Preskočiť na obsah

Spomienky na Východnú

Vladimír Majerčík, dlhoročný pracovník v oblasti folklóru

„Folklórny festival vo Východnej (alebo skôr Slávnosti piesní a tancov) si za polstoročie vybudoval dominantné postavenie medzi slovenskými folklórnymi festivalmi. Tento proces však prešiel niekoľkými etapami vývoja a veľkú zásluhu na prioritnom postavení festivalu majú aj obyvatelia Východnej. Iste nebolo len náhodou, že festival vznikol práve vo Východnej. Keďže táto rázovitá podtatranská obec spĺňala všetky podmienky pre jeho realizáciu, festival vznikol práve tu. A tak 3. júla 1953 na podnet členov folklórnej skupiny Kriváň usporiadatelia za aktívnej pomoci obyvateľov Východnej na novovybudovanom prírodnom amfiteátri pripravili Slávnosti pod heslom Radostne pracovať, radostne žiť.

V roku 1957, keď som prvýkrát ako člen detského folklórneho súboru účinkoval na 5. výročí, nepočítal som s tým, že budem neskoršie jedným z organizátorov festivalu a že budem aj pri jeho 50. výročí. Festival mi však tak prirástol k srdcu, že v roku 1973 som sa stal profesionálnym osvetovým pracovníkom. Pracoval som a chcem pracovať v rozličných úsekoch festivalových komisií. Nemôžem zabudnúť na vznik ornamentníkov a taktiež na zhorenie „Koliby“. Spomínam si na vytyčovanie nového areálu amfiteátra v lokalite Bereky spolu s jeho autorom Ing. Šprlákom. Škoda, že sa tento nový vyprojektovaný komplex nerealizoval, aj keď bol už položený základný kameň. Nedá mi, aby som nespomenul Martina Debnára, Jána Vyparinu a ďalších, ktorí sa usilovali vytvoriť čo najlepšie podmienky na amfiteátri. Škoda, že dnes nad výtvarnou a architektonickou stránkou amfiteátra nie je človek typu Ing. arch. Viliama Grusku. Veľkým prínosom za posledné roky je funkcia prezidenta, ktorú prevzal podnikateľ a folklorista Štefan Mráz, ktorý prispieva nielen svojimi skúsenosťami pri organizovaní, ale aj finančne. Ja, ako občan Východnej, mu aj touto cestou ďakujem za chodník zo zámkovej dlažby v strede obce, ktorého vybudovanie sponzoroval.

Žijem v obci Východná, ktorá by mala byť hrdá na toto veľkolepé podujatie v oblasti ľudového umenia. Musím však konštatovať, že nie vždy je to tak. Zdá sa mi, že vedenie obce neprebralo dostatočne dôstojne festivalovú štafetu od tých, ktorí tu boli predtým, od tých, ktorí dali festivalu svoje srdce, um, zručnosť, aby NÁŠ festival bol len lepší a krajší.

Festival je neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života Východnej a je výsledkom úsilia, obetavosti a aktívnej práce mnohých jej obyvateľov v rokoch ich mladosti. Aj keď festival už berú ako samozrejmosť a prirodzenú súčasť života, občania sú hrdí na to, že práve obec a aj oni sami sa cez festival dostávajú do povedomia širokej verejnosti.

Do ďalšej päťdesiatky želám festivalu veľa zdaru, vždy dobré počasie, oddaných a obetavých programových a organizačných pracovníkov, a, samozrejme, veľa dobrých, spontánnych a srdečných divákov.“

 

Vladimír Majerčík