Preskočiť na obsah

Folklórny festival Východná 2004 - jubilejný 50. ročník

Festivalový denník  2004
autor textu i fotografií Ivo Rozsýpal

 

Prvé, čo diváka pri vstupe do amfiteátra na tohtoročnom Folklórnom festivale Východná, ktorý sa konal 2. - 4. júla 2004 vo Východnej, ohromilo, bola monštrózna konštrukcia osvetľovacej a zvukovej techniky nad javiskom. Ako informoval Martin Kubánka z Q-99, takáto zostava bola vo Východnej použitá po prvýkrát. Do Východnej ju doviezlo 20 kamiónov, pričom len dĺžka použitých káblov dosiahla niekoľko desiatok kilometrov. Postavilo ju 40 technikov, pričom jej ovládanie zabezpečuje počítač.

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

Po tretí raz sa v piatok, 2. júla, na prehliadkovom pódiu vo Východnej predstavili folklórne kolektívy a jednotlivci Liptova a prezentovali výsledky svojej činnosti za uplynulý rok, takpovediac to, čo sa za rok „nové“ na Liptove urodilo. Pódium patrilo popoludní najmä víťazom regionálnych súťaží detského hudobného folklóru Liptovské nôty a Liptovské zvončeky.
V piatkový večer pódium patrilo najmä súboru Železiar z Košíc s programom Romale - Čhavale (Ľudia - Rómovia) a tanečnému súboru Lúčnica
s programom scénickej pamorámy ľudovej kultúry Karpát. Predstavili sa aj folklórne skupiny Kriváň z Východnej, Važec z Važca, Horec zo Štrby a členovia folklórneho súboru Váh z Liptovského Mikuláša, Podpoľanec z Detvy, Kopaničiar z Myjavy a ľudová hudba Jozefa Kroka-Česlaka.

 

Piatok 2.júla 2004

Keď návštevník amfiteátra vo Východnej (a to nielen v čase festivalu) prechádza okolo sôch, berie ich už ako samozrejmosť. Za čas od prvého sympózia sa stali samozrejmosťou a to je dobré. Drevené sochy v areáli amfiteátra sú spoločným dielom rezbárov z rôznych kútov Slovenska. Aj tento rok vzniknú sochy spod dlát rezbárov, ktorí sa už na sympóziu vo Východnej zúčastnili viackrát, i takých, ktorí tu budú po prvý raz.

 ilustračné foto FFV 2004

Dalibor Novotný z Liptovského Hrádku na tohtoročnom 50. ročníku Folklórneho festivalu Východná vyrezáva z topoľa štylizovanú tvár ženy s prvkami ľudovej tvorby. Podľa autora môže socha slúžiť aj ako podstavec na rôzne predmety a je určená pre sponzora podujatia. Tejto činnosti sa D. Novotný venuje dlhodobo a jeho diela sú umiestnené vo viacerých dedinkách a mestách na Slovensku. Jeho kolega Stanislav Polek (na snímke vľavo) pracuje na postave fujaristu.

 

Svoje zastúpenie vo Východnej majú aj majstri kováči a sklári. Pri práci sa nám podarilo zastihnúť bratov Otrubovcov zo Zázrivej, ktorí kujú plechové zvonce "feršmídy" a bratislavského majstra Petra Fialu pri výrobe dekoračného skla.

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

Jubilejný 50. ročník Folklórneho festivalu Východná poctili svojou návštevou prezident SR Ivan Gašparovič a minister kultúry SR Rudolf Chmel s manželkami. Spolu s takmer deviatimi tisíckami divákov zhliadli  úvodný program, v ktorom sa predstavili ľudové hudby folklórneho súboru Podpoľanec z Detvy, Kopaničiar z Myjavy a ľudová hudba Jozefa Kroka-Česlaka. Zaujali najmä folklórne skupiny Kriváň z Východnej, Važec z Važca, Horec zo Štrby a členovia folklórneho súboru Váh z Liptovského Mikuláša

Diváci spontánnym potleskom ocenili aj brilantné vystúpenie folklórneho súboru Železiar z Košíc s programom Romale - Čhavale (Ľudia - Rómovia).

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

Večerné predstavenie vyvrcholilo vystúpením tanečného súboru Lúčnica s programom scénickej pamorámy ľudovej kultúry Karpát. Prvý deň festivalu v neskorých večerných hodinách ukončila humoristická skupina Drišľak.

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

 

Sobota 3.júla 2004

Sobotňajší program Folklórneho festivalu Východná sa začal v miestnom katolíckom kostole. Za cieľ si dal uviesť mladú nastupujúcu spevácku generáciu, ktorá pracuje s piesňou na základe rôznych osobných skúseností. Predstavili sa Lenka Dubničková a Diana Nemcová, speváčky umeleckého súboru Lúčnica, Jaroslav Zápotočný zo Žaškova, Roman Bieľak zo Sihelného, Ľudová hudba Muzička z Bratislavy a Ľudová hudba Leonarda Vajduláka.
V Evanjelickom kostole bolo dominantou programu poukázať na úzku previazanosť inšpiračného zdroja v ľudovom hudobnom prejave so skladateľom a umeleckým tvorcom. Účinkovali: ľudová hudba folklórneho súboru Považan z Považskej Bystrice, Anna Hulejová, Mária Mačošková, Mária Straková, Helena Záhradníková, Helena Žilinčíková, Milan Križo, Michal Seredič.

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

V sobotu pokračoval aj jarmok tradičných remesiel. Svoju premiéru mal na 38. ročníku v roku 1992. V jubilejnom 50. ročníku predviedli tradičné ľudové remeslá korytár Ladislav Kanáloš zo Sobraniec, Mária Tomisová, tkáčka z Kostolian nad Hornádom, Ján Krnáč, detviansky výrobca ľudových opaskov a káps z kože, či Branislav Ševčík, výrobca keramiky z Banskej Bystrice.

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

Vyvesovaním ornamentníkov a sprievodom účastníkov festivalu pokračoval program vo Východnej. Predtým však bolo treba dobre podkuť koníka Jura...

Festival pozdravili aj zástupcovia partnerského festivalu zo Strážnice. Riaditeľ Národného ústavu lidovej kultúry Jan Krist tlmočil pozdravy českých folkloristov prezidentovi festivalového výboru vo Východnej Štefanovi Mrázovi. Vystúpila cimbálová muzika Danaj so skupinou starších tanečníkov zo Strážnice a tanečné páry folklórneho súboru Kunovjan z Uherského Hradišťa, ktorý je už dlhšiu dobu šťukou vo folklórnom hnutí v Českej republike.

ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

Hlavný večerný program odštartovali ľudové hudby folklórnych súborov Lipa z Bratislavy, Lykovec z Revúcej, Podpoľanec z Detvy, Šarišan z Prešova, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Železiar z Košíc a mládežnícky symfonický orchester Základnej umeleckej školy Ľudovíta Rajtera pod vedením Miroslava Šmída.

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

Výbornú náladu v zaplnenom hľadisku nenarušila ani chvíľková nepriazeň počasia. Aplauz zožal najmä detský folklórny súbor Zázrivček zo Zázrivej a maďarský Štátny súbor Honvéd Budapešť. 

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

Večerné podujatie vyvrcholilo programom Sviatok tanca. Vystúpili v ňom aj najstarší účastníci a zakladatelia Folklórneho festivalu Východná Ján Jurčo s manželkou a nestori Východnej Jozef Majerčík, dlhoročný tanečník Lúčnice a Juraj Kubánka, dlhoročný choreograf SĽUK-u.

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

Ďalej účinkovali: folklórne súbory Devín z Bratislavy, Hornád z Košíc, Kopaničiar z Myjavy, Podpoľanec z Detvy, Rozsutec zo Žiliny, Skorušina z Liesku, Technik z Bratislavy, Zobor z Nitry, Železiar z Košíc, folklórne skupiny Kriváň z Východnej, Telgárt z Telgártu, detský folklórny súbor Zázrivček zo Zázrivej, fujaristi z Kokavy nad Rimavicou a sólisti Anton Bendík z Hrušova, Ján Jurčo s manželkou z Východnej, Ján Petrenka s dcérou z Východnej, Juraj Kubánka z Liptovských Sliačov, Štefan Nosáľ z Hriňovej a Marián Mako-Székely z Liptovského Mikuláša.

 

Nedeľa 4.júla 2004

Vyvrcholením programovej skladby 50. ročníka Folklórneho festivalu Východná bol záverečný program „Dedičstvo krásy“, ktorý dal bodku za päťdesiatročným úsilím o hľadanie, nachádzanie, uchovávanie a rozvíjanie tradícií ako základu kultúrnych hodnôt každého národa; vďaka ich nadčasovosti, životaschopnosti a inšpiračnej hodnote pre súčasnú umeleckú tvorbu.

Účinkovali: folklórne skupiny Bažalička z Plachtiniec-Príbeliec, Kubra z Kubry, folklórne súbory Lipa z Bratislavy, Liptov z Ružomberka, Partizán zo Slovenskej Ľupče, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Zemplín z Michaloviec, Danaj zo Strážníce – Česká republika, Polaniorze z Koscieliska – Poľsko, Honvéd z Budapešti – Maďarsko a Lívia Vansáčová zo Spišskej Novej Vsi.

 ilustračné foto FFV 2004ilustračné foto FFV 2004

 

Dovidenia o rok Východná...

 

ilustračné foto FFV 2004

 

 

Spomienky na 50 ročníkov festivalu vo Východnej

Spomienky na Východnú

/uploads/5a/c5/5ac564c928b899e7b88543d7b1440479/nosal.jpg

Štefan Nosáľ, choreograf Lúčnice  

"Slávnosti slovenského ľudového vo Východnej pod vznešenými Tatrami sa dožívajú 50–tich rokov svojej existencie.
Som rád, že som tiež pomáhal formovať tento významný festival viac rokov (6 rokov som bol predseda Programovej komisie) a pri jubileách nikdy nechýbala Lúčnica, ktorú návštevníci milujú.

Napriek organizačným ťažkostiam a slabšieho vzťahu domácich východňancov, niekedy i zime a dažďu, veľký amfiteáter je každý rok takmer plný, poväčšine mladými ľuďmi a to je dobre.

Slovensko je krajina bohatá na ľudové tradície (veríme, že časom budeme bohatší aj inak), otvára s nám svet a nebolo by dobre, aby sme sa v ňom rýchlo rozplynuli v beztvarých svetoobčanov.
Mali by sme si zdravo vážiť seba so svojimi dobrými vlastnosťami, lebo v opačnom prípade nebudú si nás vážiť ani iní. Sme, alebo chceme byť civilizovaný moderný národ, ktorý má svoje tradície a nehanbí sa za ne. Pozrime sa na našich susedov Maďarov, ako sa hrdia svojou kultúrou, aj ľudovou.
Za svojej 55 ročnej činnosti Lúčnica získavala obdivovateľov vo všetkých piatich svetadieloch a nik tam nemal dojem, že sme nemoderný národ, naopak, často v tlači sa objavujú myšlienky ako chcel: chcel by som poznať krajinu, odkiaľ pochádzajú títo krásni talentovaní ľudia.
Lúčnica sa stala aj miláčikom festivalu vo Východnej a sme radi, že pri jubilejnej 50-ke uvedieme scénickú panorámu Karpaty."



Prof. Štefan Nosáľ

Spomienky na Východnú

/uploads/2a/d8/2ad8c9b8aa893ee5fd1272943b28750d/Zalesak.jpg

Cyril Zálešák, odborný pracovník v oblasti kultury a choreogarf

"Keď sa v roku 1953 niekoľko nadšencov folklórnej skupiny vo Východnej rozhodlo po veľkom úspechu skupiny na moravských folklórnych slávnostiach v Strážnici usporiadať podobné podujatie v svojom rodnom kraji, ani netušili, že budú zakladateľmi najvýznamnejšieho folklórneho festivalu na Slovensku. Som dnes hrdý, že som mal možnosť prispieť k jeho rozvoju. Po začiatočných organizačných a programových ťažkostiach i nedostatkoch v prvých desiatich rokoch, prevzal starostlivosť o rozvoj festivalu Osvetový ústav v Bratislave a z pôvodne krajového podujatia sa stal oficiálne i svojím významom celoslovenský Folklórny festival Východná.

„Ako pracovník ústavu som mal zodpovednosť za odborný rozvoj festivalu (v rokoch l956-l968 ako predseda programovej komisie). Túto úlohu som nikdy nebral iba ako služobnú povinnosť. FF Východná mi prirástol k srdcu a venoval som sa mu ako prednostnej úlohe v mojej najmilšej práci. Budovaním a vylepšovaním jeho programu som venoval mnoho rokov, nielen ako pracovník ústavu, ale aj ako člen programovej rady a autor mnohých programov – ešte aj dlho po ukončení zamestnaneckého pomeru v ústave. Festivalu sa dnes venujú mladí a ambiciózni odborníci a spestrujú jeho programy novými tvorivými nápadmi. Želám im veľa úspechov a divákom bohaté umelecké zážitky i poučenia.“

 

Cyril Zálešák

Spomienky na Východnú

/uploads/14/45/1445131f7b49290862186a231e23a03c/majercik.jpg

Jozef Majerčík, odborný pracovník v oblasti folklóru

"Pri príležitosti vzácneho jubilea nášho FF Východná evokuje vo mne spomienka na rok 1952. Vtedy som sa s národopisnou skupinou Kriváň Východná ako jej člen zúčastnil na 5. ročníku strážnických slávností, ktorými sme boli všetci nadšení (skupina tam zožala veľký úspech, pozvanie prišlo na návrh pána prof. Karola Plicku). Hneď po príchode skupiny do Východnej pri spoločnej posiedke vznikla spontánna myšlienka pokúsiť sa podľa vzoru Strážnice usporiadať podobné podujatie vo Východnej. A tak sa 3. júla 1953 podarilo obetavým nadšencom členov skupiny a obecného úradu, i keď v skromných podmienkach, zorganizovať miestne slávnosti piesní a tancov.

Zúčastnili sa skupiny z Východnej, Važca, Štrby, Liptovskej Tepličky, Liptovských Sliačov, Hladovky a Sihelného. Dovolím si týmto vtedajších účastníkov pri tejto príležitosti úprimne a zo srdca pozdraviť. Som rád, že som bol i ja pri vzniku tejto myšlienky a že z tohoto skromného podujatia sa vyformoval tak skvelý a významný festival. Vo svojom vývoji prekonal i mnohé názorové nezhody, najmä keď sa stal celoslovenský. V tom čase zarezonovala otázka, či nie ostať len vo Východnej?! Podarilo sa tieto snahy odraziť a uskutočňovať ho tam, kde začalo biť jeho srdce!!!

Festival si počas svojich 50 rokov vydobyl popredné miesto v kalendári významných celoslovenských kultúrnych podujatí. Bohatá a pestrá paleta tradičných ľudových prejavov, s ktorými sa tu návštevníci majú možnosť stretnúť, je výrazným svedectvom, vyznaním i výpoveďou o umeleckých hodnotách nášho ľudu, na ktorých hodnotách súčasné kolektívy tvorivo rozvíjajú toto dedičstvo a úspešne prezentujú i na FF vo Východnej.

K nášmu festivalu vo Východnej prechovávam ten najvrelejší vzťah tak, ako prechovávam vrelú úctu k hodnotám našej tradičnej ľudovej kultúre vo všetkých jej zložkách. Ako jeden z dlhoročných programových pracovníkov, ale i účinkujúcim a autorom mnohých programov, želám festivalu a jeho tvorcom pokračovať v doterajšom snažení, ale i obohacovať programovú štruktúru o nové aspekty. Konfrontovať, no súčasne syntetizovať tradičné ľudové umenie so súčasnými umeleckými snaženiami s trendom, ktoré vychádzajú z tradičného ľudového umenia alebo je ním inšpirované. Želám, aby festival formovali žánrovo najbližšie umelecko–tvorivé osobnosti."

 

Jozef Majerčík

Spomienky na Východnú

Juraj Kubánka, choreograf a režisér

"Východná sa počas svojho 5O–ročného  trvania stala už pútnickým miestom folkloristov i milovníkov folklóru a to nielen zo Slovenska, ale možno povedať, že i z celého sveta. Zo skromného podujatia, ktoré pred 5O rokmi zorganizovala hŕstka nadšencov, časom vyrástol fenomén zvaný Východná, ktorý možno prirovnať ku košatému stromu ľudskej múdrosti, kreativity, sily a krásy ľudského ducha, ľudského srdca, ktorá sa zobrazuje v čistote, rozmanitosti, neopakovateľnosti a poetičnosti folklórnych prejavov.

Folklórny festival Východná rok čo rok dokazuje, že folklór je živý organizmus v neustálom pohybe, stále sa vyvíjajúci do nových súčasných podôb, ktoré svojimi estetickými a etickými hodnotami, majúcimi korene v tradičných folklórnych prejavoch vie silou osloviť a zaujať širokú verejnosť a to v čase, keďv spoločnosti tí, ktorí sa hlásia ku kresťanským hodnotám,ako prvoradú hodnotu predkladajú biblicky povedané „zlaté teľa“. Potešiteľné je ale to, že účastníci festivalu, či už účinkujúci alebo diváci sú dnes poväčšine mladí ľudia a tí sú zárukou toho, že tento košatý strom duchovne len tak ľahko nevyschne a bude rásť a rodiť i ďalších 5O rokov."

 

Juraj  Kubánka

Spomienky na Východnú

Milan Leščák, etnológ

"Je skutočne ťažko vybrať z pamäti zážitok, ktorý by jednoznačne charakterizoval môj vzťah k tomuto monumentálnemu folklórnemu festivalu. Sú to nielen dojmy zo scénických programov, z množstva mimoscénických produkcií, ale aj dojmy z prípravy festivalu či dlhé diskusie o jeho podobe a smerovaní. Je to i o stretnutiach s priateľmi z dedinských skupín či folklórnych súborov. Mihnú sa tu aj vytrvalí návštevníci, ktorí v lete putujú z festivalu na festival a rok čo rok sa nadchýnajú ľudovým umením. Dnes ich striedajú mladšie generácie a zdá sa, že ten kolotoč bude pokračovať i v budúcnosti. A najsilnejšie zážitky: ... spojené ženské skupiny zo Štrby, Važca a Východnej spievajú po dlhom hovorení Ondreja Dema v rozhlasovom programe kráľovnú slovenských trávnic...: Povoja, povoja...

Vojto Litva tancuje liptovský čardáš..., Kubincovci, fujarové trio, hrajú zádumčivé podpolianske melódie..., Baločkári s nenapodobiteľným temperamentom hrajú a Julo Bartoš spieva Oči, oči, čierne oči..., dlhotrvajúce aplauzy pre Lúčnicu..., „prehriate“ obecenstvo pri predstavení SND Na skle maľované..., Prehliadka tichej krásy, spev chlapov zo Šumiaca... – je toľko pekného do voza... atď. K tomu vždy dobrá atmosféra plná spevu a tanca, družných i ostrých výmen názorov, či už pri víne v amfiteátri, alebo v moteli Hybe, či v hoteloch v Mikuláši, Hrádku, či vo Vysokých Tatrách.

To bol môj skutočne najväčší festival v bývalom Československu, a dodnes aj je v Slovenskej republike, a nielen v nej. Aspoň v mojich spomienkach. Občas sa mi dostanú do rúk zažltnuté stránky mojich článkov o Východnej a vtedy sa mi obrazy zaostria a pamäť sa zburcuje. Som rád, že som bol súčasťou tejto každoročnej prehliadky krásy. Bodaj by takým i zostal!"

 

Milan Leščák

Spomienky na Východnú

Kliment Ondrejka, národopisec a folklorista

„Keby šlo o ich celistvý súhrn, bolo by to na obsažnú clivú knihu, lebo toto miestisko najväčšej folklórnej slávnosti je veľkým a mnohokrát opakovaným svedectvom uvedomele pestovaných rôznorodých vekovitých podôb ľudového umenia.

Ja som mal veľké osudové šťastie, že som i na opačnom – dolnom konci Liptova, vo Vyšnom Sliači spoznal mladú milú ctiteľku peknôt a cenností ľudového umenia, učiteľku z Východnej Hanku Kohútovú, ktorá so záujmom pomáhala vedúcej sliačskeho žiackeho súboru Bronislave Kubánkovej, ktorá jej sprostredkovala pre Východnú výrobu krpcov u vyslúžilého baču Jána Friča Hrdieho–Paučovie... V Lúčnici som sa spoznal s jej nápotomným manželom – Východňanom Mišom Lehotským – poslucháčom ekonómie; tiež s írečitým sľukárskym a potom dlhoročným lúčničiarskym tanečníkom a neskôr vyštudovaným tanečným pedagógom Jožkom Majerčíkom, ako aj s ďalšími Východňancami v SĽUK-u. A s ich otcovizným umením som sa, tuším, roku 1953 stretol ako práve zakončený druhoročiak národopisu v Strážnici, kde bola východnianska národopisná družina Kriváň miláčikom festivalu. Tanečne na ňom zasvietili viacerí, ale menovite si pamätám Michala Lehotského, Adama Gajdoša, Jozefa Majerčíka a nadaného Petrenkovie chlapca – neskoršieho sólistu SĽUK-u.

Roku 1956 som už ako končiaci národopisec nastúpil do Osvetového ústavu a mohol som s radosťou každý rok do Východnej vyberať folklórne skupiny a súbory, podieľať sa na tvárnení niektorého programu, stretať sa s milovníkmi ľudových vzácností.

Mnohí z desaťtisícov návštevníkov sa mi stali dobrými známymi, až večitými priateľmi. Z ich vedomostí som si postupne budoval svoju odbornosť, hromadil poznatky, z ktorých aj teraz sa usilujem maľovať tanečno-zvykoslovný obraz tradičného Slovenska...“

Vďaka Ti, darovitá dedina,
na ktorú doista rád spomínam.

 

Kliment Ondrejka

Spomienky na Východnú

Alexander Móži, etnomuzikológ

„Folklórny festival vo Východnej je dnes takým známym pojmom, že sa stal trvalou súčasťou kultúrneho života našej krajiny. Po polstoročí jeho existencie môžeme ho charakterizovať ako centrum s magickými účinkami pre celé naše domáce folklórne zázemie, ako aj pre zahraničie. Meridiálne nitky spájajúce centrum s regionálnymi slovenskými folklórnymi lokalitami fungujú dnes ako živý organizmus s nevyčerpateľnou životodarnou silou putujúcou z tepien a žíl do srdca folklórneho života na Slovensku, do každoročne ožívajúcej a slávnostne vyzdobenej Východnej. Od čias, keď sa festival vo Východnej zrodil, vyrástlo z neho podujatie s významom majáka orientujúceho a často aj usmerňujúceho život milovníkov folklórneho umenia.

Folklórny festival vo Východnej môžeme dnes svojím významom a veľkoleposťou prirovnať k najväčším hudobným slávnostiam na Slovensku, ktorými sú Bratislavské hudobné slávnosti, aj keď obidva festivaly predstavujú dva osobitné svety na poli kultúry. Svety amatérskeho ľudového umenia a vyspelej profesionálnej hudobnej kultúry žijú vedľa seba paralelne už po stáročia, aj keď nie vždy v „priateľskej“ zhode. Neraz prišlo k povýšeneckému postoju z jednej strany, k nevšímavosti a uzavretosti z druhej strany, k politicky a spoločensky neadekvátnym preceneniam významu či naopak. Nech už bolo akokoľvek, folklórne umenie si našlo vždy vhodné spôsoby života, tvorby a šírenia vo svojom vhodnom a primeranom sociálnom prostredí.

Folklórne umenie nestratilo kontinuitu životnej dráhy ani pri rozličných peripetiách svojho prežívania.

Dnes už nikto nepochybuje o potrebnosti paralelného vývoja ľudového a profesionálnym školením nadobúdaného hudobného umenia. Tieto dva odlišné hudobné žánre nielen že sa navzájom tolerujú, ale aj výdatne ovplyvňujú.

Východná má svoje stabilné obecenstvo a účinkujúcich. Dnes k nim patria aj organizátori podujatia predstavujúci hybnú silu s bohatými skúsenosťami. Vytvorili z malej liptovskej dedinky miesto veľkého kultúrneho významu, slovenskú mekku ľudového umenia s polstoročnou tradíciou, centrum sviatkov ľudového umenia, kultúrnej hrdosti, lásky, oddychu, šírenia a ďalšieho získavania nových priaznivcov a obdivovateľov slovenského umenia.

Dnes možno povedať, že festival vo Východnej má svoju tradíciu, pevné korene, miesto a význam v našej kultúre. Východnú nezničil žiadny nečas a nezničí ju ani americké tornádo. Spievať, hrať a tancovať po slovensky a v inej ľudovej reči sa bude, „aj keby chleba nebolo“ – ale to nám, dúfam, nehrozí.“

 

Alexander Móži

Spomienky na Východnú

Ondrej Demo, etnomuzikológ a folklorista

Folklórny festival Východná sa stal pre mňa veľkým sviatkom, na ktorý som sa tešil každoročne. Vždy, keď som do Východnej vstupoval, upútala ma najprv vyparádená obec. Krásu mladuchy mi pripomínala. Po stranách ulice májiky ako družičky či družbovia. V oknách plachty, uteráky, podhlavníky, súčiastky krojov – akoby výbava pre mladuchu. Na transparentoch citáty z ľudovej múdrosti, čo z rečí a rád starejších plynuli.

Ale prvá moja zastávka bola vždy v amfiteátri nad obcou, ktorý mi pripomínal veľkolepý chrám v prírode pod klenbou tatranského neba. V ňom uchvacujúce drevené plastiky (sochy) sa svätcom podobali. Za každou som hľadal dušu človeka, jej tvorcu. Každý z nich mlčky prezrádzala čosi zo života tvorcu.

Keď sa do amfiteátra začali hrnúť stovky umelcov z rozličných končín Slovenska, bol som šťastný, že som si mohol podať ruku s tými, ktorí sochy vykresali, fujary, píšťaly či gajdy vyrobili, valašky, pracky, opasky či kožúšky zdobili, kroje vyšívali... Ale i s tými, ktorým spod prstov sa zvuky fujár, píšťal, gájd, trúb, cimbalov a huslí rozozvučali... Mnohí mali poklad v hrdle a spevom obšťastňovali všetkých, čo do Východnej zo sveta prišli. Východná sa stala pre mňa živým obrazom umenia, čo vytrysklo z duše tisícky tvorcov, umelcov nášho Slovenska. Bol som šťastný, že som mohol po mnoho rokov vytvárať z neho osobité obrazy na scéne – pre rozhlasových poslucháčov.

Kultúrny dom vo Východnej sa stal pre mňa „chrámom umenia“, z ktorého sme prenášali po mnoho rokov priamym prenosom prvý Pozdrav z Východnej pre tých, ktorí do Východnej nemohli prísť. I dnes sa mi vynára pred zrakom scéna, na ktorej akoby na podtatranskej lúke sa rozostúpili speváčky z Východnej, Važca a Štrby a z ich hrdiel sa ozvala pieseň Hej, podkrivianske stráne spevom ožívajú... Zimomriavky mnohým prebehli po chrbte pri kráse viachlasného spevu spod Tatier. Tú krásu možno iba tu zažiť – v prostredí, kde sa piesne zrodili, kde im Kriváň vracia ozvenu.

FF Východná sa stala pre mňa i žriedlom inšpirácie pre tvorivú rozhlasovú prácu. Najmä pre cyklus Klenotnica ľudovej hudby, ktorého som bol redaktorom i autorom. Verím, že zostáva inšpiráciou i pre mnohých ďalších v umeleckej tvorbe. Veď ten vzácny obraz pravdivých umeleckých hodnôt a tvorivých schopností nášho národa poskytuje Východná naďalej.

Som presvedčený, že práve tvorivé schopnosti a umelecké hodnoty s nimi späté, nám naďalej budú otvárať brány do sveta.“

 

Ondrej Demo

Spomienky na Východnú

Oskar Elschek, etnomuzikológ

„Tak ako všetky európske či v jednotlivých európskych krajinách v 40. a 50. rokoch založené festivaly, aj Východná mala v povojnovej Európe za cieľ vrátiť sa k strateným alebo zapieraným tradičným kultúrnym hodnotám. Mali splniť niekoľko cieľov, ktoré sme mohli vidieť aj vo Východnej.

1. Vytvoriť miesto stretávania sa a pestovania stratených alebo ohrozených národných kultúrnych tradícií.

2. Poskytnúť pre tento povojnový „revival“ scénu, kde by sa mohli novozaložené folklórne skupiny či súbory vzájomne poučiť, načerpať podnety a postupne vytvoriť reálnu sieť kontaktov medzi záujemcami o tradičnú kultúru.

3. Východná zohrala dôležitú úlohu aj v inštitucionalizovaní festivalového hnutia a stala sa modelom pre vytváranie mnohých malých „Východných“. V tom tkvelo aj isté „nebezpečenstvo“ – napodobovania tohto náročnejšieho a centrálneho festivalu. Hoci to, samozrejme, nepadá na vrub Východnej.

4. Na tomto festivale sa utvorili isté programové schémy v celosti programovej skladby festivalu: od rozhlasu k deťom, k autentickým podobám, prehliadky súborových programov, tzv. „gala“ programy, medzinárodné programy, výstavy atď., ktoré pracovali aj so svojimi vnútornými schémami. To sa týkalo aj súťaží, ktoré sa zriedkavejšie dostali do štruktúry festivalu a pod. Týkalo sa aj úsilia otvoriť programové okolie Východnej, preniesť programy do blízkych miest. To sa vracalo permanentne ako neľahká úloha. Aj možné reprízy boli takým úsilím, ktoré sa zväčša nenaplnilo.

Pravda, nepatrí sa pri jubileách bilancovať až priveľmi kriticky. Či sa to týka takmer desaťročia znehybneného hlavného pódia a úmorného hľadania nových komornejších a variabilnejších možností scénickej prezentácie. Alebo poddimenzovaných ubytovacích a iných obslužných daností, ktoré lavírovali medzi nemožnosťami a frustrovanými návštevníkmi, ak si len nenašli inú možnosť psychického uvoľnenia.

Napokon, Východná prežila mnohé peripetie, zápasila s mnohými ohrozeniami. A tak je to aj dnes. Mnohí prišli s nošou nenaplnených sľubov, prečítali si svoje politické prejavy, stretli sa s miestnymi funkcionármi a odleteli (doslova) – nuž a o rok sa vrátili s tými istými sľubmi.

Pravda, je aj iná tvár Východnej. Tvár tých, ktorí sa prišli pokochať krásou tradičného umenia, piesní, muziky, tancov, zvykov, krojov a ďalších artefaktov a každoročne sa radi vracali. Rovnako s veľkou dávkou očakávaní prišli folklórne skupiny, pre ktoré vystúpenie vo Východnej bolo aj odmenou za celoročnú neľahkú prácu – boli to stretávania, načerpávania nových nádejí a síl. Ale aj obecenstvo, ktoré malo svoj hoci neveľký okruh stálych návštevníkov popri všetkých účinkujúcich, a okruh náhodných turistov, vďaka polohe Východnej na tatranskej trase, naplnili festivalové auditórium.

Festival vo Východnej vykonal za desaťročia mimoriadne záslužnú prácu, bez ktorej by sa všetky tie podnety a stretania v takej grandióznej podobe nikdy neboli udiali. Aj neustály boj o tradičnú kultúru a dokazovanie jej reálnej existencie by sa bez Východnej bolo bývalo ťažšie obhajovalo.

Východná vznikla ešte v časoch prvého vzopätia sa európskej tradičnej kultúry ako typ festivalu, akých je dnes v Európe ako piesku na brehu morskom. Jej hlavná zásluha je nielen to, čo sa uskutoční počas troch festivalových dní, ale aj to, že podnecuje celoročné prípravy folklórnych skupín a súborov. Všetky tie školenia, prehliadky, inštruktáže, výberové cesty, vytváranie programov, ktorými sa tradícia formovala v jej scénickom podaní. Hľadala sa cesta, ako tradičné slovenské kultúrne prejavy preniesť do národného povedomia. Nebyť Východnej, celé toto úsilie by bolo oveľa chudobnejšie a bezpochyby aj menej úspešné. Už len preto Východnej a všetkým jej protagonistom a organizátorom patrí vďaka.“

 

Oskar Elschek

Spomienky na Východnú

Martin Mešša, etnológ

„Môj prvý zážitok je z Východnej 1958. Do pamäti sa mi vryla pešia cesta východnianskou prírodou od železničnej stanice do amfiteátra. Amfiteáter mal vtedy dolu akési sedenie – lavičky. Keďže sme prišli neskôr, ušlo sa nám len miesto na svahu. Pamätám si, že slnko tak pražilo, až sme mali večer tváre i ramená celé spálené. Pamätám sa na to, ako sme sa šmýkali dolu tým svahom a neustále sme sa museli vysúvať naspäť na pôvodné miesto, takže sme si z programu veľa neužili...

Spomínam si na festivalové ročníky zo začiatku sedemdesiatych rokov, už ako poslucháč folkloristiky na katedre etnografie a folkloristiky FiF UK Bratislava – s troškou skúseností z pôsobenia v speváckom zbore Lúčnice a z programu v SND k 25. výročiu tohto telesa. To som ešte netušil, že o pár rokov budem robiť televízne spravodajstvo z Východnej s filmovým štábom televíznych novín košickej redakcie, kde som od leta 1975 mal na starosti kultúru, a teda aj folklórne festivaly, prehliadky dedinských folklórnych skupín a folklórnych súborov, spevákov, hudieb, krátkych pásiem i celovečerných programov, kategorizačné prehliadky, ale i Antológiu východoslovenského folklóru, ktorú začala robiť pani Melánia Nemcová (mama môjho spolužiaka a priateľa, žiaľ, už nebohého Ľuba Nemca), od ktorej sme sa veľa dozvedeli – o folklóre a zákonitostiach jeho stavania na scénu... Nezabúdam však ani na semináre a konferencie o folklorizme, ktoré sa v rámci tohto podujatia konali a ktoré nútili človeka zamýšľať sa nad rozličnými aspektmi druhého života folklóru.

Rád spomínam na nočnú diskusiu o východoslovenskom viachlase so vzácnymi ľuďmi Sveťom Stračinom, Milanom Hvižďakom, Lacom Bačinským, Jožom Bakšajom, Zorkou Bazovskou na chodbe motela vo Važci – ako reakciu na večerný program FS Zemplín a troj- či štvorhlasy, ktoré tam Milan zaradil... Na prekrásne programy v kostole, večerné rozhlasové pozvánky, výstavy ÚĽUV-u, SNM Martin, Liptovského múzea, prezentácie v dedine – na ľudí, ktorí ich pripravovali, ale i na výzdobu domov či na stretnutia s remeselníkmi pod májkou, ktoré mi pripomína aj fujara s vročením 2000 od Tibora Koblíčka... Ale aj na stretnutia s priateľmi pri kalíšku pod holým nebom vo východnianskom amfiteátri – napríklad pri krčiažku vo veľkosti štamperlíka visiaceho na šnúrke, ktoré priateľom na festivale rozdával jeden rok Tibor Kučera...

Pri mojich návratoch k Východnej nesmie chýbať ani spomienka na speváka a heligónkara Števa Ševčíka z Kojšova, na to, že keď v sedemdesiatych rokoch začínal jeden z hlavných programov prenášaných televíziou, strhla sa prudká búrka – prietrž mračien, ktorá prišla akurát od nich, od Spiša, a ako sa mi Števo potom žaloval, že ho doma nevideli v televízii, lebo im vypadol pre tú búrku v dedine prúd...

Vždy, keď som nemohol pre iné povinnosti alebo napríklad pre vypuknutie žltačky (v roku 1979) ísť na Východnú, mal som pocit, že ten rok bol pre mňa akosi iný, prázdnejší...

Na festivalové rezbárske sympózia do Východnej ma pozývajú organizátori už zopár rokov. Toho roku tam veru pôjdem –popasovať sa s riadnym klátom dreva. A dúfam, že sa mi podarí urobiť sochu, ktorá sa bude páčiť nielen mne, ale aj iným. Ľutujem len, že sa už na sympóziu nestretnem napríklad s priateľom rezbárom Paľom Šarišským, ktorý sa na tohoročnú jubilejnú Východnú veľmi tešil. Zomrel však, žiaľ, na sympóziu v Taliansku v máji práve tohto roku...

Som rád, že som občas bol a občas som aspoň malým kolieskom v mechanizme, ktorý prispel k vydarenému priebehu, propagácii či zmenám kvality festivalu vo Východnej. O programoch som písal vlani ako hodnotiteľ festivalu. Ohlasy na ne bývajú rozmanité. Jedni chvália, iní hania... Ja však viem, koľko roboty, trpezlivosti a entuziazmu, či už zo strany účinkujúcich, či dramaturgie, réžie i asistentov je za každým programom, viem čo je to nacvičiť nový program so súborom či skupinou, že to nejde samo, a už aj preto sa neodvážim program odsúdiť šmahom ruky či odbaviť britkým slovom. Prečo by to však malo byť vo folklórnom hnutí iné ako v iných oblastiach života?

Žijeme v období, keď mnohí zabúdajú na tradičnú ľudovú kultúru – na ľudovú pieseň, tanec, hudbu, výtvarné hodnoty ľudového odevu, doplnkov i sôch a ornamentníkov, teda na tú časť našej kultúry, ktorej hodnoty si každý rok vo Východnej pripomíname na dôstojnej úrovni – pre náš krajší a bohatší život. A zabúdajú, akoby to neboli hodnoty hodné ochrany a podpory, hodnoty vzácne a nezameniteľné... Hodnoty, ktoré sa, chvalabohu, práve folklórnemu festivalu vo Východnej – ľuďom okolo neho, myslím, darilo chrániť a rozvíjať nielen počas celých tých päťdesiat rokov, ale darí aj dnes a verím, že bude aj v nasledujúcich desaťročiach...“

 

Martin Mešša

Spomienky na Východnú

Stanislav Dúžek, etnochoreológ

"Napadá mi analógia. Ak sa o zlatej, stovežatej Prahe niekedy hovorí ako o matke českých miest, tak o 50-ročnej folklórnej Východnej možno povedať, že predstavuje matku slovenských folklórnych festivalov. Pravda, každé porovnanie troška pokrivkáva, ale tak sa to dosť bežne poníma na Slovensku, aj v zahraničí. Takto folkórnu Východnú viac menej  chápem aj ja, od počiatku, dlhú dobu ako jej súputnik, dnes pozorovateľ zobďaleč. Najprv som tu participoval ako účinkujúci, asistent programov, čoskoro i ako ich pripravovateľ, spolutvorca koncepcie festivalu, predseda programovej rady atď. Dosť som „Východnej“ dával, ale ešte viac ako profesionálny folklorista som získaval, napr. na výberových cestách za účinkujúcimi, v tzv. klenotnicových programoch, pri príprave programov zahraničných súborov, rôznych folklórnych súťažiach ap.

Nadviažem na úvodnú analógiu. Je folklórna Východná dobrou matkou a pomocníčkou svojich detí: ostatných slovenských folklórnych festivalov a ich detných detí: dedinských skupín a súborov? Vidí sa mi, že tu sa treba pristaviť.  Matka festivalov má nielen právo, ale i rodičovskú povinnosť pomáhať svojim deťom a ratolestiam. Nech uvádza, pripomína ich prednosti, nech prezentuje to najlepšie čo vytvorili, pred Slovenskom i svetom. Ale najmä, nech je nápomocná „ratolestiam“: dedinským skupinám a súborom. Najmä radou, návodom ako ďalej, lebo drvivá väčšina z nich to potrebuje, aj očakáva.

Folklórnej Východnej (aj „starej materi – Nocke“) sa to vráti s úrokmi a s vďakou v podobe kvalitných vystúpení a ešte pôsobivejších festivalových programov vôbec. Perspektívne najviac to prajem, nielen 50 ročnej matke našich folklórnych festivalov -  Východnej, ale aj jej „pokrvným príbuzným“: našim regionálnym festivalom, dedinským skupinám a súborom, ktoré  sa Východnej odmenia s láskou a na radosť všetkých priaznivcov ľudového umenia."

 

Stanislav Dúžek

Spomienky na Východnú

Peter Homolka, folklorista

„Keď sa povie Východná, veľa ľudí si spomenie na rozličné typy folklórnych programov, ktoré sami videli alebo o nich počuli od kamarátov a známych. Pre nás, pripravovateľov či autorov jednotlivých programov, je však Východná niečo viac.

Stretávať sa s ľuďmi nielen pri realizácii programov na festivale, ale po celý rok v období ich príprav, dáva človeku široký diapazón poznania ľudovej kultúry, najmä však jej nositeľov. Generáciami overené „životné pravdy“ a logické pochody „zdravého sedliackeho rozumu“ otvárajú človeku nové obzory, o ktorých nemal ani potuchy. Z nich potom čerpá nové námety nielen pre programy festivalu, ale i pre svoj súkromný život. Za tých niekoľko (desiatok) rokov, čo som mal možnosť „pričuchnúť“ do kuchyne príprav a realizácie festivalu, sa aj môj vzťah k dianiu v amatérskom folklórnom hnutí zmenil. Od kritického nahliadania, najmä v oblasti čistoty charakteru a techniky interpretácie, cez osobnú pomoc kolektívom a jednotlivcom v ich prirodzenom prostredí až po úsilie o „globálnu“ pomoc slovenskej tradičnej a ľudovej kultúre. Za to všetko vďačím festivalu a možnosti stretávať sa a pracovať s ľuďmi, ktorí vedia aj „zaslepencom“ (v dobrom alebo zlom slova zmysle) otvoriť oči.

Je tiež pravdou, že za obdobie pôsobenia okolo festivalu sa mi náplne jednotlivých ročníkov pletú. Nepamätám sa, na ktorom ročníku bol ktorý program divácky či odborne „najlepší“, v ktorom ročníku festivalu naposledy súťažil ujo Šaffa, na koľkých ročníkoch ma svojím interpretačným výkonom razantne oslovil Vojto Littva. Akosi ma to však nemrzí. Vynahradzuje mi to pocit dobre vykonanej práce najmä vtedy, ak ma nielen počas festivalu, ale i mimo neho zastavujú a zdravia ľudia, ktorých mená si síce nepamätám, ale viem ich zaradiť do konkrétnych súborov, alebo skupín, či do „rangu“ ľudí, od ktorých som sa učil abecedu ľudového tanca a spevu, aby som ho dnes mohol nastupujúce generácie učiť aj ja.

Za to všetko ti ďakujem, Východná!“

 

Peter Homolka

Spomienky na Východnú

Elena Medvecká, odborná pracovníčka v oblasti folklóru

"Východnej som sa zúčastnila ako jedna z mála v jej prvý ročník, keď bolo ešte malé okrúhle javištiatko, okolo neho lavičky a za nimi jednoduchá prútená ohrada. Potom som bola šťastná, že som sa 10 rokov mohla podieľať na detských programoch. Usilovala som sa, aby boli podľa mojich predstáv a zámerov obsažné a pekné, vymýšľala a uskutočňovala som často moje vízie, novátorské nápady, spoločné spevy atď. Mojou vinou som už vždy na druhý deň stratila hlas aj preto, lebo som nemala potrebnú možnosť skúšať s mikrofónom. Nepatrila som totiž k východňanským prominentom - folkloristom napriek tomu, že, domnievam sa, moje programy boli úspešné.

Stálo to však za námahu, výsledok mi bol odmenou, najmä podpora vedúcich súborov. Našla som medzi nimi oddaných spolupracovníkov, medzi nimi boli také osobnosti, ktoré ďaleko prevýšili moje zámery, aj možnosti. Dodnes som s niektorými v priateľskom kontakte, čo mi pomáha užitočnejšie a spokojnejšie prežívať starobu. Chcem pozdraviť všetkých pri jubilejnej Východnej, aj ich deti i deti niekdajších mne známych blízkych detí. Kiežby záľuba v ľudových tradíciách poľudšťovala a uchránila od tej niektorej krutej preamerikazovanej kultúry. Držím palce, aby sa 50. ročnej jubilujúcej Východnej vydaril program a zo srdca jej žičím úspech."

 

Elena Medvecká

Spomienky na Východnú

Zdeněk Pšenica, predseda Folklórneho združenia ČR

„Vážení přátelé, chtěl bych vám poblahopřát k Mezinárodnímu folklornímu festivalu ve Východné k jeho padesátinám. Festival ve Východné je pro mě synonymum lidové kultury Slovenska. Jsem rád, že jsem několikrát ve svém životě měl možnost být hostem tohoto nejvýznamnějšího slovenského festivalu.

Chtěl bych tomu festivalu jménem svým, jménem Folklorního sdružení ČR a jménem 51 členských festivalů popřát stejně kvalitní soubory jako v uplynulých letech, velkou návštěvnost nejenom ze Slovenska, ale z celého světa. Rovněž bych chtěl všem pořadatelům tohoto festivalu, především však Národnému osvetovému centru a obci Východná poděkovat za přípravu této významné kulturní akce lidové kultury. Své osobní poděkování bych chtěl dát také svému příteli generálnímu řediteli Noc panu Janovi Tazberíkovi.

Přeji vám příjemné zážitky na 50. ročníku MFF Východná.“

 

Zdeněk Pšenica

Spomienky na Východnú

Vladimír Majerčík, dlhoročný pracovník v oblasti folklóru

„Folklórny festival vo Východnej (alebo skôr Slávnosti piesní a tancov) si za polstoročie vybudoval dominantné postavenie medzi slovenskými folklórnymi festivalmi. Tento proces však prešiel niekoľkými etapami vývoja a veľkú zásluhu na prioritnom postavení festivalu majú aj obyvatelia Východnej. Iste nebolo len náhodou, že festival vznikol práve vo Východnej. Keďže táto rázovitá podtatranská obec spĺňala všetky podmienky pre jeho realizáciu, festival vznikol práve tu. A tak 3. júla 1953 na podnet členov folklórnej skupiny Kriváň usporiadatelia za aktívnej pomoci obyvateľov Východnej na novovybudovanom prírodnom amfiteátri pripravili Slávnosti pod heslom Radostne pracovať, radostne žiť.

V roku 1957, keď som prvýkrát ako člen detského folklórneho súboru účinkoval na 5. výročí, nepočítal som s tým, že budem neskoršie jedným z organizátorov festivalu a že budem aj pri jeho 50. výročí. Festival mi však tak prirástol k srdcu, že v roku 1973 som sa stal profesionálnym osvetovým pracovníkom. Pracoval som a chcem pracovať v rozličných úsekoch festivalových komisií. Nemôžem zabudnúť na vznik ornamentníkov a taktiež na zhorenie „Koliby“. Spomínam si na vytyčovanie nového areálu amfiteátra v lokalite Bereky spolu s jeho autorom Ing. Šprlákom. Škoda, že sa tento nový vyprojektovaný komplex nerealizoval, aj keď bol už položený základný kameň. Nedá mi, aby som nespomenul Martina Debnára, Jána Vyparinu a ďalších, ktorí sa usilovali vytvoriť čo najlepšie podmienky na amfiteátri. Škoda, že dnes nad výtvarnou a architektonickou stránkou amfiteátra nie je človek typu Ing. arch. Viliama Grusku. Veľkým prínosom za posledné roky je funkcia prezidenta, ktorú prevzal podnikateľ a folklorista Štefan Mráz, ktorý prispieva nielen svojimi skúsenosťami pri organizovaní, ale aj finančne. Ja, ako občan Východnej, mu aj touto cestou ďakujem za chodník zo zámkovej dlažby v strede obce, ktorého vybudovanie sponzoroval.

Žijem v obci Východná, ktorá by mala byť hrdá na toto veľkolepé podujatie v oblasti ľudového umenia. Musím však konštatovať, že nie vždy je to tak. Zdá sa mi, že vedenie obce neprebralo dostatočne dôstojne festivalovú štafetu od tých, ktorí tu boli predtým, od tých, ktorí dali festivalu svoje srdce, um, zručnosť, aby NÁŠ festival bol len lepší a krajší.

Festival je neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života Východnej a je výsledkom úsilia, obetavosti a aktívnej práce mnohých jej obyvateľov v rokoch ich mladosti. Aj keď festival už berú ako samozrejmosť a prirodzenú súčasť života, občania sú hrdí na to, že práve obec a aj oni sami sa cez festival dostávajú do povedomia širokej verejnosti.

Do ďalšej päťdesiatky želám festivalu veľa zdaru, vždy dobré počasie, oddaných a obetavých programových a organizačných pracovníkov, a, samozrejme, veľa dobrých, spontánnych a srdečných divákov.“

 

Vladimír Majerčík

Spomienky na Východnú

Vojtech Littva, choreograf a vedúci folklórneho súboru Liptov z Ružomberka

"Vitaj festival! Blahoželám ti k 50 výročiu.
Folklórne skupiny, detské folklórne súbory a folklórne súbory sú v súčasnosti nositeľmi tradícií zdedených po našich predkoch. Tento klenot osobitosti, jedinečnosti národa treba zachovať a s hrdosťou medzi ľuďmi šíriť. Preto každá príležitosť na prezentáciu folklórneho umenia je vítaná tak doma, ako i v zahraničí.

Som veľmi rád, že sa folklórny festival Východná „dožil“ takého významného výročia. Ako chlapec som účinkoval v detskom folklórnom súbore z Liptovských Sliačov, ktorý viedla pani učiteľka Bronislava Kubánková. Absolvoval som s ním veľa predstavení na Slovensku i v Čechách, všade sa náš folklór páčil, zožali sme veľa úspechov a získali nejedno ocenenie. Najkrajším zážitkom z tohto obdobia bol však pre mňa prvý ročník folklórneho festivalu vo Východnej. To bolo niečo úžasné. Uvidieť pohromade toľko súborov, rôznych krojov a také množstvo divákov, to som veru dovtedy nikde nevidel.

Veľmi ma teší, že som mohol byť pri zrode takéhoto festivalu, veď i vďaka jeho atmosfére som sa upísal folklóru dodnes. A tak i vďaka jeho atmosfére mohlo vzniknúť veľa choreografií vo folklórnej skupine Sliačanka, detskom folklórom súbore Sliačanček, a vo folklórnom súbore Liptov, s ktorými som sa mohol každoročne do Východnej vracať, jej atmosféru znovu a znovu zažívať, i ukoristiť nejaké to ocenenie. Veď na víťazstvá v sólových tancoch z 1964 a 1965, alebo cenu za najlepšieho amatérskeho tanečníka z roku 1971 sa jednoducho len tak zabudnúť nedá.

Festival obohatil môj život o obrovské množstvo vynikajúcich ľudí s ktorými som sa tu stretol, zoznámil, spriatelil a veľa sa od nich naučil. Spomínam si na stretnutie s pánom Cyrilom Zálešákom na prvom ročníku folklórneho festivalu vo Východnej a od vtedy snáď ani nie je možné vymenovať všetky významné osobnosti z radov umelcov, tanečníkov, choreografov, vedúcich súborov či skupín, rozhlasových alebo televíznych pracovníkov, scenáristov, hudobníkov, pracovníkov Národného osvetového centra v Bratislave, alebo Okresného osvetového centra v Liptovskom Mikuláši, ktorí v tejto oblasti významne napomohli k môjmu rastu. Za všetkých by som rád spomenúť aspoň Dr. Klimenta Ondrejku, ktorý bol radcom, podporovateľom i motorom nejednej myšlienky, ktorú sa mi podarilo zhmotniť do podoby tanca. a predstaviť na doskách amfiteátra vo Východnej.

Nuž čo ti popriať Východná? Nech si inšpiráciou ešte najmenej ďalších päťdesiat rokov pre ďalšie generácie milovníkov a udržiavateľov folklórnych tradícií."

 

Vojtech Littva

Spomienky na Východnú

Igor Kovačovič, odborný pracovník v oblasti folklóru, choreograf, režisér

„Východná a ja spoločne ideme životom od roku 1956 a najmä od roku 1963 po dnešný čas. Východná, to je veľa rokov, veľa dní naplnených poctivou robotou, to je veľa myšlienok, tvorivých nápadov i vykonaných skutkov, to je množstvo hodín mravčej organizátorskej činnosti, to je aj veľa rozporov v názoroch, veľa hľadaní pravdy, veľaodpúšťania i veľa pochopenia. Východná, to je pojem, to je symbol národnej hrdosti, symbol krásy Slovenska, slovenskej kultúry, svedectvo nevšedného nadania ľudí vo všetkých podobách.

Východná napriek všetkému čo urobila, je krásavicou, ktorá si zasluhuje poctu najvyššiu a mala by ju dostať. Za všetko a za všetkých, aby sme vedeli nielen my, čo ju od zrodu poznáme a čo vieme p nej skoro všetko, ale aby o nej vedeli aj tí, čozatiaľ nepoznajú a nevedia, že Východná si zasluhuje opateru, ochranu, lásku a úctu.

Východná, to sú najľudskejší ľudia - veľa ľudí, ktorých si treba vážiť a ctiť a najmä nezabúdať na nich, lebo to boli a aj sú osobnosti národa, ktorí svojím nadaním, svojou prácou vysoko vyzdvihli národ a jeho kultúru.

Východná, to je pre každého, kto k nej má blízko, škola života a šťastia, to je hrdosť na otčinu, v ktorej sme sa narodili a do ktorejpatríme, to je svedomie dní i rokov, to je čosi, čo človeku vojde do jeho srdca natrvalo. Východná, to je to, čo človek pocíti po rokoch, keď spytuje svoje svedomie a vie byť vďačný za narodenie, za každý prežitý deň v dobrom zdraví, za každú dobre mienenú radu a pomoc a vie, že sa oplatilo prísť na tento svet, žiť v ňom s hrdosťou a vykonať všetko pre to, aby človek mohol opustiť všetko, čím žil s čistým svedomím.

Východná pre mňa osobne - sú dni a roky plné myšlienok vypovedaných pred svetom v materinskom jazyku, boli to dni i roky plné čistej vody a belasého neba nad nami, i keď občas zapršalo, boli to dni i roky horúcej krvi v nás, ktorou sme napĺňali odkazy predkov našich a budú to dni i roky i vtedy, keď mohyla bude stáť nad nami, ale odkazy pre potomkov budú mať svoje pokračovanie v nich.“

 

Igor Kovačovič

Spomienky na Východnú

Štefan Mráz, prezident Folklórneho festivalu Východná

S bázňou v duši a pokorou v srdci
do sveta poézie a krásna...

„Nepatrím medzi najstarších pamätníkov, ani medzi tých zlatých „božích“ ľudí, ktorí stáli pri zrode nádhery už 50 rokov nazývanej Folklórny festival Východná, a ktorým sa v duchu hlboko klaniam zakaždým, keď si s bázňou v duši a pokorou v srdci vždy v piatok, prvý júlový víkend sadám plný očakávania v amfiteátri vo Východnej. Sadnem, a skôr ako zaznie prenádherná zvučka Sveťa Stračinu, pomaly sa zo mňa stáva iný človek.

Z reality uponáhľaného, upachteného sveta sa dostávam do sveta poézie a krásna. Do sveta, kde stretávam každoročne tých istých a predsa iných ľudí, ľudí, ktorých vnútro sa rozochvieva pri brnknutí na tú istú strunku, ako mne. Som doma. Na tú chvíľu, pri ktorej si veľmi želám, aby postála, som doma so svojou druhou rodinou, rodinou folkloristov. Ako plynie čas, z každej rodiny, niekto odíde na večnosť, stále však niekto do rodiny pribudne. Nestretnem už vo Východnej Sveťa Stračinu či Nasira Zoberiho, stretnem však naše legendy Števa Nosáľa, Juraja Kubánku, Jožka Majerčíka a aj keď jej už nohy neslúžia a nemôže prísť, pre mňa je tam vždy naša Melanka Nemcová.

Rodina však žije a každoročné prírastky nových, krásnych mladých ľudí, aj tých, ktorí pamätajú trošku viac a prídu do Východnej z každého kúska Slovenska od Uble až po Kúty, udržujú a posilňujú túto našu rodinu. Nedá mi, aby som pri pohľade na tisíce rozjasaných ľudí v nádherných krojoch nepridal moje vyznanie.

Keď som koncom 60. rokov, ako mladý začínajúci tanečník, po prvýkrát stál rozochvený na pódiu vo Východnej, ani vo sne mi neprišlo na um, že raz budem môcť pomáhať organizovať a tvoriť či prispievať aspoň trošku k zdaru tejto púte sŕdc. Je pre mňa poctou, potešením a záväzkom byť prezidentom Folklórneho festivalu Východná.

Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali, podieľajú a verím, že aj v budúcnosti budú podieľať na jeho príprave a realizácii, ale aj tým, čo svojou účasťou, či už ako účinkujúci, alebo diváci dávajú tomuto podujatiu jeho zmysel a opodstatnenie.Ak ideme na slávnosť, ktorá sa chveje rodnou kolískou, nohy nás nebolia ísť ďaleko. Nech nás nikoho ešte dlho nebolia nohy na ceste do Východnej.

Všetko najlepšie k narodeninám a ešte aspoň ďalších 50 rokov, Východná!“

 

Štefan Mráz

Spomienky na Východnú

/uploads/ff/48/ff484a6e90a76794c1b2b830c1e032bb/Stefan-Zima.jpg

Štefan Zima, riaditeľ odboru osvetovej činnosti Ministerstva kultúry SR

„Vďaka medzinárodnému folklórnemu festivalu VÝCHODNÁ vo Východnej, som osobne spoznal veľa ľudských ľudí, pôsobivé diela súborov detí, mládeže a nemenej krásne programy folklórnych skupín a sólistov, ktoré vypovedali o úcte k práci - majstrovstvu, k priateľstvu, láske, k prírode, skrátka k životu. Viac som pochopil čo je tradícia. Čo človek dokázal a dokáže vo vzťahu a v tvorivej úcte k národným tradíciám. Spoznal som osobne legendárnych spevákov, tanečníkov, hudobníkov, choreografov. Zažil som s akou úctou, dôslednosťou a spontánnym prejavom pôsobia na javisku - na najvyššom poste ľudovej kultúry našej vlasti.

V roku 1965 som po prvýkrát zažil Východnú naživo. V goralských tancoch súboru Magura z Kežmarku som spoznal svojho bratranca. V roku 1967 som už vo Východnej vystupoval s folklórnym súborom Marína zo Zvolena. Získali sme ocenenia. Začal som vnímať iný rozmer, iný obraz krásy ducha, človeka a prírody.

Postupne sa mi napĺňal sen. Ako interpret som sa „vrátil“ do Východnej ako člen Lúčnice. Navždy si zapamätám potlesk tisícok divákov. Dosiahnuť uznanie od obecenstva vo Východnej, znamená veľký úspech - najmenej vizitku na všetky popredné pódiá sveta. V ďalších rokoch ako spolupracovník na príprave a realizácii programov, neskôr ako viacročný člen Programovej komisie festivalu, spoluautor a autor úspešných programov. 25. ročník festivalu Východná (r. 1978) som pripravoval mimoriadne ako tajomník festivalu a spoluautor záverečného koncertu spolu s nestormi - významnými osobnosťami folklórneho hnutia Cyrilom Zálešákom a Mikulášom Senkom. V tomto programe som symbolicky i prakticky prevzal žezlo od pána Zálešáka, dlhoročného vedúceho oddelenia Tanečnej kultúry na Osvetovom ústave v Bratislave. V roku 1982 som na festivale Východná ako delegát Československa, odborne sprevádzal viceprezidentku svetovej organizácie organizátorov folklórnych festivalov CIOFF pri UNESCO. V tom istom roku na celosvetovom zhromaždení tejto organizácie, získal festival Východná vysoké ocenenie svojej úrovne a bol označený za vzor v programovej dramaturgii i organizačného zabezpečenia pre celý svet. Bolo a je pre mňa cťou pripravovať programy Východnej. Aj spolupráca na programoch minulého ročníka, kedy vo Východnej vrcholil úspešný festival krajín Visegrádskej štvorky.

Ďakujem Ti Východná za možnosť spoznania skutočnej podstaty kultúry a umenia, národnej hrdosti a identity. Želám Ti desiatky úspešných rokov, výborné programy, slnečné programové dni a uznanie celého kultivovaného sveta.“

 

Štefan Zima

Spomienky na Východnú

Milan Rusko, publicista

Čože je to päťdesiatka...? Aj takto možno začať, ak chceme spomenúť Východnú, presnejšie, históriu jej folklórnych festivalov. Bývali to naozaj celoslovenské akcie, veď družstevníkov na ne vozili autobusmi aj z tých najvzdialenejších kútov Slovenska. Nie ako účinkujúcich, ale za odmenu, za vykonanú prácu doma, na poli. Hľadisko vtedy bývalo zaplnené...

Po tých päťdesiatich rokoch, v súčasnosti, je situácia značne odlišná. Autobusmi už prichádzajú iba súbory, ostatní zväčša autami. Nie je to nič nové, len pamätníci spomínajú na väčší poriadok... Iná vec je, pravdaže, samotný festival. V porovnaní s minulosťou sa nevyhnutne zmenšil podiel autentického folklóru v skladbe programových čísiel, v stvárňovaní epizód zo života, piesní i tanca. Mrzí ma to, cítim sa oklamaný, keď vidím rovnaké tanečné prvky na vystúpeniach súborov z východného i západného Slovenska, ale zároveň si uvedomujem, že taký je vývoj. Dávno sú preč časy, keď každá dolina, ba aj dedina mala svoje špecifické prvky, ktoré ten jej folklór, pesničky, tance odlišovali od „konkurencie“ vzdialenej len zopár kilometrov. Vzdialenosti sa vďaka technike skracujú, niekdajšie rozdiely zanikajú. Ak vzniknú nové, tie nemajú so špecifikom obce nič spoločné. A tak aj vo Východnej dochádza k zbližovaniu. Neraz som rozmýšľal (nie nahlas!), či práve toto nie je jednou z príčin, prečo ochabuje záujem verejnosti o folklór, osobitne ten vo Východnej. Lenže dôvody môžu byť aj opačné. Keď sa pozrieme na Detvu či iné folklórne podujatia tohto typu, vidíme, že divácka účasť nemá klesajúcu tendenciu. Pri pozorovaní hľadiska počas programov som si to vysvetlil po svojom: na regionálne festivaly prichádzajú ľudia, ktorí očakávajú, že piesne, tance, zvyky, ktoré tam uvidia, ich vrátia do detstva, ku koreňom. Predvádzaný program im je blízky.

Východná je iná. Široké spektrum ponuky absorbuje len divák, ktorý folklóru viac rozumie ako Záhorák, Lipták, Oravec, Podpoľanec či občan iného regiónu zaľúbený najmä do toho „svojho“. Ale Východná – to bol vždy festival slovenský a ja verím, že taký aj zostane. Ak sa mu dá väčšia publicita aj v zahraničí, určite bude jeho úloha a význam len rásť.“

 

Milan Rusko

Spomienky na Východnú

Robert Faltus, folklorista

„Folklórny festival Východná pre mňa, tak ako pre tisícky ďalších obdivovateľov slovenského folklóru, znamená jeden z najväčších folklórnych sviatkov v našej malej krajine pod Tatrami. Jeho národná, ale i medzinárodná prestíž je o to väčšia, že to na rozdiel od podobných festivalov napríklad v Detve alebo na Myjave nie je festival regionálny, ale usiluje – sa svojou dramaturgiou a programovou skladbou – pokryť celý teritoriálny, žánrový i štýlový priestor Slovenska. Takto si v programoch festivalu vo Východnej môže každý návštevník nájsť vždy čosi pre seba a byť na to hrdý. Za 50 rokov svojej existencie si vybudoval toto postavenie úmornou a cieľavedomou prácou jeho pripravovateľov, tisícok účinkujúcich a, samozrejme, aj zanietených návštevníkov. Tým všetkým by sa v tomto čase patrilo poďakovať, pretože jubileum jedného festivalu nie je len akýmsi abstraktným jubileom nejakej folklórnej slávnosti, ale je predovšetkým jubileom „jeho ľudí“.

Existencia festivalu v budúcnosti je opäť a jedine v rukách ľudí, ide len o to, či bude dostatok tých „jeho“. Festival s viac ako tisíckou účinkujúcich si nevyhnutne vyžaduje pozornosť a starostlivosť, a to ako ľudí „zhora“, tak aj tých „zdola“. Všetci totiž majú možnosť niečo urobiť, každý na svojom políčku. Myslím predovšetkým na politikov a vládu, ktorým by existencia nášho národného pokladu v podobe ľudových tradícií mala najmä v priestore zjednotenej Európy ležať viac na srdci. Ľuďmi „zdola“ sú v tomto prípade samotní obyvatelia obce, ktorým by väčšia aktivita, zanietenie a nezištné úsilie urobiť niečo pre festival mohlo jedine pomôcť. Urobiť niečo pre druhého je totiž oveľa viac, ako urobiť čokoľvek pre seba samého.

Želal by som teda festivalu Východná k jeho 50-ke najmä dostatok tých „jeho ľudí“, mladých tvorcov s fantáziou a znalosťou, zanietených organizátorov, šikovných účinkujúcich a fascinovaných divákov, ktorí by sa oň v budúcnosti spoločne postarali. Tento festival je totiž jednou z foriem ako podnietiť rozvoj aktívneho cestovného ruchu v našej krajine, ktorý by nám tak prospel, a zároveň uchovať dedičstvo našich pradedov – ukryté v piesni, tanci, kroji, ale aj napríklad vo vyrezávanom koníkovi – pre potomstvo tohto národa.“

 

Robert Faltus

Spomienky na Východnú

Ján Blaho, choreograf a folklorista

„Je mi nejako čudne. Pripomína mi to 50-ky mojich priateľov, keď všetci oslavujú, iba jubilant je smutný. Začína hodnotiť a väčšinou aj nostalgicky spomínať.

Musím priznať, že som mal oveľa radšej mladú Východnú. Citovú, nezávislú, niekedy až výbušnú 18-nástku, nie súčasnú 50-ničku, ktorá starnúcemu polobohémovi niekedy pripomína poplatnú ženu, čo sa chce do budúcna zabezpečiť a robí vo svojom živote kroky proti vlastnému presvedčeniu. Mal som rád Východnú bez svetových rekordov, majstrovstiev sveta vo varení pirohov, bez zápisov do Guinessovej knihy rekordov, bez turisticko-ekonomického folklorizmu, bez pseudofolklóru, ktorý je veľakrát sprevádzaný prejavmi prostoduchosti a gýča. Je mi smutno, že z akýchkoľvek dôvodov vsúvame tieto aktivity do scenára sviatku slovenských folkloristov. Východná je najväčším slovenským festivalom, ktorého poslaním je šírenie esteticky hodnotných fenoménov tradičnej kultúry. Forma festivalových programov sa, samozrejme, neustále mení, prispôsobuje sa vkusu doby, ktorý sa však nemusí prispôsobovať vkusu diváckemu. Integračné procesy sa nedajú zastaviť, ale možno ich spomaľovať, ovplyvňovať alebo pozitívne usmerňovať.

Je mi trocha smutno za otvorenou, slnečnou scénou amfiteátra, kedysi neprepchatou vymoženosťami scénickej či záznamovej techniky, železnými konštrukciami, medzi ktorými sa hoci imitované, ale kedysi citovo a výrazovo bohaté prejavy tradičnej kultúry akosi tratia. Ak budete na 50. výročí v amfiteátri vo Východnej, skúste si predstaviť pri pohľade na scénu, či by bolo dnes reálne uviesť na nej program typu Prehliadka tichej krásy alebo Drevo či Dieťa v mojej zemi. Autori sa určite budú predbiehať v javiskových či iných efektoch, ktoré umožňuje súčasná technická komunikácia, ale pre mňa zostáva najmilším scénickým efektom obyčajná vatra nad amfiteátrom. To sú však úvahy, ktoré si 50-ročná Východná nezaslúži. Najmä, keď ju máte radi, plnú spevu, tanca a hudby. To ona každoročne prijíma folklóru žičlivých ľudí z celého Slovenska, ktorí vedia, z akého dôvodu sem vždy v prvom júlovom týždni zablúdia. Vtedy sa Východná naplní ľuďmi rovnakého cítenia, ktorí sa vždy radi zvítajú, debatujú, predstavujú si navzájom nových priateľov. Príjemne sa počas festivalových dní cítia, kontrolujú, či krása, bohatosť a rázovitosť našej tradičnej kultúry je stála, či s ňou noví pokračovatelia zodpovedne narábajú, aby sa napokon s majetníckym a spokojným úsmevom opäť na rok rozišli do svojich domovov.

Všetko je v poriadku, ešte sme, Slováci.“

 

Ján Blaho

Spomienky na Východnú

Pavel Bútor, predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná

„Keď som v roku 1964 po prvý raz tancoval ako tanečník detského folklórneho súboru Kokavan z Kokavy nad Rimavicou na doskách vo Východnej, vôbec som netušil, že na festivale vo Východnej ešte budem tancovať ako člen Lúčnice, že budem Východnej pomáhať, tvoriť, pripravovať nové programy, režírovať, šéfovať programovej rade, jednoducho – že budem jedným z mnohých zapálených nadšencov, ktorí 50 rokov budovali Východnú ako festival.

Čo znamená pre mňa Folklórny festival Východná?

Je neodmysliteľnou súčasťou môjho života, ktorý som celý zasvätil folklóru.

Je živou spomienkou na priateľstvá, ktoré vznikali počas festivalových dní a víkendových ciest.

Je živou spomienkou na ľudí, ktorí ma zasväcovali do kolosu Východnej.

Je živou spomienkou na tých, ktorí nám boli blízki, ktorí boli vynikajúcimi priateľmi a ktorí už nie sú medzi nami.

Je živou spomienkou na mnohé krásne programy, ale aj na tie menej vydarené.

Je živou spomienkou na mnohé ročníky v daždi pri vynikajúcich ľudových hudbách.

Je spomienkou na roky, keď okolo Východnej nie všetko išlo ľahko, keď ju mnohí zatracovali a odpisovali.

Folklórny festival Východná ma naučil počúvať a vnímať múdrych ľudí a priblížiť sa im v čistote srdca, ktoré bilo pre tradície.

Východná ma mnohému naučila a pomohla mi pozerať sa na folklórne dianie na Slovensku inými očami práve cez rozličné typy programov, cez vynikajúcich tanečníkov, muzikantov a spevákov.

Východná je v mojom srdci ako dar – životabudič.

Vždy sa objaví ako symbol našej tradičnej kultúry, každý rok priťahuje nové a nové generácie, ktoré prinášajú na oltár Východnej nové a nové pocity niečoho krásneho, čistého a zrozumiteľného pre každého človeka, ktorý má úctu k človeku.“

 

Pavel Bútor

Spomienky na Východnú

/uploads/b6/ea/b6ea35f48f3e0147acb407773e33ec1c/Buric-Jozef.jpg

Jozef Burič, riaditeľ Folklórneho festivalu Východná

„Folklórny festival Východná je pre mňa v súčasnosti predovšetkým pracovná záležitosť. A ak sa mám priznať, jediný oddychový moment na festivale odvtedy, ako som sa stal jeho riaditeľom, je koniec rozlúčkovej recepcie. A to je asi tak všetko. Pretože už deň po skončení začíname baliť, upratovať, čiastočne hodnotiť, ale hlavne rozmýšľať, čo s ďalším ročníkom. Prichádzajú prozaické veci, ako je účtovanie, ekonomické hodnotenie, neekonomické hodnotenie, kritiky, proste realita života.

Napriek tomu môj vzťah k festivalu zostal rovnaký ako pred nástupom do zamestnania do Národného osvetového centra – Východná bola pre mňa vždy sviatkom (akurát že tento sviatok oslavujem prácou a tak, veru, veľa programov nevidím) a verím, že aj zostane. Rovnako ako pre tisíce iných milovníkov tradičnej kultúry.“

 

Jozef Burič

O festivale

/uploads/6e/e2/6ee2d5c7ce16508f178f9c24d0d51e08/vychodna02.jpg

50. ročník Folklórneho festivalu Východná

Tradičná kultúra má v našej zemi mnoho podôb hmotného i nehmotného charakteru. Dokladom stále silnejúceho záujmu o tradičné ľudové prejavy je súčasný a v minulosti nebývalý nárast počtu usporadúvaných folklórnych festivalov na Slovensku a s ním súvisiaci stále sa zväčšujúci záujem vďačných návštevníkov. Aktívni účastníci a diváci folklórnych festivalov, ktorých usporiadateľmi sú nie len inštitúcie a mestá, ale aj občianske združenia a samotné folklórne súbory, sú nie len z radov domácich, ale stále vo väčšej miere tiež zo zahraničia, poväčšine zo susedných krajín.

Vrcholnou prehliadkou tradičnej a ľudovej kultúry, teda ľudovej hudby, spevu, tanca, hier, rozprávania, ľudovej poézie, krojov, výšiviek a mnohých hmotných výrobkov ľudového umenia, je Folklórny festival Východná. Je súčasne aj "vrcholnou prehliadkou výsledkov pravidelnej a systematickej práce mnohých inštitúcií, organizácií, združení i jednotlivcov v oblasti tradičnej a ľudovej kultúry".


Folklórne festivaly a slávnosti ľudového umenia všade na svete tvoria súčasť národného a kultúrneho života. Pre ich organizovanie sú vytvorené  i medziná­rodné  nevládne organizácie folklórnych festivalov C.I.O.F.F. (Conseil Inter­na­tional des Organisatons de Festival de folklor et d'arts traditionnels) a  IOV (International organization of Folkart), ktorých je Slov­­­enská  republika  plno­práv­nym členom.

Každý z festivalov má  svoje špecifické poslanie a pôsobenie, svoju dra­ma­­­­­­turgiu, svoje osobitné podmienky a zvláštnosti, ktorými sa od seba odlišujú, aj keď všetky tieto podujatia sa orientujú na verejnú prezentáciu celého systému za­­chovávania, ochrany a tvorivého rozvíjania hodnôt tradičnej a ľudovej kultúry v zmysle ustanovení „Odporúčania UNESCO o ochrane tradičnej a ľudovej kultúry“. V rámci tejto skutočnosti sa na festivale zúčastnia i v tom­to roku folklór­ne kolektívy zo zahraničia.

Dramaturgický zámer 50. ročníka festivalu vychádza z jeho poslania - prispievať k formo­vaniu národného cítenia obyvateľstva cez mnohoraké prejavy tradičnej a ľudovej kultúry Slovákov, doplnený prezentáciou národných kultúr zúčastnených zahraničných kolektívov. K nemu sa pripojilo sprístupňovanie hodnôt tradičnej a ľudovej kultúry a napĺňanie aktivít s medzinárodným významom, ktoré vyplývajú festivalu z členstva v medzinárodnej organizácii folklór­nych festivalov CIOFF. Nuž a samozrejme nezabúdame na oslavu 50. výročia založenia festivalu.

Rešpektujúc uvedené zámery uvedie festival i v tomto roku najrozmanitejšie prejavy tradičnej a ľudovej kultúry, tvorivo stvárnené do osobitne komponovaných programov, s využitím ďalších fo­riem nescénických a spoločenských podujatí, za účasti amatérskych i profesionálnych umelcov.

Folklórny festival Východná sa  odlišuje od ostatných medzinárodných folklórnych festivalov, ktoré spravidla prezentujú folklór národov a národností sveta vo forme programových blokov podľa výberu umeleckého vedenia toho - ktorého kolektívu. Má svoje programy prísne tematicky zamerané na vytypované slávnostné a tanečné príležitosti v živote človeka. Je to snáď najnáročnejšia podoba prezentácie ohraničených okruhov tradičnej ľudovej kultúry, ktorá však zdôrazňuje spájajúce či dominantné alebo diametrálne sa rozchádzajúce spôsoby realizácie rovnakých slávnostných a tanečných príležitostí v živote človeka, stvárnených rozličnými formami a žánrami ľudovej kultúry. Súčasne je to kvalitatívny posun pri rozširovaní obzorov diváka o špecifické či unikátne prejavy tradičnej ľudovej kultúry.

Program

/uploads/08/e4/08e46c2cee1aff39283161ce0f176d8f/vychodna.jpg

Piatok 2. 7. 2004

14.00 – Pozvánka do Východnej – Liptovský Mikuláš – námestie

Piatok 1. júla 2004
Liptovský Mikuláš – námestie 14.00 hod.

Účinkuje: folklórny súbor Lipa z Bratislavy

 

18.00 – Zôsyp III - program liptovských folklórnych kolektívov – prehliadkové pódium

Program liptovských folklórnych kolektívov

Piatok 2. júla 2004
Prehliadkové pódium 18.00 hod.

Autori programu: Mária Palasthyová, Miroslava Palanová
Asistenti: Mária Žureková, Katarína Vdovcová

Účinkujú: folklórne skupiny Likava z Likavky, Lúčan z Lúčok, detský folklórny súbor Belanka z Liptovského Hrádku a víťazi Prehliadky detského hudobného folklóru 2004.

Po tretí raz sa na prehliadkovom pódiu predstavujú folklórne kolektívy a jednotlivci Liptova a prezentujú výsledky svojej činnosti za uplynulý rok, takpovediac to, čo sa nám za rok „nové“ na Liptove urodilo. Pódium bude patriť najmä víťazom regionálnych súťaží detského hudobného folklóru Liptovské nôty a Liptovské zvončeky.

 

20.00 – Zahraj, pocifruj – amfiteáter

Autor: Milan Rendoš
Slovom sprevádza: Zuzana Bobriková

Účinkujú: ľudové hudby folklórneho súboru Podpoľanec z Detvy, Kopaničiar z Myjavy a ľudová hudba Jozefa Kroka-Česlaka

 

20.30 – Privítanka – amfiteáter

Privítanka

Piatok 2. júl 2004
Amfiteáter 20.30 hod.

Autori programu: Mária Palasthyová, Miroslava Palanová
Asistenti: Mária Žureková, Katarína Vdovcová

Účinkujú: folklórne skupiny Kriváň z Východnej, Važec z Važca, Horec zo Štrby a členovia folklórneho súboru Váh z Liptovského Mikuláša  Východná, Východná, vo dva rady domy...

 

21.00 – Pozdravy festivalov jubilujúcej Východnej – amfiteáter

Piatok 2. júla 2004
Amfiteáter 21.00 hod.

Scenár a réžia: Viliam Korenčík
Asistenti: Robert Čimo, Peter Kocák, Miroslav Jenčo
Slovom sprevádza: Jozef Šimonovič

50 rokov práce a umu kolektívov ľudí, ktorí sa rok čo rok boria s problémami okolo usporiadania tohoto vrcholného folklórneho podujatia na Slovensku.

Do programu „Pozdravy festivalov“ tvorcovia programu symbolicky zaradili festivalové mestá Detvu, Myjavu a Terchovú.

A čím krajším možno pozdraviť, ak nie hudbou, spevom a tancom kolektívov, ktoré sú úzko spojené z festivalmi týchto miest.

Účinkujú: folklórne súbory Kopaničiar z Myjavy, Rozsutec zo Žiliny, Lipa z Bratislavy, folklórne skupiny Očovan z Očovej, Hrochoť z Hrochote, Detva z Detvy a detský folklórny súbor Terchovček z Terchovej

 

21.45 – Romale – čhavale – amfiteáter

Ľudia – Rómovia
Výber z programu folklórneho súboru Železiar z Košíc

Scenár a réžia: Vladimír Urban
Svetelná réžia: Pavol Pitoňák
Choreografia: Vladimír Urban, Vladimír Michalko, Attila Oláh
Spracovanie hudby: Milan Rendoš, Ľuboslav Hudák a členovia ľudovej hudby súboru Železiar
Vokálna príprava: Andrea Rendošová

 

22.30 – Karpaty (Lúčnica) – amfiteáter

Piatok 2. júla 2004
Amfiteáter 22.30 hod.

Scénická panoráma ľudovej kultúry Karpát

Námet, scenár a réžia: Prof. Štefan NOSÁĽ

Účinkuje: Lúčnica tanečný súbor a sólisti, orchester a ZLATÉ HUSLE, spevácka skupina

 

24.00 − Humoristická skupina Drišľak – amfiteáter

Piatok 2. júla 2004
Amfiteáter 24.00 hod.

Vznikla v roku 1998. Jej repertoár pozostáva z piesní a hovoreného slova s humorným obsahom.

Základom ich javiskového pôsobenia sú dialógy trojice (Pali, Jani a Vilo) a sólový i skupinový spev. Námety pre piesne a dialógy čerpajú z reálií života, najmä východniarov. Reagujú na aktuálne problémy súčasnosti, pričom využívajú špecifiká východoslovenských nárečí. Ich veľkou prednosťou je schopnosť improvizovať na akúkoľvek tému, čo pri každom vystúpení vytvára neopakovateľnú atmosféru. Množstvo nápadov, ktorými zabávajú divákov kedykoľvek a kdekoľvek, ich zaraďuje do kategórie „baviči“, ktorých sa diváci nevedia nasýtiť.

Zaujímavé je, že skupina nemá svojho vedúceho. Ich účinkovanie a umelecké smerovanie je výsledkom práce všetkých členov skupiny.

 

 

Sobota 3. 7. 2004

10.00 – Skladateľ a ľudová pieseň – evanjelický kostol Východná

Sobota 3. júla 2004
Evanjelický kostol Východná 10.00 hod.

Autor: Angela Vargicová
Odborná spolupráca: Marián Veselský, Robert Faltus

Účinkujú: ľudová hudba folklórneho súboru Považan z Považskej Bystrice, Anna Hulejová, Mária Mačošková, Mária Straková, Helena Záhradníková, Helena Žilinčíková, Milan Križo, Michal Seredič

 

10.00 – Talenty XIII – prehliadkové pódium

Sobota  3. júla 2004,  10.00 hod.
Prehliadkové pódium

Príprava:  Lenka Šútorová, Barbora Skraková

Účinkuje:  ľudová hudba Muzička z Bratislavy

Radi spievate ľudové piesne, hráte na hudobnom nástroji či tancujete?

Tak nie je dôvod, aby ste svoj talent nechávali len pre seba a  nečinne sa prizerali na tých, čo sú na javisku. Príďte ho predviesť priamo na pódium vo Východnej, kde sa už tradične uskutoční program Talenty pre všetkých, ktorí majú chuť ukázať svetu, čo vedia.

Záleží len na vás, o čo sa s nami podelíte, či to bude spev, hudba alebo tanec.  Bez ohľadu na vek, ako sólista, pár, kolektív, folklórny súbor, folklórna skupina, v kroji či v civile môžete prezentovať seba alebo svoj kraj či obec.

Okrem pódia a divákov bude pre vás k dispozícii aj šikovná ľudová hudba, ktorá hudobným sprievodom iste prispeje k výbornej atmosfére celého sobotňajšieho dopoludnia.

Potešte seba aj iných a nech je vám tou najväčšou odmenou vďaka a potlesk, ktorý vás určite neminie. No možno aj niečo viac...

 

11.00 – Piesne moje, piesne... − katolícky kostol vo Východnej

Katolícky kostol vo Východnej
3. júla 2004 11.00 hod.

Námet, scenár a réžia: Leonard Vajdulák
Profilový koncert speváčky ľudových piesní Márie Strakovej

Spoluúčinkujú: Lenka Dubničková a Diana Nemcová, speváčky umeleckého súboru Lúčnica,Jaroslav Zápotočný zo Žaškova, Roman Bieľak zo Sihelného, Ľudová hudba Muzičkaz Bratislavy a Ľudová hudba Leonarda Vajduláka

 

11.00 – Škola tanca – tance z Raslavíc – Evanjelický dom Východná

Sobota 3. júla 2004
Evanjelický dom Východná 11.00 hod.

Autor a vedenie: Ján Blaho
Demonštrátori: Dana Javorská, Slavomír Ondejka

Škola tanca ako jeden z programov Folklórneho festivalu Východná má cieľ oboznamovať s tradičným ľudovým tancom, a to najmä jeho nescénickou formou voľnej výučby a improvizovanej zábavy.

Aby účinnosť školy tanca mala dosah na širšiu, laickú, s tradíciou sympatizujúcu verejnosť, je potrebná selekcia tancov jednoduchých na výučbu nenáročných, ale pritom atraktívnych. Toto kritérium spĺňa aj tohtoročný výber tradičných, párových a strofických tancov z Raslavíc.

Strofické tance majú veľa rôznych lokálnych variantov. Šírili ich v prvom pláne najmä taneční majstri, v druhom pohybovo nadaní učitelia, prípadne ich do dedinského prostredia poprenášali nadaní jednotlivci. Tanečných majstrov vo Východnej nahradia a tance Ceperky, Mojše a Kurikrik s valcerom budú vyučovať Dana Javorská a Slávo Ondejka. K výučbe i inprovizovanej zábave hrá ľudová hudba folklórneho súboru Železiar z Košíc.

Všetkých pozývame a budete vítaní na tancoch z Raslavíc.

 

12.30 – Školička tanca – Evanjelický dom Východná

Sobota 3. júla 2004
Evanjelický dom Východná 12.30 hod.

Príprava a vedenie: Vladimír Michalko

V nadväznosti na Školu tanca budú mať možnosť zoznámiť sa  so základnými tancami z Raslavíc aj mladšie generácie tanečníkov. Nepôjde však o absolútne dodržanie charakteru a štýlu tanca, ale o ukázanie cesty, ako priblížiť ľudový tanec čo najväčšiemu počtu detí.

 

13.00 – Sennie roboty vo Važci – važecké lúky so senníkom pri Váhu

Važecké lúky so senníkom pri Váhu - 13.00 hod.

Námet: Margita Hybenová, Michal Kapasný

Práce spojené s kosením a sušením sena majú vo Važci zvláštnu, osobitú tradíciu a kultúru, spojenú so zvykmi a lúčnymi spevmi – trávnicami -, ktoré sú výraznejšie ako v okolitých obciach. Piesne a zvyky, ktorých nositelia v obci ešte žijú, sú opísané nielen v mnohých monografiách, ale stali sa aj námetom pre tvorbu majstra Jana Hálu a sú trvalým prvkom v programe folklórnych súborov a skupín.

 

14.30 – Sprievod – obec Východná

Sobota 3. 7. 2004
Obec Východná 14.30 hod.

Autori: Jozef Adamík, Ladislav Bernáth
Odborná spolupráca: Naďa  Gilániová
Sprievodné slovo: Adriana Domanská a Ján Valentík



16.00 – Pozdrav ze Strážnice – amfiteáter

Sobota 3. júla 2004
Amfiteáter 16.00 hod.

Autor a režie: PhDr. Jan Krist
Moderátor: Magdalena Múčková, Mgr. David Pavlíček
Produkce: Jaroslava Kristová

Účinkují: Cimbálová muzika Danaj ze Strážnice, folklorní soubor Kunovjan z Uherského Hradiště a sólisti Erik Feldvabel ze Starého Města, Magdalena Múčková a Jan Gajda

Letos je to už více než 50 let, co nadšení strážničtí diváci nosili na ramenou tanečníky z Východné. Ti si pak odvezli domů tak silné zážitky, že vzápětí ve své obci založili vlastní festival. A ten dnes už slaví abrahámoviny.

Při takové slávě nemohou chybět ani Strážničané, ani další účinkující, kteří se výrazně zapsali do dějin strážnického festivalu. Uvidíte tedy známou cimbálovou muziku Danaj ze Strážnice, která doprovodí jak vlastní zpěváky Magdalenu Múčkovou a Jana Gajdu, tak malou taneční skupinu starších tanečníků ze Strážnice, trojnásobného vítěze v tanci verbuňk Erika Feldvabela ze Starého města a taneční páry folklorního souboru Kunovjan z Uherského Hradiště, který je už delší dobu jakousi štikou ve folklorním hnutí v České republice. Ti všichni přicházejí, aby Folklornímu festivalu ve Východné kratičkým pásmem poblahopřáli k jeho velkému jubileu a předali mu srdečné pozdravy ze Strážnice od jeho partnerského festivalu a vedení města.


16.30 – Ako deti Kriváň rovnali – amfiteáter

sobota 3. júla 2004
Amfiteáter 16.30 hod.

Námet, scenár, réžia: Eliška Hrbíková
Inšpícia: Jaroslav Mendel

Účinkujú: detské folklórne súbory Vienok – Bratislava, Kistiglinc - Dunajská Streda, Viganček – Košice, Terchovček – Terchová, Hájenka – Bratislava, Malý Vtáčnik – Prievidza



17.30 – Čriepky z 50-ročnej Východnej – amfiteáter

Sobota 3. júla 2004
Amfiteáter 18.00 hod.

Autor: Ladislav Bačinský
Asistent: Michal Noga
Slovom sprevádza: Zuzana Bobriková

 

19.00 – Pri muzike – prehliadkové pódium

Sobota 3. júla 2004
Prehliadkové pódium 19.00 hod.

Autor: Lenka Šútorová
Asistenti programu: Barbora Skraková, Miroslava Koreňová
Slovom sprevádza: Miroslava Koreňová

Účinkujú: Ľudová hudba Muzička z Bratislavy, folklórne skupiny Očovan z Očovej a Kubra z Kubry, detský folklórny súbor Vienok z Bratislavy, folklórne súbory Kopaničiar z Myjavy, Skorušina z Liesku a Zobor z Nitry

 

20.00 – Zahrajte si muzikanti – amfiteáter

Sobota 3. júla 2004
Amfiteáter 20.00 hod.

Autori: Jozef Burič, Angela Vargicová
Réžia: František Morong
Slovom sprevádza: Izabela Pažitková
Text: Ján Bazovský

Použité skladby: archív Lúčnice, SĽUK-u, ZUŠ a zúčastnených ľudových hudieb folklórnych súborov

Účinkujú: ľudové hudby folklórnych súborov Lipa z Bratislavy, Lykovec z Revúcej, Podpoľanec z Detvy, Šarišan z Prešova, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Železiar z Košíc a mládežnícky symfonický orchester Základnej umeleckej školy  ... pod vedením Miroslava Šmída 

Program tvorený zo skladieb významných slovenských skladateľov minulosti a súčasnosti: S. Stračina, B. Urbanec, P. Tonkovič...

 

20.45 – Kam až hlas doletí – amfiteáter

Sobota 3. júla 2004
Amfiteáter 20.45 hod.

Autor: Ján Bazovský

Účinkujú: Regionalny zespól Polaniorze z Koszczielisk - Poľsko a Štátny súbor Honvéd z Budapešti - Maďarsko

 

21.30 – Sviatok tanca – amfiteáter

Sobota 3. júla 2004
Amfiteáter 21.30 hod.

Námet, scenár a réžia: Pavol Pitoňák
Asistenti: Lucia Ninčáková, Andrea Pitoňáková

Účinkujú: folklórne súbory Devín z Bratislavy, Hornád z Košíc, Kopaničiar z Myjavy, Podpoľanec z Detvy, Rozsutec zo Žiliny, Skorušina z Liesku, Technik z Bratislavy, Zobor z Nitry, Železiar z Košíc, folklórne skupiny Kriváň z Východnej, Telgárt z Telgártu, detský folklórny súbor Zázrivček zo Zázrivej, fujaristi z Kokavy nad Rimavicou a sólisti Anton Bendík z Hrušova, Ján Jurčo s manželkou z Východnej, Ján Petrenka s dcérou z Východnej, Juraj Kubánka z Liptovských Sliačov, Štefan Nosáľ z Hriňovej a Marián Mako-Székely z Liptovského Mikuláša.

 

23.00 – Slovenský ľudový umelecký kolektív – Cirkus Svet – amfiteáter

Cirkus Svet

Sobota 3. júla 2004
Amfiteáter 23.00 hod.

hudobno-tanečná show Jána Ďurovčíka
Námet a scenár: Ján Ďurovčík, Stanislav Gurka
Kostýmy: Alexandra Grusková
Autor scény: Peter Čanecký
Vizuálne svetelné efekty: Martin Kubánka
Hudba: Henrich Leško
Réžia a choreografia: Ján Ďurovčík

 

24.00 – Jánska noc … a opäť inak – areál amfiteátra

Sobota 3. júla 2004
Areál amfiteátra – 24.00 hod.

Autor: Robert Faltus

Účinkujú: Fakľonosiči a hudobníci folklórneho súboru Považan z Považskej Bystrice, folklórneho súboru Lipa z Bratislavy a spevácke skupiny zúčastnených kolektívov.

 

24.00 – Zábavy – májka a štadión TJ

Sobota 3. júla 2004
Májka a štadión TJ 24.00 hod.

Príprava: Jozef Adamík, Ladislav Bernáth

Účinkujú: ľudová hudba folklórneho súboru Železiar z Košíc a dychová hudba

Zábavy sa počas rokov stali neodmysliteľnou a obľúbenou súčasťou programov festivalu. Už tradične ich v hojnom počte navštevujú nielen hostia festivalu, ale i účinkujúci. Organizátorom i v tomto roku ide o to, aby sa po peknom umeleckom zážitku alebo účinkovaní v programoch mohli všetci aktívne zapojiť do festivalového diania.

 

 

Nedeľa 4. 7. 2004

07.00 – Chodíme, chodíme – festivalový budíček – obec Východná

Nedeľa 4. júla 2004
Obec Východná  07.00 hod.

Príprava: Mária Kubíková a Zuzana Mikušová

Účinkujú ľudové hudby Stanislava Šimunku a Martina Užíka

 

09.00 – Ej ráno, ráno – prehliadkové pódium

Nedeľa 4. júla 2004
Prehliadkové pódium 9.00 hod.

Autor: Milan Rendoš

Program je sústredený na ukážky a jednoduché zábavné vyučovanie piesní v podaní štyroch kolektívov z rôznych častí Slovenska. Diváci budú mať k dispozícii notové zápisy vyučovaných piesní.

 

10.00 – Hudáčkovia a malí tanečníci – prehliadkové pódium

Nedeľa 4. júla 2004
Prehliadkové pódium 10.00 hod.

Autor: Ladislav Bačinský
Spolupráca: Ivan Sadloň
Asistent: Michal Noga
Slovom sprevádza: Igor Hraško

Účinkujú: najúspešnejšie detské ľudové hudby – víťazi súťaží hudobného folklóru na Slovensku, sólisti tanečníci z vybraných detských folklórnych súborov  zo Slovenska a Českej republiky a Slávici Slovenska

Objaviť v sebe talent a dokázať sa ho pozitívne zmocniť je vzácnosť, ktorá poteší aj samého seba aj iných, ktorí sa tomu s veľkým uznaním iba prizerajú.

Máme mnoho príkladov, čo všetko dokážu deti a najmladšia generácia. Z množstva takých príkladov boli do Východnej pozvaní malí hudáčkovia aj tanečníci, aby nevšednými výkonmi presvedčili svojich poslucháčov a divákov, že sú schopní dôstojne prevziať štafetu po svojich predkoch.

 

13.00 – Na počúvanie – amfiteáter

Nedeľa 4. júla 2004
Amfiteáter 13.00 hod.

Autor: Milan Rendoš
Slovom sprevádza: Zuzana Bobriková

Účinkujú: ľudová hudba folklórneho súboru Vepor z Klenovca, členovia folklórneho súboru Devín z Bratislavy a víťazi speváckej súťaže Slávik Slovenska 2004.

 

13.30 – Z tvorby – amfiteáter

Nedeľa 4. júla 2004
Amfiteáter 13.30 hod.

Autor: Martin Urban

Účinkujú: folklórne skupiny Parchovianka z Parchovian, Telgárt z Telgártu, folklórne súbory Vranovčan z Vranova nad Topľou, Skorušina z Liesku, ľudová hudba a spevácka skupina folklórneho súboru Železiar z Košíc, Vojenský folklórny súbor Jánošík zo Zvolena a sólisti Štefan Višňovský, Michal Nemec, Roman Malatinec, Martin Zaremba, Peter Malik, Stanislav Marišler, Pavol Gažo, Ján Matuška, Vladimír Michalko, Tatiana Urbanová a Štefan Ferenc.

 

14.30 – Pozdrav pieseň – amfiteáter

Nedeľa 4. júla 2004
Amfiteáter 14.30 hod.

Autori: Jozef Burič, Angela Vargicová
Réžia: František Morong
Uvádza: Izabela Pažitková
Text: Ján Bazovský

Účinkujú: mužské spevácke skupiny Hnojňane, Rodokmeň, Suche karki, Ťaskovci, ľudové hudby folklórnych súborov Lipa z Bratislavy, Lykovec z  Revúcej, Podpoľanec z Detvy, Šarišan z Prešova, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Železiar z Košíc a mládežnícky symfonický orchester Základnej umeleckej školy  ... pod vedením Miroslava Šmída

 

16.00 – Galaprogram – Dedičstvo krásy – amfiteáter

Nedeľa 4. júla  2004
Amfiteáter 16.00 hod.

Autor: Pavel Bútor

Účinkujú: folklórne skupiny Bažalička z Plachtiniec-Príbeliec, Kubra z Kubry, folklórne súbory Lipa z Bratislavy, Liptov z Ružomberka, Partizán zo Slovenskej Ľupče, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Zemplín z Michaloviec, Danaj zo Strážníce – Česká republika, Polaniorze z Koscieliska – Poľsko, Honvéd z Budapešti – Maďarsko a Lívia Vansáčová zo Spišskej Novej Vsi

Vyvrcholením programovej skladby 50. ročníka Folklórneho festivalu Východná bude záverečný program „Dedičstvo krásy“, ktorý dá bodku za päťdesiatročným úsilím o hľadanie, nachádzanie, uchovávanie a rozvíjanie tradícií ako základu kultúrnych hodnôt každého národa; vďaka ich nadčasovosti, životaschopnosti a inšpiračnej hodnote pre súčasnú umeleckú tvorbu.

 

 

Výstavné podujatia

50 rokov FF Východná – artefakty – budova pošty

budova pošty

Autor: Zuzana  Školudová

 

Kresané do dreva, rezbárske sympózium – areál amfiteátra

Rezbárske sympózium
Autor: Martin Mešša

 

Jarmok ľudových remesiel – areál amfiteátra

Areál amfiteátra

Príprava: Mária Kubíková

 

Majstri ľudových remesiel – areál amfiteátra

Areál amfiteátra

Príprava: Mária Kubíková

 

Folklórne reflexie – Posádkový klub Liptovský Mikuláš

Posádkový klub Liptovský Mikuláš

Mária Auerová Griešová
Príprava: Judita Fenvešová

 

Urob si sám vo Východnej – areál amfiteátra

Sobota 3. júla 2004
Areál amfiteátra

Autor: Drahoš Daloš

Po dobrej odozve od vás, návštevníkov Folklórneho festivalu Východná, sme sa rozhodli pokračovať v programe „Urob si sám vo Východnej“ aj v tomto roku. Na 50. ročníku festivalu si môžu návštevníci vyrobiť pod odborným vedením skúsených lektorov píšťalku, slamenú ozdobu alebo drôtenú miniatúru či šperk. Nie všetci môžeme byť spevákmi či tanečníkmi na pódiách päťdesiatročnej Východnej, a tak ponúkame obdivovateľom tichej krásy skrytej v remeselnej zručnosti našich predkov možnosť objaviť šikovnosť vlastných rúk a odniesť si popri dojmoch z programov na pódiách a príjemných stretnutí s priateľmi aj vlastnoručne vyrobenú spomienku na jubilejnú Východnú 2004.

 

Modrotlač – vitríny v areáli amfiteátra

Vitríny v areáli amfiteátra
Autor: Iveta  Zuskinová

Modrotlačiarstvo ako osobitné odvetvie farbiarstva predstavuje v ľudovej kultúre Slovenska významnú oblasť ľudovej remeselnej výroby. Pod označením modrotlač rozumieme jednak spôsob zdobenia a farbenia látok, jednak hotový výrobok – indigom zafarbený textil s negatívnym vzorom.

Existencia remeselných cechov farbiarov je zaznamenaná v Liptove už v polovici osemnásteho storočia. Spomínajú sa majstri v Nemeckej Ľupči, Hybiach, Sielnici a Trnovci. Modrotlač sa v ľudovom prostredí začala používať od polovice devätnásteho storočia a stala sa významnou súčasťou ženského ľudového odevu predovšetkým v Liptove, na Spiši, Orave, v Turci a Šariši. Šili sa z nej sukne, zástery, šatky a často aj obojstranne vzorované odevné súčasti. Okrem odevných súčastí bola rozšírená aj v bytovom a interiérovom textile, predovšetkým ako obliečky na periny.

Výstava zo zbierok Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku predstavuje súčasti ženského odevu z jednotlivých častí Liptova, na ktorých sa technika modrotlače používala. K najzaujímavejším patria glancované dvojlícne zástery s veľkoplošnými kvetinovými vzormi z dielne posledného modrotlačiara z Ružomberka Jána Mudrončíka. Z dielne posledného modrotlačiara Daniela Žišku z Hýb (pracoval až do roku 1972) sú vystavené vzorníky v rôznych farebných kombináciách. Kolekciu textilných exponátov dotvára zbierka celodrevených a kombinovaných modrolačových foriem s najpoužívanejšími charakteristickými vzormi.

 

 

Reprízy programu Skladateľ a ľudová pieseň

2. 6. 2004, 18.00 hod.– Evanjelický kostol Hybe

3. 6. 2004, 17.00 hod.– Evanjelický kostol Liptovský Mikuláš

 

Zmena programu vyhradená


Internet kamión Slovak Telecom

  • surfujte na internete 20 minút zadarmo
  • pošlite svoj prvý e-mail
  • pozdravte svojich známych z tohoto podujatia prostredníctvom špeciálnej fotografie  

2. júla 2004 (piatok)...... 15.00 – 24.00 hod.

3. júla 2004 (sobota)......10.00 – 24.00 hod.

4. júla 2004 (nedeľa)......  9.00 – 17.00 hod.

 

Plagát a program na stiahnutie


 

plagát FFV 2004

 

Sponzori a mediálni partneri

Generálny mediálny partner:

TA3

 

 

Generálni reklamní partneri:

    Inžinierske stavby     Termostav - Mráz

Corgoň                  

 

 

Hlavný mediálny partner:

Slovenský rozshlas         

 

 

Mediálny partner:

logo Slovak Telecom

 

 

Reklamní partneri:

Prvá stavebná sporiteľňa          Q-99     logo Golden Royal     logo Tesla

logo Stavoterm     logo Forplast     logo Husqvarna        

 

 

 

Festival sa koná s finančným prispením Ministerstva kultúry SR a International Visegrad Fund.