s vlastnou imagináciou a čítať obraz podľa vlastných vnemov a pocitov.

VÝTVARNÉ SPEKTRUM

Umenie je jedným z najúprimnejších prejavov vnútornej slobody. Aktuálny ročník Výtvarného spektra je pohľadom cez pomyselné okno do životov ľudí, ktorí tvoria zo záujmu a z rýdzej vnútornej potreby. V dnešnej dobe, ktorá nás redukuje na sociálne roly, profesie a štatistické jednotky, sa umenie stáva radikálnym aktom sebaurčenia. Porota v roku 2025 nehľadala len technickú dokonalosť, ale predovšetkým silu myšlienky a odvahu byť sám sebou.

V kontraste k pestrosti bežného života stojí víťazný projekt open callu – Puška chladí Alice Záhorskej. Autorka v ňom reaguje na blízkosť vojnového konfliktu, ktorý radikálne zmenil jej vnímanie sveta. Krajina za oknom sa náhle stala miestom neistoty a kolektívnej traumy. Názov jej bloku pripomína, že chlad zbraní nie je len fyzickou vlastnosťou kovu, ale stavom spoločnosti, v ktorej žijeme. Záhorská nás núti zastaviť sa a uvedomiť si vlastnú zraniteľnosť v mrazivej realite dnešných dní.

Protiváhou k tomuto vonkajšiemu chladu je tvorba klientov neziskovej organizácie Maják. Impulzom pre túto kolektívnu prezentáciu bolo ocenenie pre Petra Čuchrana, ktorý sa stal držiteľom hlavnej ceny v kategórii insita práve v rámci súťaže Výtvarné spektrum. Toto uznanie otvorilo dvere pre hlbší dialóg o hodnote a sile insitného prejavu v našom súčasnom umení.

Ak je svet konfliktov svetom čiernobielym, svet umelcov s ťažkým zdravotným postihnutím je svetom hlbokej senzorickej skúsenosti. Do diskusie o mieri a spolužití tak vstupujú unikátne perspektívy „majákovcov“: Peter Čuchran nás prostredníctvom svojich povestných „drobných okienok“ pozýva do vymyslených svetov, ktoré sú bezpečným útočiskom pred realitou. Juraj Baláž tematizuje „tunelové videnie“. Jeho kontrast svetla v strede a tmy naokolo sa stáva silnou metaforou nádeje v nepokojných časoch. Pavel Csocso vnáša do výstavy rytmus hudby a slova, ktoré transformuje do vizuálnej podoby. Peter Hruška, nepočujúci a prakticky nevidiaci umelec, dokazuje silu vôle a schopnosť realistického zobrazenia sveta aj napriek senzorickým bariéram. Kristína Fašungová prináša haptický rozmer; jej potreba cítiť farbu na vlastnom tele pripomína dôležitosť nehy v kontraste s chladom kovu.

Výstava Za oknom krajina je stretnutím rôznych pohľadov na život. Je dôkazom, že hoci krajina vonku môže byť niekedy nehostinná a chladná, v našom vnútri máme schopnosť budovať mikrosvety plné humanizmu, porozumenia a svetla.

AMFO je celoštátna postupová súťaž a výstava amatérskej fotografickej tvorby, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku. Uskutočňuje sa od roku 1952 (v rokoch 1973 – 2005 pod názvom AMFO a DIAFOTO). Súťaž má postupový charakter – regionálne a krajské kolá, celoštátne kolo (Festival amatérskej fotografie AMFO), pričom na každom stupni súťaže sa koná rozborový seminár s odbornou porotou. Súťaž je určená pre všetky vekové skupiny: I. skupina – do 15 rokov, II. skupina – od 15 do 25 rokov, III. skupina – nad 25 rokov. Autori a autorky súťažia v kategóriách: samostatná fotografia, diptych, cykly a seriály, experiment. Hlavným cieľom súťaže je získavanie vedomostí, rozvíjanie zručností, vizuálnej gramotnosti, umelecký a odborný rast jednotlivcov prostredníctvom poznávania, realizácie a prezentácie fotografickej tvorby.

Celoštátna postupová súťaž neprofesionálnej výtvarnej tvorby VÝTVARNÉ SPEKTRUM je jedinečným podujatím, ktoré poskytuje amatérskym výtvarníkom priestor na prezentáciu a vzájomnú konfrontáciu výsledkov vlastnej výtvarnej tvorby. Súťaž nadväzuje na viacročnú tradíciu podujatia Výtvarná Dubnica, ktoré vzniklo v roku 1963 v Dubnici nad Váhom. Výtvarné spektrum ako vrcholné podujatie svojho druhu na Slovensku podporuje rozvoj neprofesionálnej výtvarnej tvorby v celej jej žánrovej rozmanitosti – v kresbe, grafike, maľbe, plastike, úžitkovej tvorbe, ale neobchádza ani práce intermediálneho charakteru. Vyhľadáva a podporuje nové výrazné talenty. Pomocou sprievodných podujatí a odborných seminárov podporuje ďalšie vzdelávanie amatérskych výtvarníkov a metodických pracovníkov. Od svojho vzniku sa v rámci Výtvarného spektra prezentovalo mnoho výtvarníkov, pre ktorých sa súťaž stala odrazovým mostíkom ku kariére profesionálneho umelca.

Text: kurátorky Andrea Juneková, Lucia Mináčová

História a súčasnosť Domu umenia

Dom umenia sídli na Námestí SNP 12 v Bratislave a je unikátnou budovou, ktorá zámerne vznikla ako výstavný priestor so zázemím, ktorý architekt Miloš Chorvát v roku 1958 svojím projektom tvaru pretiahnutého šesťuholníka pričlenil k družstevným domom od Emila Belluša. V roku 1965 bol dokončený.

Domom umenia je posledné roky označovaný najmä výstavný priestor na 2. poschodí budovy. V ostatných priestoroch momentálne sídli Kunsthalle Bratislava. Z pôvodných výstavných priestorov teda v súčasnosti Národnému osvetovému centru ostalo druhé podlažie, ktoré je unikátne svojou „účkovou“ dispozíciou vo forme ochodze. Tá je osvetlená prirodzeným denným svetlom zo stropného svetlíka prebiehajúceho pozdĺž celého priestoru.

Dom umenia historicky slúžil ako priestor na rôznorodé výstavy, organizované od roku 1965. Bývali tu reprezentatívne medzinárodné výstavy typu Bienále ilustrácií Bratislava alebo Mesiac fotografie. V roku 2014 sa stal priestor súčasťou novovzniknutej Kunsthalle, ktorá ho spravovala až do roku 2021 a potom vrátila NOC. Národné osvetové centrum tak posledné roky na 2. poschodí realizuje svoje výstavy, napríklad krajské kolá súťaží AMFO, Výtvarné spektrum, alebo festival Tvor•BA, ktoré dávajú priestor oceneným neprofesionálnym umelcom. Priestor tiež slúži na prezentáciu súčasného profesionálneho vizuálneho umenia a dáva príležitosť aj študentom a študentkám vysokých umeleckých škôl v podobe výstav ich záverečných prác.

Výstavný priestor – pôdorys

NOC, výstavný priestor, 2. poschodie

Kontakt

Nenechajte si ujsť žiadnu akciu v Dome umenia a začnite sledovať stránku Domu umenia na Facebooku.

V prípade záujmu o prenájom výstavných priestorov nás kontaktujte na domumenia@nocka.sk.

Archív podujatí

Informácie na tejto stránke boli zverejnené 21. 2. 2022 a naposledy aktualizované 23. 3. 2026.

Technická podpora

Našli ste chybu na tejto stránke? Napíšte nám to prostredníctvom tohoto formulára.