Spomienky na Východnú
Ján Blaho, choreograf a folklorista
„Je mi nejako čudne. Pripomína mi to 50-ky mojich priateľov, keď všetci oslavujú, iba jubilant je smutný. Začína hodnotiť a väčšinou aj nostalgicky spomínať.
Musím priznať, že som mal oveľa radšej mladú Východnú. Citovú, nezávislú, niekedy až výbušnú 18-nástku, nie súčasnú 50-ničku, ktorá starnúcemu polobohémovi niekedy pripomína poplatnú ženu, čo sa chce do budúcna zabezpečiť a robí vo svojom živote kroky proti vlastnému presvedčeniu. Mal som rád Východnú bez svetových rekordov, majstrovstiev sveta vo varení pirohov, bez zápisov do Guinessovej knihy rekordov, bez turisticko-ekonomického folklorizmu, bez pseudofolklóru, ktorý je veľakrát sprevádzaný prejavmi prostoduchosti a gýča. Je mi smutno, že z akýchkoľvek dôvodov vsúvame tieto aktivity do scenára sviatku slovenských folkloristov. Východná je najväčším slovenským festivalom, ktorého poslaním je šírenie esteticky hodnotných fenoménov tradičnej kultúry. Forma festivalových programov sa, samozrejme, neustále mení, prispôsobuje sa vkusu doby, ktorý sa však nemusí prispôsobovať vkusu diváckemu. Integračné procesy sa nedajú zastaviť, ale možno ich spomaľovať, ovplyvňovať alebo pozitívne usmerňovať.
Je mi trocha smutno za otvorenou, slnečnou scénou amfiteátra, kedysi neprepchatou vymoženosťami scénickej či záznamovej techniky, železnými konštrukciami, medzi ktorými sa hoci imitované, ale kedysi citovo a výrazovo bohaté prejavy tradičnej kultúry akosi tratia. Ak budete na 50. výročí v amfiteátri vo Východnej, skúste si predstaviť pri pohľade na scénu, či by bolo dnes reálne uviesť na nej program typu Prehliadka tichej krásy alebo Drevo či Dieťa v mojej zemi. Autori sa určite budú predbiehať v javiskových či iných efektoch, ktoré umožňuje súčasná technická komunikácia, ale pre mňa zostáva najmilším scénickým efektom obyčajná vatra nad amfiteátrom. To sú však úvahy, ktoré si 50-ročná Východná nezaslúži. Najmä, keď ju máte radi, plnú spevu, tanca a hudby. To ona každoročne prijíma folklóru žičlivých ľudí z celého Slovenska, ktorí vedia, z akého dôvodu sem vždy v prvom júlovom týždni zablúdia. Vtedy sa Východná naplní ľuďmi rovnakého cítenia, ktorí sa vždy radi zvítajú, debatujú, predstavujú si navzájom nových priateľov. Príjemne sa počas festivalových dní cítia, kontrolujú, či krása, bohatosť a rázovitosť našej tradičnej kultúry je stála, či s ňou noví pokračovatelia zodpovedne narábajú, aby sa napokon s majetníckym a spokojným úsmevom opäť na rok rozišli do svojich domovov.
Všetko je v poriadku, ešte sme, Slováci.“
Ján Blaho