Preskočiť na obsah

Východná má meno, ale mnohé obci ešte chýba

Na Folklórny festival Východná spomína
Pavel Krupa, starosta Východnej

Východná si tohto roku pripomenie 740. výročie prvej písomnej zmienky o obci, ktorá dnes má aj partnerov v zahraničí. Ako vníma starosta Východnej Pavel Krupa zahraničných folkloristov na podkriváňskych pódiách?
Na mňa pôsobia aj folklórne súbory zo štátov, s ktorými máme partnerstvo. Obec Východná má partnerov v Taliansku v obci Monte Mignao, to je toskánska horská obec, a Villa Nova Solero z Piemontu blízko francúzskych hraníc. V Rumunsku máme partnerov v meste Nadlak. Keď teda prídu folklórne skupiny a súbory z týchto krajín, je mi to také bližšie. Okamžite si človek zaspomína na pekné zážitky pri svojich priateľoch v partnerských obciach. Z našich partnerských obcí tu však zatiaľ nik neúčinkoval. Hoci napríklad v Nadlaku je vynikajúci folklórny súbor Salašan. No ten vystupuje v Detve so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Naši talianski partneri nemajú folklórnu tradíciu. Ale majú historické povedomie, veď sú to dediny, ktoré vznikli asi v druhom storočí nášho letopočtu. Majú veľmi starú históriu.

Ktorí zahraniční hostia na vás zapôsobili výraznejšie?
Na mňa najväčší dojem urobili ani nie folklórne súbory z veľkých diaľok. Skôr tie, ktoré sú nám aj geograficky blízke. Na mňa dobre pôsobia vždy folklórne súbory z Maďarska. Patrili sme v minulosti do jedného veľkého štátu. Väčšina maďarských účastníkov má často aj slovanské rysy. Vnímam ich ako súčasnosť spoločného kultúrno-spoločenského vývoja.
No nielen zo zahraničných hostí mám na festivale dobrý dojem. Tie zahraničné súbory na mne zanechávajú veľkú odozvu aj preto, lebo sa s nimi stretám tu na obecnom úrade pri prijatí u starostu alebo aj na vystúpení. Sú to cudzie krajiny. Človek možno v mnohých krajinách ani nebol, ale vidí tú rôznorodosť a jedinečnosť folklóru práve v oblasti, ktorá je vzdialená od Slovenska.

Čo si myslíte, že by mohla obec ešte získať pre to folklórne zázemie?
My sme sa usilovali v rámci prípravy projektu Európskej únie a pripravovali na to, že by sme chceli dať Východnej a východnianskemu festivalu to, čo mu chýba. To je vyššia kapacita ubytovania. Bohužiaľ, európske fondy sú tak zamerané, že aktivity, ktoré prinášajú finančný efekt, tie môžu realizovať jedine subjekty, ktoré sú na to zriadené, teda podnikatelia. Obec má vytvoriť zázemie, na organizovanie rôznych podujatí. Ale čo sa týka finančného zisku, na to sú podnikatelia a iné skupiny, ktoré majú zarábať na takýchto podujatiach.

Čo by sa mohlo v dedine zmeniť, aby to spĺňalo potrebné kritériá?
Všetko si vyžaduje obrovské finančné prostriedky. Do hotelierstva a do ubytovania. Tie financie tu prosto nie sú, ani v blízkom okolí, pokiaľ viem. Neexistuje tu silnejšia finančná skupina, ktorá by tu postavila hotelový komplex, kde by našli ľudia možnosť stravovania a ubytovania. To je to, čo tu chýba. Niektorí Východňanci vravia že Východná z festivalu aj tak nič nemá. No, Východná má meno. Východná má z celého podujatia reklamu... V minulosti existoval, ešte v roku 1972 prijatý štatút folklórneho festivalu Východná. Pri ňom bola taká jedna malá klauzula – požiadavky predstaviteľov Miestneho národného výboru vybaviť k plnej spokojnosti. Vtedy sme mali prioritu v riešení akýchkoľvek záležitostí.

Čiže z toho bol lobing?

Áno, či už budovanie ciest, kanalizácií, chodníkov... Dnes také dačo už neexistuje, priamy finančný zisk z tohto podujatia obec Východná naozaj nemá.

Koľko dedina musí vložiť do jedného ročníka festivalu?
Minulý rok sme investovali do folklórneho festivalu, do prípravy, kosenia... zhruba 14-tisíc Eur vlastných finančných prostriedkov. Z toho náš príjem sa pohyboval na úrovni 10-tisíc Eur. Keby sme to zobrali čisto v ekonomickom ponímaní, tak tam vytvorená strata vo výške okolo 3000 - 3300 Eur. Ale každá strata po finančnej stránke ide aj s úžitkom. Tá reklama prichádza s konaním folklórneho festivalu, alebo aj iných podujatí. Má omnoho vyššiu cenu, ako takáto rukolapne získaná finančná čiastka.

Čo by ste si želali k 55. ročníku Folklórneho festivalu Východná 2009?

Dúfam, že Folklórny festival bude stále existovať a urobí každý z nás preň všetko možné. Tak, aby to bola naozaj najvrcholnejšia ukážka folklóru. Aby to bol najvýznamnejší folklórny festival a aby pretrval nás všetkých. Aby aj generácie, ktoré prídu po nás poznali, čo je to Východná. Aby nebol problém, kto ho bude financovať.
 
Rozhovor pripravil
Mgr. Milan Soukup,
tlačový tajomník FFV 2009