Spomienky na Východnú
Robert Faltus, folklorista
„Folklórny festival Východná pre mňa, tak ako pre tisícky ďalších obdivovateľov slovenského folklóru, znamená jeden z najväčších folklórnych sviatkov v našej malej krajine pod Tatrami. Jeho národná, ale i medzinárodná prestíž je o to väčšia, že to na rozdiel od podobných festivalov napríklad v Detve alebo na Myjave nie je festival regionálny, ale usiluje – sa svojou dramaturgiou a programovou skladbou – pokryť celý teritoriálny, žánrový i štýlový priestor Slovenska. Takto si v programoch festivalu vo Východnej môže každý návštevník nájsť vždy čosi pre seba a byť na to hrdý. Za 50 rokov svojej existencie si vybudoval toto postavenie úmornou a cieľavedomou prácou jeho pripravovateľov, tisícok účinkujúcich a, samozrejme, aj zanietených návštevníkov. Tým všetkým by sa v tomto čase patrilo poďakovať, pretože jubileum jedného festivalu nie je len akýmsi abstraktným jubileom nejakej folklórnej slávnosti, ale je predovšetkým jubileom „jeho ľudí“.
Existencia festivalu v budúcnosti je opäť a jedine v rukách ľudí, ide len o to, či bude dostatok tých „jeho“. Festival s viac ako tisíckou účinkujúcich si nevyhnutne vyžaduje pozornosť a starostlivosť, a to ako ľudí „zhora“, tak aj tých „zdola“. Všetci totiž majú možnosť niečo urobiť, každý na svojom políčku. Myslím predovšetkým na politikov a vládu, ktorým by existencia nášho národného pokladu v podobe ľudových tradícií mala najmä v priestore zjednotenej Európy ležať viac na srdci. Ľuďmi „zdola“ sú v tomto prípade samotní obyvatelia obce, ktorým by väčšia aktivita, zanietenie a nezištné úsilie urobiť niečo pre festival mohlo jedine pomôcť. Urobiť niečo pre druhého je totiž oveľa viac, ako urobiť čokoľvek pre seba samého.
Želal by som teda festivalu Východná k jeho 50-ke najmä dostatok tých „jeho ľudí“, mladých tvorcov s fantáziou a znalosťou, zanietených organizátorov, šikovných účinkujúcich a fascinovaných divákov, ktorí by sa oň v budúcnosti spoločne postarali. Tento festival je totiž jednou z foriem ako podnietiť rozvoj aktívneho cestovného ruchu v našej krajine, ktorý by nám tak prospel, a zároveň uchovať dedičstvo našich pradedov – ukryté v piesni, tanci, kroji, ale aj napríklad vo vyrezávanom koníkovi – pre potomstvo tohto národa.“
Robert Faltus