Spomienky na Východnú
Na Folklórny festival Východná spomína
Vladimír Majerčík – dlhoročný folklorista z Východnej
Tohto roku sa vo Východnej uskutoční jubilejný 55. ročník FFV. 55-krát sa v amfiteátri, ktorý prešiel rôznymi prestavbami a úpravami, v podtatranskej obci Východná budú prezentovať rôzne žánre ľudového umenia slovenského ľudu. Festival si získal svoje miesto v prezentácii
najlepších interpretov, kolektívov dospelých a detí, ľudových tradícii našich predkov. Pri tejto príležitosti som načrel do spomienok na organizovanie tohto najväčšieho podujatia v oblasti folklóru na Slovensku. Možno už aj preto, že som jedným z tých, ktorí nepretržite od roku 1971 pracovali na rôznych úsekoch prípravy a organizácie FFV až doteraz. Nehovorím už o detských rokoch kedy som ako člen detského súbor KRIVÁŇ v roku 1958 vystupoval po prvýkrát na Slávnostiach piesni a tancov vo Východnej. Tak sa festival nazýval v prvých rokoch.
Miesto festivalu
K rozhodnutiu o trvalom umiestnení vrcholného folklórneho podujatia na Slovensku do Východnej došlo po dlhotrvajúcom hľadaní pre a proti. Zvíťazila spätosť prostredia so živými prejavmi ľudového umenia, zanietenosť miestnych organizátorov a tradícia. Prelomovým rokom, ktorý viedol ku skvalitneniu festivalu bol rok, keď sa postupne začala realizovať prestavba areálu podľa návrhu inžiniera architekta Grusku. Bola postavená nová scéna, technické zázemie, šatne, žriedlo, májka, vchodové brány, WC, pokladne, prehliadkové pódium. V hľadisku boli postavené dva stromy tichej krásy na vešanie ornamentníkov. Ako nový výtvarný prvok sa ich po prvýkrát objavilo 22 na FFV v roku 1974.
Boli to roky, keď som sa aktívne podieľal na výstavbe objektov a riešení problémov. Tie boli spojené s prenesením návrhov z výkresu do terénu výstavby. Rok 1975 priniesol do amfiteátra nový prvok drevené plastiky. Boli to deviati drevorezbári ako Meško, Siváň, Žilavá a ďalší, ktorí od 1. do 10. júna 1975 vyrezali prvých 16 drevených sôch. Každý rok teda drevorezbári z celého Slovenska vyrezávali dar Festivalu, drevené sochy z guľatiny – z lipy, topoľa, dovezených z Preglejky Kráľova Lehota.
V roku 1976 majster Siváň starší vytesal z dreva tri sochy pod názvom „Cesta na trh.“ Bola medzi nimi aj drevená krava. Táto socha bola stredobodom pozornosti a miestom, kde sa stretávali návštevníci FFV. V priebehu rokov si toto umenie vo Východnej získalo stále miesto, aj keď v počiatkoch sa niektorí odborníci nazdávali, že to nepatrí do amfiteátra. Týmto umeleckým dielam treba venovať lepšiu pozornosť pri ich údržbe. Pýtam sa, kde sú uložené drevené plastiky z predchádzajúcich ročníkov, keď ich nevidno v amfiteátri.
Kriváň pod Kriváňom
Od roku 1973 už ako profesionálny osvetový pracovník som prebral vedenie FS Kriváň a aktívne som sa zapojil do komisií, ktoré vtedy pracovali na príprave FFV. Nakoľko som žil, a doteraz žijem vo Východnej, väčšina programových, organizačných i technických pracovníkov sa ohlásila u mňa.
Nezabudnuteľné boli programy prehliadka tichej krásy, práca okolo výstavby, príprava amfiteátra pre FFV, príprava miestností pre výstavy a
podobne. Ako vedúci javiskovej techniky som vždy čakal na návrhy rôznych rekvizít do programov od ing. arch. Viliama Grusku, ktoré sa museli do termínu festivalu vyrobiť.
Ľudia, na ktorých nezabudnem
Musím sa poďakovať vtedajšiemu riaditeľovi OOS v L. Mikuláši Jánovi Vyparinovi a predsedovi MNV vo Východnej Martinovi Debnárovi, ktorí ma ako mladého osvetára aktívne viedli a zapojili do diania okolo príprav a organizovania FFV, čo si myslím, že v súčasnosti práve táto aktivita chýba tým, ktorí v súčasnosti sú pri kormidle festivalu. V období 80. rokov sa pripravovala výstavba nového amfiteátra v lokalite Bereky, na mieste bývalého smetiska. Bol som pritom priamo z navrhovateľom ing. arch. Šprlákom, keď sme spolu drevenými kolíkmi vytýčili priestory nového dejiska festivalu, ktorý však realizovaný nebol, aj keď bol položený základný kameň a vybudovaná vodovodná prípojka s vodojemom už pre nový amfiteáter. Boli pripravené ďalšie projekty výstavby a prípadnej rekonštrukcie pôvodného amfiteátra, no v tom období sa tak nerealizovalo. Boli to roky pokusov o získanie finančných prostriedkov a rôznych projektov od známych architektov na skvalitnenie dejiska a technického zázemia festivalu.
Starý a nový amfiteáter
V spomienkach mi utkvel rok 1979, keď sa FFV nekonal, hoci bol načas a dobre po všetkých stránkach pripravený. Stalo sa tak v dôsledku epidémie-žltačky na východnom Slovensku. Zákaz prišiel v pondelok, 4 dni pred festivalom, od okresného hygienika. Spomínam si aj na zhorenie budovy terajšej KOLIBY, ktorá slúžila pre účely festivalu. Amfiteáter, ktorého navrhovateľom bol ing. arch. Viliam Gruska stál do roku 2005. V tom roku sa začalo s jeho búraním a s výstavbou nového súčasného amfiteátra. Škoda, že do tvorby nového nebola v čo najväčšom počte zainteresovaná folklórna obec a odborníci z celého Slovenska!
Obľúbený sprievod
Programy a dramaturgia FF bola vždy na vysokej úrovni, čoho zárukou bol Osvetový ústav, terajšie NOC. Veľmi úzko som spolupracoval s jednotlivými tajomníkmi festivalu, režisérmi programov, osvetľovačmi, zvukármi, pracovníkmi výstav, ktoré sa pripravovali v obci a ďalšími, kde sme hľadali čo najlepšie riešenie pre tú - ktorú oblasť. Jeden z naj-programov je „sprievod obcou.“ Podľa môjho názoru by sa mal vrátiť tam, odkiaľ vždy začínal, a to z nižného konca obce. Stálo by za to, aby sa po niekoľkých rokoch obnovilo miesto tzv. „kolesa“ v priestore Konča ulice smerom na železničnú stanicu. Tam sa konali súťaže a posedenia členov súborov, tak ako to bolo napríklad v roku 1967, keď som nadviazal kontakt s francúzskym súborom z Biaritzu, ktorý udržiavam dodnes.
Propagovať po celý rok
Ešte väčší doraz treba klásť na propagáciu festivalu v priebehu celého roka a pripravovať výzdobu okolia nielen tesne pred festivalom. Drevené pútače umiestnené na križovatke ciest v Kráľovej Lehote a pred obcou Východná už 15. mája oznamovali termín konania festivalu. Svoj termín a miesto mal aj „Rozhlasový program“, ktorý bol vždy v piatok večer v sále kultúrneho domu a bol prenášaný do éteru Slovenským rozhlasom. V hľadisku nového amfiteátra nad ním mi chýbajú drevené vence tichej krásy, na ktoré boli vyvesované textilné štandardy „ornamentníky,“ ktoré zároveň harmonizovali s hudobným, speváckym a tanečným umením programov i s momentálnou krásou okolitej prírody. Chýbajú mi aj drevené výstavné skrinky, pri vchode do amfiteátra, ktoré v menšej forme prezentovali drevorezbárov z celého Slovenska.
Čo zmeniť?
Čo by som vo Východnej zmenil ja? Je toho viac. No stravovacie centrum, ako sme to volali, či stánkový predaj rôznych gýčov a ne-suvenírov si zaslúži väčšiu pozornosť. Nezamerať sa len na výber poplatkov. Taktiež roky voláme po nových a lepších parkovacích miestach, ktoré už dnes sú nevyhovujúce. Národné osvetové centrum by malo uvažovať aj o vybudovaní archívu, či stálej výstavy FFV, priamo v amfiteátri jednak pre celoročných návštevníkov, ale tiež pre študentov – folkloristov. Je veľa materiálu aj u obyvateľov Východnej, ktorí by na to radi poskytli svoje zachovalé fotodokumenty a písomné materiály. Rád pomôžem pri realizácii tohto projektu.
Združenie priaznivcov
V júni roku 2001 bolo na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky zaregistrované Združenie priaznivcov FFV, ktorého som bol zakladateľom. Má svoje stanovy a zameriava sa na aktivity úzko spojené s festivalom. Jeho poslanie však v súčasnej dobe nie je dostatočne naplnené. Stagnuje. Folklórny festival Východná je náš, nás všetkých, a preto by si zaslúžil ešte väčšiu pozornosť zo strany zainteresovaných inštitúcii, orgánov a samotných občanov Východnej. Aby festival spájal všetkých folkloristov a vytváral priestor na konzultácie a spoluprácu. Bol by som rád, keby aj naša Folklórna skupina Kriváň, ktorá stála pri zrode FFV a bude čo nevidieť oslavovať 100 rokov od svojho vzniku, mala svoje osobitné postavenie v programoch festivalu. Je však dôležité, aby skupina prezentovala zvyky, tance, spevy a obyčaje a mala čo najväčšie zázemie členov priamo z Východnej.
Tohto roku aj ja mám okrúhle životné jubileum a pri tejto príležitosti si želám, aby festival rástol, nikdy nezanikol , prajem mu dobrých programových a organizačných pracovníkov, ktorí festival nikdy nezaprú a budú ho robiť z lásky k ľudovému umeniu.
Vladimír Majerčík – dlhoročný folklorista z Východnej
Tohto roku sa vo Východnej uskutoční jubilejný 55. ročník FFV. 55-krát sa v amfiteátri, ktorý prešiel rôznymi prestavbami a úpravami, v podtatranskej obci Východná budú prezentovať rôzne žánre ľudového umenia slovenského ľudu. Festival si získal svoje miesto v prezentácii
najlepších interpretov, kolektívov dospelých a detí, ľudových tradícii našich predkov. Pri tejto príležitosti som načrel do spomienok na organizovanie tohto najväčšieho podujatia v oblasti folklóru na Slovensku. Možno už aj preto, že som jedným z tých, ktorí nepretržite od roku 1971 pracovali na rôznych úsekoch prípravy a organizácie FFV až doteraz. Nehovorím už o detských rokoch kedy som ako člen detského súbor KRIVÁŇ v roku 1958 vystupoval po prvýkrát na Slávnostiach piesni a tancov vo Východnej. Tak sa festival nazýval v prvých rokoch.
Miesto festivalu
K rozhodnutiu o trvalom umiestnení vrcholného folklórneho podujatia na Slovensku do Východnej došlo po dlhotrvajúcom hľadaní pre a proti. Zvíťazila spätosť prostredia so živými prejavmi ľudového umenia, zanietenosť miestnych organizátorov a tradícia. Prelomovým rokom, ktorý viedol ku skvalitneniu festivalu bol rok, keď sa postupne začala realizovať prestavba areálu podľa návrhu inžiniera architekta Grusku. Bola postavená nová scéna, technické zázemie, šatne, žriedlo, májka, vchodové brány, WC, pokladne, prehliadkové pódium. V hľadisku boli postavené dva stromy tichej krásy na vešanie ornamentníkov. Ako nový výtvarný prvok sa ich po prvýkrát objavilo 22 na FFV v roku 1974.
Boli to roky, keď som sa aktívne podieľal na výstavbe objektov a riešení problémov. Tie boli spojené s prenesením návrhov z výkresu do terénu výstavby. Rok 1975 priniesol do amfiteátra nový prvok drevené plastiky. Boli to deviati drevorezbári ako Meško, Siváň, Žilavá a ďalší, ktorí od 1. do 10. júna 1975 vyrezali prvých 16 drevených sôch. Každý rok teda drevorezbári z celého Slovenska vyrezávali dar Festivalu, drevené sochy z guľatiny – z lipy, topoľa, dovezených z Preglejky Kráľova Lehota.
V roku 1976 majster Siváň starší vytesal z dreva tri sochy pod názvom „Cesta na trh.“ Bola medzi nimi aj drevená krava. Táto socha bola stredobodom pozornosti a miestom, kde sa stretávali návštevníci FFV. V priebehu rokov si toto umenie vo Východnej získalo stále miesto, aj keď v počiatkoch sa niektorí odborníci nazdávali, že to nepatrí do amfiteátra. Týmto umeleckým dielam treba venovať lepšiu pozornosť pri ich údržbe. Pýtam sa, kde sú uložené drevené plastiky z predchádzajúcich ročníkov, keď ich nevidno v amfiteátri.
Kriváň pod Kriváňom
Od roku 1973 už ako profesionálny osvetový pracovník som prebral vedenie FS Kriváň a aktívne som sa zapojil do komisií, ktoré vtedy pracovali na príprave FFV. Nakoľko som žil, a doteraz žijem vo Východnej, väčšina programových, organizačných i technických pracovníkov sa ohlásila u mňa.
Nezabudnuteľné boli programy prehliadka tichej krásy, práca okolo výstavby, príprava amfiteátra pre FFV, príprava miestností pre výstavy a
podobne. Ako vedúci javiskovej techniky som vždy čakal na návrhy rôznych rekvizít do programov od ing. arch. Viliama Grusku, ktoré sa museli do termínu festivalu vyrobiť.
Ľudia, na ktorých nezabudnem
Musím sa poďakovať vtedajšiemu riaditeľovi OOS v L. Mikuláši Jánovi Vyparinovi a predsedovi MNV vo Východnej Martinovi Debnárovi, ktorí ma ako mladého osvetára aktívne viedli a zapojili do diania okolo príprav a organizovania FFV, čo si myslím, že v súčasnosti práve táto aktivita chýba tým, ktorí v súčasnosti sú pri kormidle festivalu. V období 80. rokov sa pripravovala výstavba nového amfiteátra v lokalite Bereky, na mieste bývalého smetiska. Bol som pritom priamo z navrhovateľom ing. arch. Šprlákom, keď sme spolu drevenými kolíkmi vytýčili priestory nového dejiska festivalu, ktorý však realizovaný nebol, aj keď bol položený základný kameň a vybudovaná vodovodná prípojka s vodojemom už pre nový amfiteáter. Boli pripravené ďalšie projekty výstavby a prípadnej rekonštrukcie pôvodného amfiteátra, no v tom období sa tak nerealizovalo. Boli to roky pokusov o získanie finančných prostriedkov a rôznych projektov od známych architektov na skvalitnenie dejiska a technického zázemia festivalu.
Starý a nový amfiteáter
V spomienkach mi utkvel rok 1979, keď sa FFV nekonal, hoci bol načas a dobre po všetkých stránkach pripravený. Stalo sa tak v dôsledku epidémie-žltačky na východnom Slovensku. Zákaz prišiel v pondelok, 4 dni pred festivalom, od okresného hygienika. Spomínam si aj na zhorenie budovy terajšej KOLIBY, ktorá slúžila pre účely festivalu. Amfiteáter, ktorého navrhovateľom bol ing. arch. Viliam Gruska stál do roku 2005. V tom roku sa začalo s jeho búraním a s výstavbou nového súčasného amfiteátra. Škoda, že do tvorby nového nebola v čo najväčšom počte zainteresovaná folklórna obec a odborníci z celého Slovenska!
Obľúbený sprievod
Programy a dramaturgia FF bola vždy na vysokej úrovni, čoho zárukou bol Osvetový ústav, terajšie NOC. Veľmi úzko som spolupracoval s jednotlivými tajomníkmi festivalu, režisérmi programov, osvetľovačmi, zvukármi, pracovníkmi výstav, ktoré sa pripravovali v obci a ďalšími, kde sme hľadali čo najlepšie riešenie pre tú - ktorú oblasť. Jeden z naj-programov je „sprievod obcou.“ Podľa môjho názoru by sa mal vrátiť tam, odkiaľ vždy začínal, a to z nižného konca obce. Stálo by za to, aby sa po niekoľkých rokoch obnovilo miesto tzv. „kolesa“ v priestore Konča ulice smerom na železničnú stanicu. Tam sa konali súťaže a posedenia členov súborov, tak ako to bolo napríklad v roku 1967, keď som nadviazal kontakt s francúzskym súborom z Biaritzu, ktorý udržiavam dodnes.
Propagovať po celý rok
Ešte väčší doraz treba klásť na propagáciu festivalu v priebehu celého roka a pripravovať výzdobu okolia nielen tesne pred festivalom. Drevené pútače umiestnené na križovatke ciest v Kráľovej Lehote a pred obcou Východná už 15. mája oznamovali termín konania festivalu. Svoj termín a miesto mal aj „Rozhlasový program“, ktorý bol vždy v piatok večer v sále kultúrneho domu a bol prenášaný do éteru Slovenským rozhlasom. V hľadisku nového amfiteátra nad ním mi chýbajú drevené vence tichej krásy, na ktoré boli vyvesované textilné štandardy „ornamentníky,“ ktoré zároveň harmonizovali s hudobným, speváckym a tanečným umením programov i s momentálnou krásou okolitej prírody. Chýbajú mi aj drevené výstavné skrinky, pri vchode do amfiteátra, ktoré v menšej forme prezentovali drevorezbárov z celého Slovenska.
Čo zmeniť?
Čo by som vo Východnej zmenil ja? Je toho viac. No stravovacie centrum, ako sme to volali, či stánkový predaj rôznych gýčov a ne-suvenírov si zaslúži väčšiu pozornosť. Nezamerať sa len na výber poplatkov. Taktiež roky voláme po nových a lepších parkovacích miestach, ktoré už dnes sú nevyhovujúce. Národné osvetové centrum by malo uvažovať aj o vybudovaní archívu, či stálej výstavy FFV, priamo v amfiteátri jednak pre celoročných návštevníkov, ale tiež pre študentov – folkloristov. Je veľa materiálu aj u obyvateľov Východnej, ktorí by na to radi poskytli svoje zachovalé fotodokumenty a písomné materiály. Rád pomôžem pri realizácii tohto projektu.
Združenie priaznivcov
V júni roku 2001 bolo na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky zaregistrované Združenie priaznivcov FFV, ktorého som bol zakladateľom. Má svoje stanovy a zameriava sa na aktivity úzko spojené s festivalom. Jeho poslanie však v súčasnej dobe nie je dostatočne naplnené. Stagnuje. Folklórny festival Východná je náš, nás všetkých, a preto by si zaslúžil ešte väčšiu pozornosť zo strany zainteresovaných inštitúcii, orgánov a samotných občanov Východnej. Aby festival spájal všetkých folkloristov a vytváral priestor na konzultácie a spoluprácu. Bol by som rád, keby aj naša Folklórna skupina Kriváň, ktorá stála pri zrode FFV a bude čo nevidieť oslavovať 100 rokov od svojho vzniku, mala svoje osobitné postavenie v programoch festivalu. Je však dôležité, aby skupina prezentovala zvyky, tance, spevy a obyčaje a mala čo najväčšie zázemie členov priamo z Východnej.
Tohto roku aj ja mám okrúhle životné jubileum a pri tejto príležitosti si želám, aby festival rástol, nikdy nezanikol , prajem mu dobrých programových a organizačných pracovníkov, ktorí festival nikdy nezaprú a budú ho robiť z lásky k ľudovému umeniu.
Spracoval
Mgr. Milan Soukup,
tlačový tajomník FFV 2009
tlačový tajomník FFV 2009