Spomienky na Východnú
Ondrej Demo, etnomuzikológ a folklorista
Folklórny festival Východná sa stal pre mňa veľkým sviatkom, na ktorý som sa tešil každoročne. Vždy, keď som do Východnej vstupoval, upútala ma najprv vyparádená obec. Krásu mladuchy mi pripomínala. Po stranách ulice májiky ako družičky či družbovia. V oknách plachty, uteráky, podhlavníky, súčiastky krojov – akoby výbava pre mladuchu. Na transparentoch citáty z ľudovej múdrosti, čo z rečí a rád starejších plynuli.
Ale prvá moja zastávka bola vždy v amfiteátri nad obcou, ktorý mi pripomínal veľkolepý chrám v prírode pod klenbou tatranského neba. V ňom uchvacujúce drevené plastiky (sochy) sa svätcom podobali. Za každou som hľadal dušu človeka, jej tvorcu. Každý z nich mlčky prezrádzala čosi zo života tvorcu.
Keď sa do amfiteátra začali hrnúť stovky umelcov z rozličných končín Slovenska, bol som šťastný, že som si mohol podať ruku s tými, ktorí sochy vykresali, fujary, píšťaly či gajdy vyrobili, valašky, pracky, opasky či kožúšky zdobili, kroje vyšívali... Ale i s tými, ktorým spod prstov sa zvuky fujár, píšťal, gájd, trúb, cimbalov a huslí rozozvučali... Mnohí mali poklad v hrdle a spevom obšťastňovali všetkých, čo do Východnej zo sveta prišli. Východná sa stala pre mňa živým obrazom umenia, čo vytrysklo z duše tisícky tvorcov, umelcov nášho Slovenska. Bol som šťastný, že som mohol po mnoho rokov vytvárať z neho osobité obrazy na scéne – pre rozhlasových poslucháčov.
Kultúrny dom vo Východnej sa stal pre mňa „chrámom umenia“, z ktorého sme prenášali po mnoho rokov priamym prenosom prvý Pozdrav z Východnej pre tých, ktorí do Východnej nemohli prísť. I dnes sa mi vynára pred zrakom scéna, na ktorej akoby na podtatranskej lúke sa rozostúpili speváčky z Východnej, Važca a Štrby a z ich hrdiel sa ozvala pieseň Hej, podkrivianske stráne spevom ožívajú... Zimomriavky mnohým prebehli po chrbte pri kráse viachlasného spevu spod Tatier. Tú krásu možno iba tu zažiť – v prostredí, kde sa piesne zrodili, kde im Kriváň vracia ozvenu.
FF Východná sa stala pre mňa i žriedlom inšpirácie pre tvorivú rozhlasovú prácu. Najmä pre cyklus Klenotnica ľudovej hudby, ktorého som bol redaktorom i autorom. Verím, že zostáva inšpiráciou i pre mnohých ďalších v umeleckej tvorbe. Veď ten vzácny obraz pravdivých umeleckých hodnôt a tvorivých schopností nášho národa poskytuje Východná naďalej.
Som presvedčený, že práve tvorivé schopnosti a umelecké hodnoty s nimi späté, nám naďalej budú otvárať brány do sveta.“
Ondrej Demo