Spomienky na Východnú
Štefan Mráz, prezident Folklórneho festivalu Východná
S bázňou v duši a pokorou v srdci
do sveta poézie a krásna...
„Nepatrím
medzi najstarších pamätníkov, ani medzi tých zlatých „božích“ ľudí,
ktorí stáli pri zrode nádhery už 50 rokov nazývanej Folklórny festival
Východná, a ktorým sa v duchu hlboko klaniam zakaždým, keď si s bázňou
v duši a pokorou v srdci vždy v piatok, prvý júlový víkend sadám plný
očakávania v amfiteátri vo Východnej. Sadnem, a skôr ako zaznie
prenádherná zvučka Sveťa Stračinu, pomaly sa zo mňa stáva iný človek.
Z reality uponáhľaného, upachteného sveta sa dostávam do sveta poézie a krásna. Do sveta, kde stretávam každoročne tých istých a predsa iných ľudí, ľudí, ktorých vnútro sa rozochvieva pri brnknutí na tú istú strunku, ako mne. Som doma. Na tú chvíľu, pri ktorej si veľmi želám, aby postála, som doma so svojou druhou rodinou, rodinou folkloristov. Ako plynie čas, z každej rodiny, niekto odíde na večnosť, stále však niekto do rodiny pribudne. Nestretnem už vo Východnej Sveťa Stračinu či Nasira Zoberiho, stretnem však naše legendy Števa Nosáľa, Juraja Kubánku, Jožka Majerčíka a aj keď jej už nohy neslúžia a nemôže prísť, pre mňa je tam vždy naša Melanka Nemcová.
Rodina však žije a každoročné prírastky nových, krásnych mladých ľudí, aj tých, ktorí pamätajú trošku viac a prídu do Východnej z každého kúska Slovenska od Uble až po Kúty, udržujú a posilňujú túto našu rodinu. Nedá mi, aby som pri pohľade na tisíce rozjasaných ľudí v nádherných krojoch nepridal moje vyznanie.
Keď som koncom 60. rokov, ako mladý začínajúci tanečník, po prvýkrát stál rozochvený na pódiu vo Východnej, ani vo sne mi neprišlo na um, že raz budem môcť pomáhať organizovať a tvoriť či prispievať aspoň trošku k zdaru tejto púte sŕdc. Je pre mňa poctou, potešením a záväzkom byť prezidentom Folklórneho festivalu Východná.
Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali, podieľajú a verím, že aj v budúcnosti budú podieľať na jeho príprave a realizácii, ale aj tým, čo svojou účasťou, či už ako účinkujúci, alebo diváci dávajú tomuto podujatiu jeho zmysel a opodstatnenie.Ak ideme na slávnosť, ktorá sa chveje rodnou kolískou, nohy nás nebolia ísť ďaleko. Nech nás nikoho ešte dlho nebolia nohy na ceste do Východnej.
Všetko najlepšie k narodeninám a ešte aspoň ďalších 50 rokov, Východná!“
Štefan Mráz