Preskočiť na obsah

Spomienky na Východnú

Milan Leščák, etnológ

"Je skutočne ťažko vybrať z pamäti zážitok, ktorý by jednoznačne charakterizoval môj vzťah k tomuto monumentálnemu folklórnemu festivalu. Sú to nielen dojmy zo scénických programov, z množstva mimoscénických produkcií, ale aj dojmy z prípravy festivalu či dlhé diskusie o jeho podobe a smerovaní. Je to i o stretnutiach s priateľmi z dedinských skupín či folklórnych súborov. Mihnú sa tu aj vytrvalí návštevníci, ktorí v lete putujú z festivalu na festival a rok čo rok sa nadchýnajú ľudovým umením. Dnes ich striedajú mladšie generácie a zdá sa, že ten kolotoč bude pokračovať i v budúcnosti. A najsilnejšie zážitky: ... spojené ženské skupiny zo Štrby, Važca a Východnej spievajú po dlhom hovorení Ondreja Dema v rozhlasovom programe kráľovnú slovenských trávnic...: Povoja, povoja...

Vojto Litva tancuje liptovský čardáš..., Kubincovci, fujarové trio, hrajú zádumčivé podpolianske melódie..., Baločkári s nenapodobiteľným temperamentom hrajú a Julo Bartoš spieva Oči, oči, čierne oči..., dlhotrvajúce aplauzy pre Lúčnicu..., „prehriate“ obecenstvo pri predstavení SND Na skle maľované..., Prehliadka tichej krásy, spev chlapov zo Šumiaca... – je toľko pekného do voza... atď. K tomu vždy dobrá atmosféra plná spevu a tanca, družných i ostrých výmen názorov, či už pri víne v amfiteátri, alebo v moteli Hybe, či v hoteloch v Mikuláši, Hrádku, či vo Vysokých Tatrách.

To bol môj skutočne najväčší festival v bývalom Československu, a dodnes aj je v Slovenskej republike, a nielen v nej. Aspoň v mojich spomienkach. Občas sa mi dostanú do rúk zažltnuté stránky mojich článkov o Východnej a vtedy sa mi obrazy zaostria a pamäť sa zburcuje. Som rád, že som bol súčasťou tejto každoročnej prehliadky krásy. Bodaj by takým i zostal!"

 

Milan Leščák