Preskočiť na obsah

Nové stretnutia s Východnou

/uploads/ec/13/ec13c09e6b6ef8689f83f1005ab9f5aa/Kalinka.jpg
Na Folklórny festival Východná spomína
Andrej Kalinka, hudobný skladateľ a autor programu Korene a iné tvary

Prečo sa ako skladateľ zaujímate o tvorbu práve v oblasti scénického folklóru?
Vo folklóre som ani nevyrastal, ani ma nikto k nemu neviedol. Mňa zaujíma hudobnodramatický žáner ako taký. Väčšinou sa venujem scénickej hudbe, teda hudbe, ktorá je spojená s divadlom. Nejakým spôsobom sa mi tam dostávali, zjednodušene poviem, folklórne motívy. Ale neboli nijako vedomé. Naozaj som to nemal ani napozerané, ani napočúvané... Postupne som si to začal pomenúvať a tento žáner ma začal zaujímať viac. Odrazu som stretával ľudí, ktorí sa v tejto oblasti pohybovali bez toho, že by som ich vyhľadával. A v tejto chvíli je tu otázka, akým spôsobom ako skladateľ, pokiaľ sa chcem venovať tomuto žánru, môžem takúto tvorbu realizovať. Veď v období, keď v ňom pracovali Andrašovan, Stračina, Suchoň a iní, mali k dispozícii klasický orchester, zbor. Naozaj sa na tom poctivo pracovalo. Dnes sú podmienky neporovnateľné. V podstate žiadne profesionálne teleso nemá k dispozícii orchester, ani zbor v tom klasickom ponímaní. Naposledy som pracoval s PUĽS-om. V tomto telese sú k týmto podmienkam asi najbližšie. Majú komorný orchester, majú zbor, a hlavne sa tam stal riaditeľom človek (Vlado Marušin), ktorý hľadá v dnešnej dobe také spracovanie folklóru, ktoré má ambíciu osloviť súčasného diváka bez toho, aby ho podceňoval alebo sa mu podkladal.

Ako by ste charakterizovali program, ktorý pripravujete na FF Východná 2009?
Ponúkol som Východnej, aby ako najväčší folklórny festival na Slovensku, začal priamo podporovať pôvodnú tvorbu v oblasti scénického folklóru, alebo niečoho, čo sa môže spájať s folklórom a môžeme to pomenovať súčasnou tvorbou. Tým, že sám hudbu píšem, tak som s prepáčením drzo, ale asi logicky, ponúkol svoju prácu. Úprimne povedané v tejto chvíli je to tak trochu krok do neznáma. Nikto z nás sa nemôže tváriť, že je tu neprerušená tradícia takejto tvorby. Skôr si treba priznať, že začíname takmer od začiatku. Pokiaľ ide o tému, je v podstate veľmi prostá. Hľadanie vlastných koreňov, domova a s tým spojená potreba po kráse, v kontexte dnešnom. Pracujem s textami Dobroslava Chrobáka a Milana Rúfusa a v projekcii sú použité fotografie Martina Martinčeka. Impulzom bola predovšetkým tvorba Martina Martinčeka a ja sa iba pokúšam preniesť jeho prácu na javisko. Dať im nejakú zvukovú podobu. Hlavným cieľom je, aby sme začali, aby Východná začala, nejakú diskusiu na tému pôvodná torba, ktorá je inšpirovaná folklórom alebo z neho určitým spôsobom vychádza.

Prečo sa tešíte na Východnú?
Možno práve kvôli, a nemyslím to v zlom, určitým konfrontáciám. V tejto chvíli mám pocit, že sú nevyhnutné. Myslím si, že určité veci je a bude nutné pomenovať, aby tento žáner do budúcnosti mal možnosť existovať a aby sa z neho nestala iba muzeálna činnosť. Tvorba totiž vždy bola a bude najnevyhnutnejšou z ľudských potrieb.