Preskočiť na obsah

Spomienky na FF Východná

/uploads/6c/4f/6c4f601126ac96b4d61b250cda93e5ee/Kovacovic.jpg
Na Folklórny festival Východná spomína
Igor Kovačovič, odborný pracovník v oblasti folklóru, režisér a choreograf

Približuje sa jubileum festivalu vo Východnej a patrí sa všetkým, ktorí s týmto vzácnym kultúrnym sviatkom po mnohé roky žili, podieľali sa na jeho profilovaní, aj tým, ktorí si národný festival vo Východnej vysoko vážia a z hĺbky svojich sŕdc obdivujú všetko, čo ponúka z hodnôt našej tradičnej i národnej kultúry, vysloviť aspoň niekoľko viet úcty a vďaky.

Úcta Východnej
Patrí sa aj mne, lebo som pri festivale vo Východnej strávil plných 53 rokov svojho života. Na javisku som bol s folkloristami z rodnej Kokavy ako tanečník v roku 1956, v roku 1958 som získal na východňanskej scéne titul Najlepší tanečník Východnej a od roku 1963 až po dnešné časy som s Východnou zviazaný nielen ako účinkujúci, či vedúci súboru Partizán, ale aj ako autor vyše 40-tich scénických programov , tvorca dlhodobých koncepcií smerovania festivalu, člen i predseda Programovej rady festivalu. Moju zviazanosť s festivalom mi roku 1998 potvrdili aj čestným občianstvom Východnej, ktoré si mimoriadne vysoko vážim. Moje pevné spojenie s Východnou v sebe obsahuje veľmi veľa prežitých dní, mnohé stretnutia s ľuďmi, veľa zážitkov. No najmä veľa úcty v mojom vnútri voči všetkým spoločne prežitým rokom a voči všetkým vzácnym ľuďom, s ktorými som sa vo Východnej a pri Východnej na celom Slovensku stretol.

Poďakovanie
Za všetky spolu prežité roky sa chcem pri tohtoročnom jubileu festivalu poďakovať :
– tým, ktorí formovali môj svet a dnes mi často chýbajú
– tým, ktorí mi dávali školu života a mám to šťastie, že ich aj dnes stretávam
– tým, ktorí spolu so mnou rástli a dnes Východnej venujú čo treba a pokračujú v tom čo začali ich predchodcovia
– tým, ktorí spolu so mnou priviedli pred 35 rokmi na scénu Východnej súbor Partizán a nielen, že sa podieľali na profilácii festivalu, ale mu aj nezištne slúžili
– tým, ktorí pred 41 rokmi priviedli do Východnej Slovákov zo sveta pod záštitou národnej ustanovizne Matice slovenskej
– tým, ktorí každým rokom prinášajú na scénu amfiteátra mimoriadne vzácne hodnoty našej kultúry a veľmi obetavo sa im s láskou venujú.
A chcem sa verejne poďakovať a pokloniť sa celej mojej rodine, ktorá mi pomáhala a umožňovala naplno sa venovať odkazom slovenských rodov v programoch Východnej.

Nezabudnuteľní
Mien by bolo veľmi veľa, ale niektoré spomeniem. Verím, že ich prostredníctvom sa aj tým nespomenutým hlboko pokloním a poďakujem. Klaniam sa a ďakujem Mikimu Senkovi, Ctiborovi Tahymu, Petrovi Švorcovi, Sveťovi Švehlákovi, Násirovi Zoberimu, Marienke Stolárovej, Zlatke Hučíkovej, Janíkovi Vyparinovi, Sveťovi Stračinovi, Milankovi Chvastekovi, ale aj Naďke Gilániovej, Elenke Krankusovej, Jožkovi Majerčíkovi, Vilovi Gruskovi, Štefanovi Nosáľovi, Klimovi Ondrejkovi, Stanovi Dúžekovi, Marienke Mázorovej, manželom Glonekovcom, Hanke Hulejovej, Vojtovi Littvovi, Vladovi Myjerčíkovi, Vladovi Kyseľovi, Milanovi Hvižďákovi, Štefimu Kocákovi, Paľovi Bútorovi, Ferkovi Belíkovi, Marienke Palasthyovej – Kočišovej, Vladovi Urbanovi, Janovi Blahovi, Dušanovi Šúrovi a mnohým ďalším. Ďakujem za všetko, čo som s Východnou prežil, spevákom, muzikantom a tanečníkom z tých vyše 1500 obcí Slovenska a tým zo súborov, ktorí vo Východnej účinkovali. Som vďačný i tým, ktorí čo len raz do Východnej prišli, lebo všetci predstavovali to najlepšie, čo v sebe my Slováci po predkoch zdedené máme. Platí to však aj o všetkých tých, ktorí do podtatranskej Východnej prichádzali z iných končín sveta. Klaniam sa všetkým bez rozdielu. Ďakujem všetkým obyvateľom Východnej, že napriek zložitostiam života si uchovali v sebe úctu k tradíciám predkov i k svojmu festivalu, ktorý dokázali vždy ochrániť pre seba i pre iných.

Škola lásky a múdrosti
Rád by som odkázal všetkým tým, ktorí „ robia“ Východnú teraz, a asi aj tým, ktorí budú ďalej pokračovať: „Budem rád, keď budú dobre čítať a poznať históriu, keď budú mať v úcte svojich predchodcov a budú sa od nich učiť najmä múdrosti v rozhodovaní i konaní. Budem rád, keď si pokračovatelia budú vysoko vážiť našu vlasť a v nej všetkých, ktorí k tradičnej ľudovej kultúre pristupujú s láskou, lebo naša krajina je síce malá rozlohou, ale je plná ľudských rodov s nevšedným nadaním a veľkou kultúrou ducha a tieto svoje vlastnosti povýšili rokmi vo Východnej na svoje najvzácnejšie vlastnosti.
Hlboko sa klaniam pred všetkým, čo festival vo Východnej za roky priniesol pre náš národ a našu vlasť a želám festivalu rovnako ako Východnej, aby sa im darilo, aby opeknievali spolu v každom čase žitia. Jubilujúcemu festivalu želám, aby chránil svoje poslanie, aby vštepoval mladými starším do vnútra jedinečnosť kultúry a vychovával všetkých ľudí k hrdosti na našu otčinu, k hrdosti ku kresťanským symbolom našej krajiny, k hrdosti na svoje rody usídlené pod majestátnym Kriváňom – pod ktorým sa zrodil sviatok nad všetkými sviatkami – sviatok národnej kultúry vo Východnej. Východná , to sú najľudskejší ľudia, ktorých si treba vážiť a ctiť a najmä nezabúdať na nich, lebo to boli a sú osobnosti národa, ktorí svojim nadaním, svojou prácou vysoko vyzdvihli kultúru slovenského človeka. Východná je krásavica, ktorá si zasluhuje opateru, ochranu, lásku i úctu a zaslúži si poctu najvyššiu.“