Preskočiť na obsah

O nás

Národné osvetové centrum je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorá zabezpečuje funkciu celoslovenského odborno-metodického pracoviska pre kultúrno-osvetovú činnosť. Svojou činnosťou podporuje rozvoj kultúrnych, osvetových a umeleckých aktivít v miestnych a regionálnych podmienkach, najmä v oblastiach:

  • záujmová umelecká činnosť,
  • vzdelávanie v kultúre,
  • edičná a publikačná činnosť,
  • výskumná činnosť a monitoring v kultúre,
  • výstavná a prezentačná činnosť.

Od roku 2012 realizuje národné projekty „Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra“ a „Harmonizácia informačných systémov“, ktoré sú spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritnej osi 2 „Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry“.

Od roku 2013 je v pôsobnosti Národného osvetového centra plnenie úloh Európskeho kontaktného bodu, ktorý je súčasťou medzinárodnej siete zameranej na propagáciu a pomoc pri príprave a tvorbe projektov občianskych aktivít grantového programu Európa pre občanov 2007 – 2013.

Národné osvetové centrum je významnou kultúrno-spoločenskou organizáciou spolupracujúcou s ďalšími kultúrnymi inštitúciami, inštitúciami verejnej správy, samosprávami, tretím sektorom i širokou verejnosťou. Založenie organizácie sa viaže k roku 1958, keď sa zlúčili Osvetové ústredie a Slovenské ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti a vznikol Osvetový ústav – priamy predchodca dnešného Národného osvetového centra.

V súčasnosti svoju činnosť vykonáva prostredníctvom základných organizačných útvarov a pracovísk v Bratislave a v Dome umenia v Piešťanoch.

História Národného osvetového centra

História vzniku Národného osvetového centra sa viaže  k 1.7.1953, keď Povereníctvo školstva a osvety zriadilo Osvetové ústredie v Bratislave. V tom istom roku vytvoril Slovenský výbor pre veci umenia Slovenské ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti v Bratislave, ktoré Povereníctvo kultúry 1.1.1956 zmenilo
na Slovenský dom ľudovej umeleckej tvorivosti. Každá z týchto príspevkových organizácií si plnila svoje úlohy samostatne až do roku 1958, keď sa nariadením Povereníctva školstva a kultúry k 1.8.1958 obidve organizácie zlúčili a vznikol Osvetový ústav v Bratislave.

Osvetový ústav, priamy predchodca dnešného Národného osvetového centra, vznikol ako rezortné odborné pracovisko pre poradenstvo, vzdelávanie a dokumentačnú činnosť v kultúrno-osvetovej práci a záujmovej umeleckej činnosti. Počas svojej histórie prešiel zložitým vývojom.Viaceré zložky jeho činnosti sa odčleňovali do samostatných inštitúcií, napr. odčlenenie výstavnej činnosti do podniku Výstavníctvo v roku 1969,  výskumných kabinetov  do Výskumného ústavu kultúry a verejnej mienky v roku 1968. Zároveň sa zaraďovali do Osvetového ústavu krajské osvetové strediská ako kabinety ústavu a Doškoľovacie stredisko pre vzdelávanie pracovníkov odborov kultúry národných výborov a pracovníkov osvetových zariadení.
Osvetový ústav vykonával teoretickú, koncepčnú, rozborovú, metodicko-poradenskú a vydavateľskú činnosť. Usporadúval školenia a konferencie pre osvetových pracovníkov, metodicky rozvíjal súťaže, prehliadky a festivaly záujmovej umeleckej činnosti, organizoval vrcholné prehliadky. Staral sa o reprezentáciu záujmovo umeleckej činnosti v zahraničí, vydával bohatú knižnú a časopiseckú produkciu.

V roku 1990 rozhodnutím Ministerstva kultúry SR zanikol Osvetový ústav a bolo vytvorené Národné osvetové centrum s novým vymedzením činnosti a poslania ako teoretické, koncepčné, výskumné, informačné, výchovno-vzdelávacie, edičné a organizačné pracovisko pre rozvoj
a skvalitňovanie kultúry v miestnych podmienkach, pričom od roku 1996  plnilo úlohy metodického centra pre osvetovú činnosť.

Počas celej histórie organizácie bola jej činnosť formovaná zákonom č. 52/1959 Zb.
o osvetovej činnosti (Osvetový zákon)  v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich, zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, zákona č. 186/1997 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti (Osvetový zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov a v posledných rokoch zákonom  č. 61/2000 z 9. februára 2000 o osvetovej činnosti. Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá výrazne zmenila kompetencie Národného osvetového centra vo vzťahu k osvetovým zariadeniam na území jednotlivých samosprávnych krajov  bol zákon  č. 416/2001 Z. z. z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a  vyššie územné celky, na základe ktorého prešli na samosprávne kraje pôsobnosti na viacerých úsekoch kultúry.
V oblasti osvetovej činnosti prešlo na samosprávne kraje právo:

  • zriaďovať, zakladať, zlučovať a rušiť osvetové zariadenia s pôsobnosťou na území samosprávneho kraja;
  • zabezpečovať a koordinovať osvetovú činnosť prostredníctvom osvetových zariadení, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj;
  • ustanovovať vybrané osvetové zariadenia pre odborno-poradenskú, metodickú a informačno-dokumentačnú činnosť na území samosprávneho kraja;

Riaditeľmi Osvetového ústavu a neskôr Národného osvetového centra boli postupne: Jozef Holický, Jaroslav Čelko, Michal Masaryk, Ctibor Tahy, Viliam Fábry, Andrej Greš, Ján Kuba, Ján Tazberík, Matej Vagač, Miroslav Pius a Ján Tazberík. Od roku 2012 je generálnou riaditeľkou Národného osvetového centra Jana Kresáková.