Preskočiť na obsah

Spomienky na FF Východná

/uploads/d1/1f/d11f8c447c9121eb8a7789a47eded88f/Domanska.jpg Na Folklórny festival Východná spomína
Adriana Domanská, redaktorka a moderátorka

Ja a pamätník?
V mojich predstavách sa pamätníci spájali vždy s obrazom váženého, seriózneho človeka, ktorý veľa zažil a prežil.  Pozerám sa na svoj obraz v zrkadle – na obtiahnuté rifle, ramienkové tričko a šiltovku. Tak ja som už pamätníčka Východnej  ?  No dobre, aj keď sa na to necítim, zažila a prežila som toho vo Východnej veľa , tak prečo nie?
Východná vždy bola , je  a  bude mojou „srdcovkou“. Bez ohľadu na to čím prešla, prechádza a ešte prejde. Bez ohľadu na to, čo sa o nej popísalo, píše a popíše. Bez ohľadu na to , čo sa o nej hovorilo, hovorí a bude hovoriť.
Pre nás v rozhlase  bola Východná vždy jedinečná a výnimočná. Bola pre nás sviatkom, aj keď sme ňou žili celý rok – od príprav, cez priame prenosy až po vysielanie zostrihov z jednotlivých programov. Jedna Východná sa skončila a druhá sa začala. Vo  štvrtok ráno sme z redakcie znášali papiere, scenáre, písacie stroje .... aj kanvicu na kávu ... ja som si pribalila šaty na javisko, šminky ... a išlo sa. Naša stará rozhlasová rozheganá 1203-ka nás síce dlho, ale vždy šťastlivo dopravila do Východnej. Hoci sme ju často cez Donovaly tlačili, aby vyšla do kopca, keď sme sa blížili k cieľu, úplne samozrejme sme začali spievať ... Východná, Východná , ej vo dva rady domy ... a už sme vedeli, že sa všetko opäť začína. Priamy prenos, vysielanie, doslova beh na rýchle a dlhé trate z amfiteátra do Kultúrneho domu a späť , mg pásy, stiesnené priestory v prenosovom voze  .. nervozita z vysielania, či všetko vyjde na čas, či všetko bude vo vysielaní ako má byť , či nezlyhajú linky...a ešte úžasné chvíle po priamom prenose s Východňankami a ich senzačnými bryndzovými haluškami ... A ozaj, bolo tomu tak celé roky.

Len tri krát nie.
Raz, keď sa zrušila Východná pre karanténu, raz, keď som ostala doma, lebo o mesiac sa mi narodil syn a raz, pred piatimi rokmi, keď vtedajšia šéfredaktorka pani Eva Kiapešová a programový riaditeľ Vladimír Puchala rozhodli, že  z Východnej nebude vysielať Bratislava, ale Košice. Dodnes neviem prečo. Ale viem, že vtedy som plakala a nebola som schopná ani počúvať vysielanie. Bolo mi to ľúto. Bolo mi ľúto tej neopakovateľnej atmosféry. Chýbal mi prvý dotyk v piatok večer s priateľmi pred Kultúrnym domom, zimomriavky, keď zaznela zvučka, aj moje prvé slová  pre poslucháčov ... „Dobrý večer z Východnej, Východná dobrý večer.“ Bolo tomu tak vždy. A povedať, čo bola najkrajšie, najlepšie – to je ťažké.  Ako hovorí moja priateľka – to sa nedá povedať, to treba vidieť.
Dnes má Východná moderný dizajn, iný na aký sme boli zvyknutí – priestorovo aj programovo. Nepatrí sa mi hodnotiť jedno ani druhé. Je mi však smutno, že sa nemôžeme stretnúť pod Májkou, vypiť si pohárik vína, poklebetiť... Je mi ľúto, že javisko stratilo svoju tvár, že sme sa začali deliť na VIP a ne-VIP, že sa na programoch začalo nabaľovať všeličo iné.  Ale asi to tak má byť. Žijeme iné tempo , veci sa menili a menia , nastupuje iná generácia, ktorá dáva Východnej svoju tvár. My sa musíme snažiť zachytiť ich rytmus, a nie je to ľahké. Ale všetko sa dá, len treba chcieť. A ja vás chcem v tejto chvíli pozdraviť tak, ako som vás  pozdravovala z rozhlasového vysielania celé roky: „Dobrý deň z Východnej - Východná, dobrý deň.“
Adriana Domanská