Preskočiť na obsah

Spomienky na Východnú

Igor Kovačovič, odborný pracovník v oblasti folklóru, choreograf, režisér

„Východná a ja spoločne ideme životom od roku 1956 a najmä od roku 1963 po dnešný čas. Východná, to je veľa rokov, veľa dní naplnených poctivou robotou, to je veľa myšlienok, tvorivých nápadov i vykonaných skutkov, to je množstvo hodín mravčej organizátorskej činnosti, to je aj veľa rozporov v názoroch, veľa hľadaní pravdy, veľaodpúšťania i veľa pochopenia. Východná, to je pojem, to je symbol národnej hrdosti, symbol krásy Slovenska, slovenskej kultúry, svedectvo nevšedného nadania ľudí vo všetkých podobách.

Východná napriek všetkému čo urobila, je krásavicou, ktorá si zasluhuje poctu najvyššiu a mala by ju dostať. Za všetko a za všetkých, aby sme vedeli nielen my, čo ju od zrodu poznáme a čo vieme p nej skoro všetko, ale aby o nej vedeli aj tí, čozatiaľ nepoznajú a nevedia, že Východná si zasluhuje opateru, ochranu, lásku a úctu.

Východná, to sú najľudskejší ľudia - veľa ľudí, ktorých si treba vážiť a ctiť a najmä nezabúdať na nich, lebo to boli a aj sú osobnosti národa, ktorí svojím nadaním, svojou prácou vysoko vyzdvihli národ a jeho kultúru.

Východná, to je pre každého, kto k nej má blízko, škola života a šťastia, to je hrdosť na otčinu, v ktorej sme sa narodili a do ktorejpatríme, to je svedomie dní i rokov, to je čosi, čo človeku vojde do jeho srdca natrvalo. Východná, to je to, čo človek pocíti po rokoch, keď spytuje svoje svedomie a vie byť vďačný za narodenie, za každý prežitý deň v dobrom zdraví, za každú dobre mienenú radu a pomoc a vie, že sa oplatilo prísť na tento svet, žiť v ňom s hrdosťou a vykonať všetko pre to, aby človek mohol opustiť všetko, čím žil s čistým svedomím.

Východná pre mňa osobne - sú dni a roky plné myšlienok vypovedaných pred svetom v materinskom jazyku, boli to dni i roky plné čistej vody a belasého neba nad nami, i keď občas zapršalo, boli to dni i roky horúcej krvi v nás, ktorou sme napĺňali odkazy predkov našich a budú to dni i roky i vtedy, keď mohyla bude stáť nad nami, ale odkazy pre potomkov budú mať svoje pokračovanie v nich.“

 

Igor Kovačovič