Spomienky na Východnú
Oskar Elschek, etnomuzikológ
„Tak ako všetky európske či v jednotlivých európskych krajinách v 40. a 50. rokoch založené festivaly, aj Východná mala v povojnovej Európe za cieľ vrátiť sa k strateným alebo zapieraným tradičným kultúrnym hodnotám. Mali splniť niekoľko cieľov, ktoré sme mohli vidieť aj vo Východnej.
1. Vytvoriť miesto stretávania sa a pestovania stratených alebo ohrozených národných kultúrnych tradícií.
2. Poskytnúť pre tento povojnový „revival“ scénu, kde by sa mohli novozaložené folklórne skupiny či súbory vzájomne poučiť, načerpať podnety a postupne vytvoriť reálnu sieť kontaktov medzi záujemcami o tradičnú kultúru.
3. Východná zohrala dôležitú úlohu aj v inštitucionalizovaní festivalového hnutia a stala sa modelom pre vytváranie mnohých malých „Východných“. V tom tkvelo aj isté „nebezpečenstvo“ – napodobovania tohto náročnejšieho a centrálneho festivalu. Hoci to, samozrejme, nepadá na vrub Východnej.
4. Na tomto festivale sa utvorili isté programové schémy v celosti programovej skladby festivalu: od rozhlasu k deťom, k autentickým podobám, prehliadky súborových programov, tzv. „gala“ programy, medzinárodné programy, výstavy atď., ktoré pracovali aj so svojimi vnútornými schémami. To sa týkalo aj súťaží, ktoré sa zriedkavejšie dostali do štruktúry festivalu a pod. Týkalo sa aj úsilia otvoriť programové okolie Východnej, preniesť programy do blízkych miest. To sa vracalo permanentne ako neľahká úloha. Aj možné reprízy boli takým úsilím, ktoré sa zväčša nenaplnilo.
Pravda, nepatrí sa pri jubileách bilancovať až priveľmi kriticky. Či sa to týka takmer desaťročia znehybneného hlavného pódia a úmorného hľadania nových komornejších a variabilnejších možností scénickej prezentácie. Alebo poddimenzovaných ubytovacích a iných obslužných daností, ktoré lavírovali medzi nemožnosťami a frustrovanými návštevníkmi, ak si len nenašli inú možnosť psychického uvoľnenia.
Napokon, Východná prežila mnohé peripetie, zápasila s mnohými ohrozeniami. A tak je to aj dnes. Mnohí prišli s nošou nenaplnených sľubov, prečítali si svoje politické prejavy, stretli sa s miestnymi funkcionármi a odleteli (doslova) – nuž a o rok sa vrátili s tými istými sľubmi.
Pravda, je aj iná tvár Východnej. Tvár tých, ktorí sa prišli pokochať krásou tradičného umenia, piesní, muziky, tancov, zvykov, krojov a ďalších artefaktov a každoročne sa radi vracali. Rovnako s veľkou dávkou očakávaní prišli folklórne skupiny, pre ktoré vystúpenie vo Východnej bolo aj odmenou za celoročnú neľahkú prácu – boli to stretávania, načerpávania nových nádejí a síl. Ale aj obecenstvo, ktoré malo svoj hoci neveľký okruh stálych návštevníkov popri všetkých účinkujúcich, a okruh náhodných turistov, vďaka polohe Východnej na tatranskej trase, naplnili festivalové auditórium.
Festival vo Východnej vykonal za desaťročia mimoriadne záslužnú prácu, bez ktorej by sa všetky tie podnety a stretania v takej grandióznej podobe nikdy neboli udiali. Aj neustály boj o tradičnú kultúru a dokazovanie jej reálnej existencie by sa bez Východnej bolo bývalo ťažšie obhajovalo.
Východná vznikla ešte v časoch prvého vzopätia sa európskej tradičnej kultúry ako typ festivalu, akých je dnes v Európe ako piesku na brehu morskom. Jej hlavná zásluha je nielen to, čo sa uskutoční počas troch festivalových dní, ale aj to, že podnecuje celoročné prípravy folklórnych skupín a súborov. Všetky tie školenia, prehliadky, inštruktáže, výberové cesty, vytváranie programov, ktorými sa tradícia formovala v jej scénickom podaní. Hľadala sa cesta, ako tradičné slovenské kultúrne prejavy preniesť do národného povedomia. Nebyť Východnej, celé toto úsilie by bolo oveľa chudobnejšie a bezpochyby aj menej úspešné. Už len preto Východnej a všetkým jej protagonistom a organizátorom patrí vďaka.“
Oskar Elschek