Spomienky na Východnú
Stanislav Dúžek, etnochoreológ
"Napadá mi analógia. Ak sa o zlatej, stovežatej Prahe niekedy hovorí ako o matke českých miest, tak o 50-ročnej folklórnej Východnej možno povedať, že predstavuje matku slovenských folklórnych festivalov. Pravda, každé porovnanie troška pokrivkáva, ale tak sa to dosť bežne poníma na Slovensku, aj v zahraničí. Takto folkórnu Východnú viac menej chápem aj ja, od počiatku, dlhú dobu ako jej súputnik, dnes pozorovateľ zobďaleč. Najprv som tu participoval ako účinkujúci, asistent programov, čoskoro i ako ich pripravovateľ, spolutvorca koncepcie festivalu, predseda programovej rady atď. Dosť som „Východnej“ dával, ale ešte viac ako profesionálny folklorista som získaval, napr. na výberových cestách za účinkujúcimi, v tzv. klenotnicových programoch, pri príprave programov zahraničných súborov, rôznych folklórnych súťažiach ap.
Nadviažem na úvodnú analógiu. Je folklórna Východná dobrou matkou a pomocníčkou svojich detí: ostatných slovenských folklórnych festivalov a ich detných detí: dedinských skupín a súborov? Vidí sa mi, že tu sa treba pristaviť. Matka festivalov má nielen právo, ale i rodičovskú povinnosť pomáhať svojim deťom a ratolestiam. Nech uvádza, pripomína ich prednosti, nech prezentuje to najlepšie čo vytvorili, pred Slovenskom i svetom. Ale najmä, nech je nápomocná „ratolestiam“: dedinským skupinám a súborom. Najmä radou, návodom ako ďalej, lebo drvivá väčšina z nich to potrebuje, aj očakáva.
Folklórnej Východnej (aj „starej materi – Nocke“) sa to vráti s úrokmi a s vďakou v podobe kvalitných vystúpení a ešte pôsobivejších festivalových programov vôbec. Perspektívne najviac to prajem, nielen 50 ročnej matke našich folklórnych festivalov - Východnej, ale aj jej „pokrvným príbuzným“: našim regionálnym festivalom, dedinským skupinám a súborom, ktoré sa Východnej odmenia s láskou a na radosť všetkých priaznivcov ľudového umenia."
Stanislav Dúžek