Preskočiť na obsah

Spomienky na Východnú

Vojtech Littva, choreograf a vedúci folklórneho súboru Liptov z Ružomberka

"Vitaj festival! Blahoželám ti k 50 výročiu.
Folklórne skupiny, detské folklórne súbory a folklórne súbory sú v súčasnosti nositeľmi tradícií zdedených po našich predkoch. Tento klenot osobitosti, jedinečnosti národa treba zachovať a s hrdosťou medzi ľuďmi šíriť. Preto každá príležitosť na prezentáciu folklórneho umenia je vítaná tak doma, ako i v zahraničí.

Som veľmi rád, že sa folklórny festival Východná „dožil“ takého významného výročia. Ako chlapec som účinkoval v detskom folklórnom súbore z Liptovských Sliačov, ktorý viedla pani učiteľka Bronislava Kubánková. Absolvoval som s ním veľa predstavení na Slovensku i v Čechách, všade sa náš folklór páčil, zožali sme veľa úspechov a získali nejedno ocenenie. Najkrajším zážitkom z tohto obdobia bol však pre mňa prvý ročník folklórneho festivalu vo Východnej. To bolo niečo úžasné. Uvidieť pohromade toľko súborov, rôznych krojov a také množstvo divákov, to som veru dovtedy nikde nevidel.

Veľmi ma teší, že som mohol byť pri zrode takéhoto festivalu, veď i vďaka jeho atmosfére som sa upísal folklóru dodnes. A tak i vďaka jeho atmosfére mohlo vzniknúť veľa choreografií vo folklórnej skupine Sliačanka, detskom folklórom súbore Sliačanček, a vo folklórnom súbore Liptov, s ktorými som sa mohol každoročne do Východnej vracať, jej atmosféru znovu a znovu zažívať, i ukoristiť nejaké to ocenenie. Veď na víťazstvá v sólových tancoch z 1964 a 1965, alebo cenu za najlepšieho amatérskeho tanečníka z roku 1971 sa jednoducho len tak zabudnúť nedá.

Festival obohatil môj život o obrovské množstvo vynikajúcich ľudí s ktorými som sa tu stretol, zoznámil, spriatelil a veľa sa od nich naučil. Spomínam si na stretnutie s pánom Cyrilom Zálešákom na prvom ročníku folklórneho festivalu vo Východnej a od vtedy snáď ani nie je možné vymenovať všetky významné osobnosti z radov umelcov, tanečníkov, choreografov, vedúcich súborov či skupín, rozhlasových alebo televíznych pracovníkov, scenáristov, hudobníkov, pracovníkov Národného osvetového centra v Bratislave, alebo Okresného osvetového centra v Liptovskom Mikuláši, ktorí v tejto oblasti významne napomohli k môjmu rastu. Za všetkých by som rád spomenúť aspoň Dr. Klimenta Ondrejku, ktorý bol radcom, podporovateľom i motorom nejednej myšlienky, ktorú sa mi podarilo zhmotniť do podoby tanca. a predstaviť na doskách amfiteátra vo Východnej.

Nuž čo ti popriať Východná? Nech si inšpiráciou ešte najmenej ďalších päťdesiat rokov pre ďalšie generácie milovníkov a udržiavateľov folklórnych tradícií."

 

Vojtech Littva