Preskočiť na obsah

Spomienky na Východnú

Milan Rusko, publicista

Čože je to päťdesiatka...? Aj takto možno začať, ak chceme spomenúť Východnú, presnejšie, históriu jej folklórnych festivalov. Bývali to naozaj celoslovenské akcie, veď družstevníkov na ne vozili autobusmi aj z tých najvzdialenejších kútov Slovenska. Nie ako účinkujúcich, ale za odmenu, za vykonanú prácu doma, na poli. Hľadisko vtedy bývalo zaplnené...

Po tých päťdesiatich rokoch, v súčasnosti, je situácia značne odlišná. Autobusmi už prichádzajú iba súbory, ostatní zväčša autami. Nie je to nič nové, len pamätníci spomínajú na väčší poriadok... Iná vec je, pravdaže, samotný festival. V porovnaní s minulosťou sa nevyhnutne zmenšil podiel autentického folklóru v skladbe programových čísiel, v stvárňovaní epizód zo života, piesní i tanca. Mrzí ma to, cítim sa oklamaný, keď vidím rovnaké tanečné prvky na vystúpeniach súborov z východného i západného Slovenska, ale zároveň si uvedomujem, že taký je vývoj. Dávno sú preč časy, keď každá dolina, ba aj dedina mala svoje špecifické prvky, ktoré ten jej folklór, pesničky, tance odlišovali od „konkurencie“ vzdialenej len zopár kilometrov. Vzdialenosti sa vďaka technike skracujú, niekdajšie rozdiely zanikajú. Ak vzniknú nové, tie nemajú so špecifikom obce nič spoločné. A tak aj vo Východnej dochádza k zbližovaniu. Neraz som rozmýšľal (nie nahlas!), či práve toto nie je jednou z príčin, prečo ochabuje záujem verejnosti o folklór, osobitne ten vo Východnej. Lenže dôvody môžu byť aj opačné. Keď sa pozrieme na Detvu či iné folklórne podujatia tohto typu, vidíme, že divácka účasť nemá klesajúcu tendenciu. Pri pozorovaní hľadiska počas programov som si to vysvetlil po svojom: na regionálne festivaly prichádzajú ľudia, ktorí očakávajú, že piesne, tance, zvyky, ktoré tam uvidia, ich vrátia do detstva, ku koreňom. Predvádzaný program im je blízky.

Východná je iná. Široké spektrum ponuky absorbuje len divák, ktorý folklóru viac rozumie ako Záhorák, Lipták, Oravec, Podpoľanec či občan iného regiónu zaľúbený najmä do toho „svojho“. Ale Východná – to bol vždy festival slovenský a ja verím, že taký aj zostane. Ak sa mu dá väčšia publicita aj v zahraničí, určite bude jeho úloha a význam len rásť.“

 

Milan Rusko