Tvorba účastníkov Výtvarného spektra
Jarmila Sabová-Džuppová
S tvorbou Jarmily Sabovej-Džuppovej sa humenská verejnosť, aj keď sporadicky,
stretáva už niekoľko rokov. V rokoch realizácie celoslovenských súťaží a výstav neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum v Humennom ( 1999-2009 ) sme vnímali a odborné poroty oceňovali výnimočný výtvarný prejav študentky Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach, neskôr študentky Fakulty umení TU v Košiciach.
V roku 2007 sa v tejto výstavnej sieni predstavila samostatnou výstavou: Mám výstavu v Humennom … Odvtedy uplynulo 5 rokov, Jarmila ukončila štúdium v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby u profesora Rudolfa Sikoru, predstavila sa vo viacerých významných projektoch súčasného slovenského výtvarného umenia v Žiline, Banskej Bystrici, niekoľkokrát v Bratislave, Rimavskej Sobote, Košiciach, Prahe, Českom Těšíne a aktuálne je zastúpená v koncepcii 4 kurátorov a temer 80 autorov pod názvom Nulté roky v Dome umenia v Bratislave.
Pre tlmočenie svojich predstáv postupne opustila malý formát a priklonila sa k veľkoplošným maľbám na sololite. Obsahovo rozvíja svoj výtvarný program, ktorý v sebe ukrýva viacnásobnosť významov, vzájomne “zašifrovaných” symbolov a znakov, pričom jej symbolika je dominantne založená na subjektívnej až intímnej výpovedi. Výberom tém, vizuálnym prejavom, v súčasnej etape doplneným čiastočne o slovný komentár, otvorenosťou príbehov a “nedokončenosťou” kompozícií, zámernou neuhladenosťou, expresivitou kresby, porušovaním vrstiev farieb i hraníc integrity obrazu, nadobúda jej tvorba aj iné významy. Podobne, ako generačne blízky maliar, sochár, videoartista Peter Králik, zostáva mimo centrum výtvarného diania, v rodných Michalovciach. Kým pre Králika je inšpiračným zdrojom agrárny charakter zemplínskej nížiny s poľnomechanizmami, Sabová nachádza tieto stimuly v tichom ale dôslednom vnímaní často všeobecne nepovšimnutých detailov a vzťahov, vo folklóre, v rozprávkach, mýtoch, imaginácii, v uchopení životných rituálov blízkych naturelu Zemplínčanov, ku ktorým pridáva slovné komentáre s jemným humorom a použitím dialektu.. Doložené texty nie sú výkladom k dielam, iba sprítomňujú myšlienku, reagujú na počiatočný stimul, sú záznamom bez definitívneho uchopenia a výkladu obrazu.
Všetky tieto sprievodné atribúty sa z hľadiska obsahu javia skôr sekundárne. Podstatnou črtou tvorby je subjektívne a spontánne prežívaná realita / miestami reálne sa spája s nereálnym /,ktorú najprv zachytáva slovne v osobnom denníku, aby ju neskôr výtvarne obsahovo i formálne rozvíjala .
Vizuálna i textová stránka diela prináša nový rozmer autorkinho kreatívneho uvažovania a interpretácie zážitkov., ktorých “pracovný postup” zachytáva čiastočne aj táto výstava.






