História festivalu

Folklórny festival Východná je najstarším a najrozsiahlejším celoslovenským festivalom s medzinárodnou účasťou, a je zároveň vrcholnou prehliadkou tradičnej ľudovej kultúry a jej folklorizovaných prejavov. Medzi priemerne 1400 účinkujúcimi v desiatkach umeleckých autorských programov sú i víťazi celoštátnych súťažných prehliadok folklórnych skupín, súborov, detských súborov, ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov muzikantov i tanečníkov. Účastníkmi pozitívne pertraktovaná je i účasť ľudových remeselníkov, výrobcov a umelcov. Vo Východnej sa každoročne prezentujú i zahraničné súbory, súbory národností žijúcich na Slovensku či súbory Slovákov zo zahraničia. Množstvo sprievodných podujatí, ako autorské a tematické výstavy, krojovaný sprievod obcou, výstavy fotografií, tradičný jarmok, školy tanca, jarmok remesiel a ďalšie dotvárajú kolorit festivalu. Ten sa uskutočňuje každoročne na prahu letnej turistickej sezóny v prvý júlový víkend v turisticky hojne navštevovanom prostredí v blízkosti Vysokých i Nízkych Tatier, v rázovitej a na ľudové tradície bohatej obci Východná.
Festival sa po prvý krát konal v roku 1953 z iniciatívy východnianskej národopisnej družiny Kriváň, ktorej členovia sa po úspechu na slávnostiach v Strážnici rozhodli uskutočniť obdobné slávnosti i na Slovensku. Na prvých národopisných „Slávnostiach piesní a tancov“ vystúpili folklórne skupiny z Východnej, Važca, Štrby, Liptovskej Tepličky, Liptovských Sliačov, Hladovky a Sihelného. V roku 1954 bol vybudovaný nový amfiteáter, a v roku 1955 sa z miestnych slávností stala okresná prehliadka. Tá o rok neskôr získala celoslovenský charakter i nové pomenovanie „Slávnosti vo Východnej“, a v záverečnom programe, ktorý by sme v súčasnosti mohli porovnať so slávnostným galaprogramom, spoločne vystúpilo tristo účinkujúcich. Na festivale bola zároveň po prvý raz prezentovaná výstava prác ľudových výtvarníkov, a konal sa i prvý sprievod obcou. V roku 1957 bol program obohatený o súťaže o najlepšieho tanečníka a tanečný pár, o najlepšiu ľudovú hudbu, či najlepšieho primáša, a v programovej štruktúre sa už vtedy objavili i typy programov ako škola ľudového tanca či večerné scény. V tomto roku sa zrodila i znelka festivalu, a začalo sa pravidelné účinkovanie profesionálnych a poloprofesionálnych telies (SĽUK, Lúčnica). V rokoch 1956 až 1958 celoslovenské Slávnosti vo Východnej programovo viedol Slovenský dom ľudovej umeleckej tvorivosti v Bratislave pod patronátom Povereníctva kultúry, informácií a osvety, a širšie zamerané programy typu „Hlavná estráda“ či „Klenotnica tradičnej ľudovej tvorby“ boli nahradené programami zameranými tematicky.
V roku 1960 sa vo Východnej konalo Stretnutie mládeže Liptova, ktoré od roku 1961 patrilo do kompetencie Stredoslovenského kraja a okresu Liptovský Mikuláš. Slávnosti, ktoré znovunadobudli okresný a krajský charakter, prezentovali i v ďalších rokoch najmä významné výročia kolektívov a jednotlivcov, a zároveň sa v programoch sa predstavovali výsledky prehliadok a súťaží tvorivosti mládeže.
Postupne však vznikali zámery a tendencie vytvárať tematické programy, a na festivale prezentovať aj iné žánre záujmovej umeleckej tvorivosti. Postupne sa začali prezentovať i veľmi úspešné programy detských folklórnych súborov. Celoslovenský charakter festival opäť nadobudol v roku 1965, a v nasledujúcich štyroch rokoch sa definitívne vyprofiloval v podujatie zamerané na tradičné ľudové umenie.
V dramaturgii festivalu sa ustálili typy programov ako komponované programy detských a dospelých folklórnych súborov, i regionálne programy prevažne folklórnych skupín, ktoré vznikli i vďaka spolupráci s odbornými pracovníkmi SAV a výskumu ľudovej kultúry regiónov Slovenska. K prezentácii výsledkov súťaží v ľudovom speve, tanci a hudbe postupne pribudla i súťažná prehliadka folklórnych skupín, a uskutočňovali sa výstavy ľudovej umeleckej tvorby. Pravidelne tu vystupovali i súbory z Čiech a Moravy.
Názov Folklórny festival Východná (FFV) sa zrodil v roku 1967, a v tom istom roku sa uskutočnil i prvý priamy prenos Československého rozhlasu. Od roku 1970 sa hlavným organizátorom festivalu stal Osvetový ústav v Bratislave, a bola pripravená prvá dlhodobá koncepcia festivalu, ktorú podľa čiastkových koncepcií Š. Nosáľa, L. Lenga, K. Ondrejku a O. Dema sformovali S. Dúžek, I. Kovačovič a N. A. Zoberi. Táto koncepcia akcentovala vyváženosť dramaturgie, výchovno-vzdelávacej a inštruktážnej funkcie, vytvorenie stabilných typov programov a kultúrnych podujatí. Napriek snahám sa však festival pripravoval vždy s ročnou koncepciou. Do jeho realizácie sa postupne pripojili i ďalšie organizácie – ÚĽUV v podobe prípravy výstavných podujatí, Národopisný a Umenovedný ústav SAV, či krajské osvetové strediská. Do štruktúry programov postupne pribudli pozývacie programy vo Vysokých Tatrách i rozhlasové programy.
Druhá dlhodobá koncepcia bola vytvorená v roku 1975 na základe čiastkových koncepcií M. Leščáka, C. Zálešáka, O. Elscheka, V. Grusku, a jej konečnú verziu vypracovali S. Dúžek, S. Švehlák, K. Ondrejka a N. A. Zoberi. V tejto koncepcii bol FFV koncipovaný ako vrcholná prehliadka ľudového umenia na Slovensku, odrážajúca stav folklórneho hnutia a spoluprácu s krajskými a regionálnymi slávnosťami. V programovej štruktúre figurovali nasledujúce typy programov: Klenotnice – programy pôvodných nositeľov tradícií a folklórnych skupín, Prehliadky tichej krásy – tvorby nositeľov ľudového výtvarného prejavu, programy folklórnych súborov – slovenských, českých i zahraničných, programy detských súborov, sprievody obcou, vrcholiace v amfiteátri vyvesovaním ornamentníkov, profilové programy, záverečné galaprogramy, súťaže v jednotlivých oblastiach folklóru, rozhlasové programy, výstavy, rezbárske sympózium a výstavy Kresané do dreva.
Východná bola propagovaná i prostredníctvom médií, vo vysielaní Československého rozhlasu, Československej televízie a Intervízie, a prostredníctvom obsiahlych programových bulletinov a tlačovín. V roku 1980 význam festivalu ocenila C.I.O.F.F. (Conseil International des Organisations de Festivals de Folklore et d’Arts Traditionnels, Medzinárodná rada organizátorov folklórnych festivalov, nevládna organizácia Hudobnej rady UNESCO), a zaradila ho do svojho systému podujatí. Celoslovenský festival získal možnosť významnej medzinárodnej účasti, a vystúpenia zahraničných folklórnych kolektívov boli prezentované v samostatných programoch. V poslednom období novodobej histórie, najmä po roku 1989, prešiel festival niekoľkými viac či menej úspešnými etapami. V roku 2006 sa 52. ročník festivalu z dôvodu neukončenej výstavby areálu amfiteátra nekonal. K divácky najpríťažlivejším programom festivalu v tomto období patrilo spoločné vystúpenie skupiny Elán s umeleckým súborom Lúčnica v roku 1996 a predstavenie činohry SND – muzikál na Skle maľované (v roku 2004), ktorý vo Východnej oslávil svoju tridsiatku.
Svetozár Stračina je autorom znelky festivalu, používanej a širokej verejnosti známej dodnes. V rokoch 1972 – 2005 sa festival konal v amfiteátri navrhnutom architektom Ing. Viliamom Gruskom, folkloristom, ktorý podobu amfiteátra vytvoril na základe pôvodnej architektúry tohto regiónu, citlivo berúc do úvahy jeho zasadenie do prírodného prostredia. Od roku 2007 sa uskutočňuje v novopostavenom rozsiahlejšom areáli navrhnutom Ing.arch. Igorom Karkošiakom. V roku 2006 sa z dôvodu nedokončenej výstavby nového areálu amfiteátra 52. ročník FFV nekonal. V rokoch 1982 – 2009 bol Folklórny festival Východná zaradený do systému podujatí CIOFF, a od roku 2010 je zaradený do systému podujatí IOV. Od roku 1999 bol FFV hlavným podujatím Dní tradičnej kultúry
V súvislosti s napĺňaním záväzkov a odporúčaní vyplývajúcich z medzinárodného Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva prijatého rezolúciou č. 32 zo 17. 10. 2003 na zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO, v súlade s Dohovorom o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov Generálnej konferencie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru z 20. 10. 2005, i s Odporúčaniami na ochranu tradičnej kultúry a folklóru Generálnej konferencie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru zo 17. 10. – 16. 11. 1989, a v intenciách znenia Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 666 k návrhu Koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru z 8. 8. 2007 je zámerom organizátorov FFV 2011 návrat k tradičnej kultúre v rôznych jej podobách. Návrat festivalu k tomu, čomu bol od roku 1953 zasvätený.
Vedenie NOC a Kabinetu scénického folklorizmu sa po predošlých ročníkoch rozhodlo dramaturgickú koncepciu festivalu z posledných roch rokov zmeniť i zastúpením vedenia programovej rady a jej členov. Budú nimi mladí odborníci z radov etnológov, etnochoreológov, choreografov, tanečných a hudobných pedagógov, absolventov VŠMU a Fif UK.
Dramaturgia festivalu sa vráti k starším koncepciám odborníkov z oblasti tradičnej kultúry, rešpektujúc horeuvedené divácky obľúbené programy, doplniac ich o v súčasnosti divákmi žiadané typy interaktívnych programov. K programom folklórnych skupín, detských folklórnych súborov, folklórnych súborov, detských i dospelých ľudových hudieb, sólistov spevákov a inštrumentalistov, sólistov tanečníkov, zahraničných súborov, tematických programov, galaprogramu, hudobnému programu v kostole, a k interaktívnemu programu Talenty pribudnú školy tanca, školy spevu a hry na hudobné nástroje pre dospelých, mládež i deti v tzv. „interaktívnom stane“, školy remesiel vedené majstrami ľudovej výroby v areáli amfiteátra, tanečné školy vrcholiace ľudovou zábavou priamo v areáli amfiteátra, ktorý je potrebné priblížiť divákom touto interaktívnou formou, či premietanie archívnych záznamov pôvodných foriem ľudového tanca a hudby, ktoré divákovi priblížia vysokú estetickú úroveň a nesmiernu rozmanitosť jednotlivých regionálnych osobitostí nášho ľudového umenia. Súčasťou festivalu bude i odborný seminár mladých tvorcov, choreografov, tanečných pedagógov, etnológov na tému smerovania folklórnych festivalov a podôb folklorizmu v súčasnosti. Súčasťou festivalu bude i účasť krojovaných párov a speváckych skupín na slávnostných Bohoslužbách v kostoloch obce Východná, so zámerom priblížiť festival životu obce ako takej. Pred galaprogramom bude uvedený program s prezentáciou toho najlepšieho, čo v rovine citácie folklóru i experimentálnej podobe vychádzajúcej z dôkladnej znalosti tradičnej kultúry v jej pôvodnej forme v posledných rokoch u nás vzniklo.
Medzi účinkujúcimi v jednotlivých autorských programoch budú zaradení i víťazi posledných ročníkov celoštátnych súťaží v ľudovom tanci, súťaže detských folklórnych súborov, súborov, folklórnych skupín i víťazi súťaží hudobného folklóru detí i dospelých. Medzi účinkujúcimi budú vysoko vyzdvihnuté výstupy najstarších dosiaľ žijúcich nositeľov tradícií ľudového tanca v jeho pôvodných podobách, nakoľko je nevyhnutné divákom jeho hodnotu znovu prezentovať a vrátiť mu piedestál, ktorý si zasluhuje.
Hlavným organizátorom festivalu je z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Národné osvetové centrum, spoluorganizátormi sú Obec Východná, Žilinský samosprávny kraj a Liptovské kultúrne stredisko.
Generálnym partnerom sú Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel.
Mediálnym partnerom je TV Patriot.
