Festivalový denník 2004
autor textu i fotografií Ivo Rozsýpal
Prvé, čo diváka pri vstupe do amfiteátra na tohtoročnom Folklórnom festivale Východná, ktorý sa konal 2. - 4. júla 2004 vo Východnej, ohromilo, bola monštrózna konštrukcia osvetľovacej a zvukovej techniky nad javiskom. Ako informoval Martin Kubánka z Q-99, takáto zostava bola vo Východnej použitá po prvýkrát. Do Východnej ju doviezlo 20 kamiónov, pričom len dĺžka použitých káblov dosiahla niekoľko desiatok kilometrov. Postavilo ju 40 technikov, pričom jej ovládanie zabezpečuje počítač.


Po tretí raz sa v piatok, 2. júla, na prehliadkovom pódiu vo Východnej
predstavili folklórne kolektívy a jednotlivci Liptova a prezentovali
výsledky svojej činnosti za uplynulý rok, takpovediac to, čo sa za rok
„nové“ na Liptove urodilo. Pódium patrilo popoludní najmä víťazom
regionálnych súťaží detského hudobného folklóru Liptovské nôty
a Liptovské zvončeky.
V piatkový večer pódium patrilo najmä súboru Železiar z Košíc s programom Romale - Čhavale (Ľudia - Rómovia) a tanečnému súboru Lúčnica s programom scénickej pamorámy ľudovej kultúry Karpát. Predstavili sa aj folklórne skupiny Kriváň z Východnej, Važec z Važca, Horec zo Štrby a členovia folklórneho súboru Váh z Liptovského Mikuláša, Podpoľanec z Detvy, Kopaničiar z Myjavy a ľudová hudba Jozefa Kroka-Česlaka.
Piatok 2.júla 2004
Keď návštevník amfiteátra vo Východnej (a to nielen v čase festivalu) prechádza okolo sôch, berie ich už ako samozrejmosť. Za čas od prvého sympózia sa stali samozrejmosťou a to je dobré. Drevené sochy v areáli amfiteátra sú spoločným dielom rezbárov z rôznych kútov Slovenska. Aj tento rok vzniknú sochy spod dlát rezbárov, ktorí sa už na sympóziu vo Východnej zúčastnili viackrát, i takých, ktorí tu budú po prvý raz.

Dalibor Novotný z Liptovského Hrádku na tohtoročnom 50. ročníku Folklórneho festivalu Východná vyrezáva z topoľa štylizovanú tvár ženy s prvkami ľudovej tvorby. Podľa autora môže socha slúžiť aj ako podstavec na rôzne predmety a je určená pre sponzora podujatia. Tejto činnosti sa D. Novotný venuje dlhodobo a jeho diela sú umiestnené vo viacerých dedinkách a mestách na Slovensku. Jeho kolega Stanislav Polek (na snímke vľavo) pracuje na postave fujaristu.
Svoje zastúpenie vo Východnej majú aj majstri kováči a sklári. Pri práci sa nám podarilo zastihnúť bratov Otrubovcov zo Zázrivej, ktorí kujú plechové zvonce "feršmídy" a bratislavského majstra Petra Fialu pri výrobe dekoračného skla.





Jubilejný 50. ročník Folklórneho festivalu Východná poctili svojou návštevou prezident SR Ivan Gašparovič a minister kultúry SR Rudolf Chmel s manželkami. Spolu s takmer deviatimi tisíckami divákov zhliadli úvodný program, v ktorom sa predstavili ľudové hudby folklórneho súboru Podpoľanec z Detvy, Kopaničiar z Myjavy a ľudová hudba Jozefa Kroka-Česlaka. Zaujali najmä folklórne skupiny Kriváň z Východnej, Važec z Važca, Horec zo Štrby a členovia folklórneho súboru Váh z Liptovského Mikuláša.
Diváci spontánnym potleskom ocenili aj brilantné vystúpenie folklórneho súboru Železiar z Košíc s programom Romale - Čhavale (Ľudia - Rómovia).


Večerné predstavenie vyvrcholilo vystúpením tanečného súboru Lúčnica s programom scénickej pamorámy ľudovej kultúry Karpát. Prvý deň festivalu v neskorých večerných hodinách ukončila humoristická skupina Drišľak.



Sobota 3.júla 2004
Sobotňajší program Folklórneho festivalu Východná sa začal v miestnom
katolíckom kostole. Za cieľ si dal uviesť mladú nastupujúcu spevácku
generáciu, ktorá pracuje s piesňou na základe rôznych osobných
skúseností. Predstavili sa Lenka Dubničková a Diana Nemcová, speváčky
umeleckého súboru Lúčnica, Jaroslav Zápotočný zo Žaškova, Roman Bieľak
zo Sihelného, Ľudová hudba Muzička z Bratislavy a Ľudová hudba Leonarda
Vajduláka.
V Evanjelickom kostole bolo dominantou programu poukázať
na úzku previazanosť inšpiračného zdroja v ľudovom hudobnom prejave so
skladateľom a umeleckým tvorcom. Účinkovali: ľudová hudba folklórneho
súboru Považan z Považskej Bystrice, Anna Hulejová, Mária Mačošková,
Mária Straková, Helena Záhradníková, Helena Žilinčíková, Milan Križo,
Michal Seredič.


V sobotu pokračoval aj jarmok tradičných remesiel. Svoju premiéru mal na 38. ročníku v roku 1992. V jubilejnom 50. ročníku predviedli tradičné ľudové remeslá korytár Ladislav Kanáloš zo Sobraniec, Mária Tomisová, tkáčka z Kostolian nad Hornádom, Ján Krnáč, detviansky výrobca ľudových opaskov a káps z kože, či Branislav Ševčík, výrobca keramiky z Banskej Bystrice.



Vyvesovaním ornamentníkov a sprievodom účastníkov festivalu pokračoval program vo Východnej. Predtým však bolo treba dobre podkuť koníka Jura...
Festival pozdravili aj zástupcovia partnerského festivalu zo Strážnice. Riaditeľ Národného ústavu lidovej kultúry Jan Krist tlmočil pozdravy českých folkloristov prezidentovi festivalového výboru vo Východnej Štefanovi Mrázovi. Vystúpila cimbálová muzika Danaj so skupinou starších tanečníkov zo Strážnice a tanečné páry folklórneho súboru Kunovjan z Uherského Hradišťa, ktorý je už dlhšiu dobu šťukou vo folklórnom hnutí v Českej republike.




Hlavný večerný program odštartovali ľudové hudby folklórnych súborov Lipa z Bratislavy, Lykovec z Revúcej, Podpoľanec z Detvy, Šarišan z Prešova, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Železiar z Košíc a mládežnícky symfonický orchester Základnej umeleckej školy Ľudovíta Rajtera pod vedením Miroslava Šmída.

Výbornú náladu v zaplnenom hľadisku nenarušila ani chvíľková nepriazeň počasia. Aplauz zožal najmä detský folklórny súbor Zázrivček zo Zázrivej a maďarský Štátny súbor Honvéd Budapešť.


Večerné podujatie vyvrcholilo programom Sviatok tanca. Vystúpili v ňom aj najstarší účastníci a zakladatelia Folklórneho festivalu Východná Ján Jurčo s manželkou a nestori Východnej Jozef Majerčík, dlhoročný tanečník Lúčnice a Juraj Kubánka, dlhoročný choreograf SĽUK-u.


Ďalej účinkovali: folklórne súbory Devín z Bratislavy, Hornád z Košíc, Kopaničiar z Myjavy, Podpoľanec z Detvy, Rozsutec zo Žiliny, Skorušina z Liesku, Technik z Bratislavy, Zobor z Nitry, Železiar z Košíc, folklórne skupiny Kriváň z Východnej, Telgárt z Telgártu, detský folklórny súbor Zázrivček zo Zázrivej, fujaristi z Kokavy nad Rimavicou a sólisti Anton Bendík z Hrušova, Ján Jurčo s manželkou z Východnej, Ján Petrenka s dcérou z Východnej, Juraj Kubánka z Liptovských Sliačov, Štefan Nosáľ z Hriňovej a Marián Mako-Székely z Liptovského Mikuláša.
Nedeľa 4.júla 2004
Vyvrcholením programovej skladby 50. ročníka Folklórneho festivalu Východná bol záverečný program „Dedičstvo krásy“, ktorý dal bodku za päťdesiatročným úsilím o hľadanie, nachádzanie, uchovávanie a rozvíjanie tradícií ako základu kultúrnych hodnôt každého národa; vďaka ich nadčasovosti, životaschopnosti a inšpiračnej hodnote pre súčasnú umeleckú tvorbu.
Účinkovali: folklórne skupiny Bažalička z Plachtiniec-Príbeliec, Kubra z Kubry, folklórne súbory Lipa z Bratislavy, Liptov z Ružomberka, Partizán zo Slovenskej Ľupče, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Zemplín z Michaloviec, Danaj zo Strážníce – Česká republika, Polaniorze z Koscieliska – Poľsko, Honvéd z Budapešti – Maďarsko a Lívia Vansáčová zo Spišskej Novej Vsi.

Dovidenia o rok Východná...
